Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: areál pôvodného druhu sa rozprestiera od Stredomoria a J strednej Európy (zasahuje až na Slovensko) cez Kaukaz a západné Himálaje až po Čínu. V Európe rastie na výslnných kamenistých svahoch v nížinách a pahorkatinách, v ďalších častiach areálu potom najčastejšie v horských lesoch a krovinách od 700 do 2400 m n. m. Odroda pochádza z Holandska, Boskoop, škôlka Lombarts Nursery okolo polovice 20. storočia, už v roku 1953 bola uvedená na trh v USA. Synonymá: Kromhaut.

RAST: bujný, je to ker alebo menší strom dorastajúci do výšky a šírky 3-5 m, dá sa strihom vytvarovať na živý plot s výškou 1,8 m. Má okrúhlo vajcovité listy tmavopurpurovej farby s červeným okrajom a s vyčnievajúcou červenou žilnatinou, ktoré sa krásne vynímajú pri žltozeleno- či tmavozelenosfarbených kultivaroch. Na jeseň sa listy sfarbia do odtieňov oranžovej a červenej. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne malými, žltými kvetmi na dlhých stopkách v koncových metlinách od mája do júna.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, ostatné opadávajú.

PLODY: tmavohnedé kôstkovice s trvalým kalichom veľmi ozdobné dlhými stopkami, ktoré spolu so stopkami opadnutých nevyvinutých plodov a bočnými konárikmi súkvetí ochlpatejú (= obrastú trichómami) a sčervenejú, takže celé súplodie vyzerá ako červenkastý obláčik dymu alebo ako parochňa. Z toho je odvodený aj anglický názov (European) smoke tree či wig-tree.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Po dozretí sa odlamuje celé súplodie a slúži ako lietací aparát.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina, ktorá sa uplatní ako solitéra v menších aj väčších záhradách či parkoch, ale aj do živého plotu, najmä v kombinácii s inými odrodami škumpy - napr. s žltozelenoulistou Golden Spirit® alebo tmavozelenolistou Young Lady®. Technické využitie: z kvetov a listov sa získava esenciálny olej s mangovou vôňou. Z koreňa a kmeňa sa získava nie veľmi trvanlivé žlté farbivo "mladý fustik", ktoré sa používalo od renesancie až do objavenia syntetických farbív v 19. storočí. Drevo, označované tiež ako "uhorský fustik" či "fisetové drevo", sa používalo najmä na výrobu intarzií nábytku či rámov na obrazy. Listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov. Konáriky sa dajú použiť v košikárstve.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Na pôdu nie je náročná, znesie väčšinou pôd, ale preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, nie príliš výživnú. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -20 °C. Kvetné puky môžu niekedy poškodiť neskoré jarné mrazy. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Je dobre odolná aj voči vetru, vysokým teplotám či znečisteniu ovzdušia. Väčšinou netrpí chorobami či škodcami, ojedinele podpňovkami či verticíliovou hnilobou alebo v prílišnom suchu múčnatkou.

PÔVOD: bývalé nemecké územie, dnes Poľsko, Landsberg an der Warthe, vypestovaná ako náhodný semenáč v záhrade súdneho radcu Burcharda okolo r. 1850.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára guľovité až široko guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho a bohato, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumanova reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Jonathan, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 120-200 g, ale až do 300 g), guľovité, zdanlivo plocho guľovité, ale aj vysoko guľovité, mierne rebrovité, tvarovo aj veľkostne nevyrovnané. Šupka je veľmi jemná, hladká, lesklá, zelenožltá, pri plnej zrelosti svetložltá, na slnečnej strane niekedy jemne červenkastá s hnedými bodkami. Šupka len málo voní. Dužina je žltobiela, niekedy so zeleným nádychom, kyprá, mäkká, jemnozrnná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca, jemne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, len nepatrne korenistá, nie typicky renetovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva od konca októbra, vydrží uskladnená do začiatku januára, prípadne až do februára, pri skladovaní nevädne. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na mušty či víno, ale aj na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené v stredných a vyšších, chladnejších polohách, nie príliš teplé a suché, lebo tam predčasne dozrieva a opadáva, ani uzavreté, vlhké s ílovitou pôdou, lebo tam trpí chrastavitosťou a rakovinou. Najlepšie sú priepustné, mierne vlhké pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a silne mrazuodolná v kvete. V nevhodných polohách málo až veľmi málo odolná voči chrastavitosti a múčnatke, ale aj monilióze či rakovine, je náchylná na horkú hnilobu plodov a na napadnutie vlnačkou krvavou.

PÔVOD: Francúzsko, zrejme oblasť Provence, koncom 19. a zač. 20. stor., presný pôvod neznámy. Kríženec medzi levanduľou úzkolistou (L. angustifolia) a širokolistou (L. latifolia). Nazývaná aj "francúzska levanduľa" alebo "lavandin".

 
RAST: stredne rýchly. Je to stredne vysoký poloker dorastajúci do 60–90 cm s drevnatejúcimi stonkami. Listy sú bez stopky, čiarkovité, striebristé. Strihá sa buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, voňavými fialovými drobnými hluchavkovitými kvetmi v dlhých praslenoch (6,5-8 cm) kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

 
PLODNOSŤ: ako medzidruhový hybrid netvorí plody, množí sa vegetatívne.

 
VYUŽITIE: je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle. Dá sa použiť na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvná rastlina. Jej vôňa je silná, sladká, veľmi príjemná a kvetinová, s nižším obsahom gáfru ako u odrody Grosso, a preto sa používa najmä v kozmetike, parfumérii, ale aj kulinárne. Kulinárne využitie: listy a kvety čerstvé aj sušené, surové aj varené či esenciálny olej (EO) na dochutenie šalátov, polievok, dusených jedál či koláčov, keksov, zmrzliny, krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov, octov. Robí sa z nich čaj. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď kvety v čaji či kúpeli alebo EO z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších EO a môže sa používať neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej EO.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C, mrazuodolnejšia z odrôd lavandinu. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Menej trpí hubovými chorobami vo vlhkejších podmienkach.

PÔVOD:  USA, vyšľachtil ju v r. 1954 Dr. Walter Lammerts ako kríženca čajohybridu Charlotte Armstrong a floribundy Floradora. Bola pomenovaná po kráľovne Alžbete II. po jej nástupe na trón v 1952. Radí sa medzi veľkokveté floribundy. Vyhrala množstvo ocenení vrátane ceny Najobľúbenejšia ruža sveta v r. 1979 a vyšľachtilo sa z nej 30 ďalších odrôd. Synonymá: The Queen Elizabeth Rose, The Queen of England. 

RAST: bujný, vzpriamený, štíhly, dosahuje výšku 150–300 cm a šírku 90-180 cm. Má veľké, kožovité, tmavozelené listy s okrúhlimi lístkami a hrubé, dlhé rovné stonky s veľkými tŕňmi.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách od júna do silnejších mrazov na jeseň vo veľkých súkvetiach s 3-15 veľkými (priemerne 10-12 cm), plnokvetými kvetmi s 26-40 lupienkami. Lupene sú svetloružové na vrchnej a tmavoružové na spodnej strane. Kvety stredne silno, sladko voňajú.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú veľké (cca. 2,5-3,5 cm), súdkovité s výrazným kalichom. Šupka je v plnej zrelosti sýtooranžová až šarlátovočervená. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: neskoré, koncom októbra až v novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami ako vysoká ruža vzadu či ako vyšší ružový živý plot. Vďaka pevným, vzpriameným, dlhým a hrubým stonkám je obľúbenou ružou na rez do kytíc. Podobne sa dajú použiť aj stonky s dozretými veľkými šípkami. Kulinárne využitie: stredne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením, ale dobre znáša aj chudobnejšie pôdy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve (od -23,4 do -26,1°C), kvitne až po mrazoch. Je silne odolná voči čiernej škvrnitosti (Diplocarpon rosae), hrdzi (Phragmidium mucronatum) a múčnatke (Podosphaera pannosa).

PÔVOD:

RAST:

OPEĽOVACIE POMERY:

PLODNOSŤ:

PLODY:

DOZRIEVANIE:

VYUŽITIE: 

STANOVIŠTE:

ODOLNOSŤ: 

PÔVOD: Austrália, Eastwood v štáte Nový južný Wales, náhodný semenáč, zrejme potomok odrody French Crab, ktorú kúpila Maria Ann Smithová od sadára Thomasa Lawlessa z Tasmánie na trhu v Sydney a vypestovala na svojej záhrade. Prvýkrát rodila v roku 1868. Rodina Smithových začala jabloň propragovať s menom Smith’s Seedling (Semenáč Smithových) a v roku 1890, 20 rokov po smrti pani Smithovej, bola predstavená na výstave Castle Hill Agricultural and Horticultural Show. V roku 1895 ju Albert Benson, ovocinársky expert Ministerstva poľnohospodárstva Nového južného Walesu, pomenoval Granny Smith a na výskumnej stanici Bathurst Experimental Station sa vo veľkom začala množiť. Synonymá: Smith's Seedling.

RAST: stredne bujný a vzpriamený až rozložitý so strednou tendenciou k prevísaniu konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Míšeň jaroměřská, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Vejlímek červený, Worcesterská parména, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná s menšou tendenciou k preplodzovaniu a následnej striedavej plodnosti. Rodí na jednoročných a dvojročných prevísajúcich konároch.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité až kužeľovité, niekedy s menej výrazným rebrovaním. Šupka je hladká, pevná, výrazne zelená s nápadnými svetlými lenticelami, niekedy s purpurovohnedým líčkom, mierne voskovitá. Dužina je zelenobiela, pevná, hrubozrnná, krehká, šťavnatá. Chuť je kyslosladká, osviežujúca, dobrá až veľmi dobrá podľa klimatických podmienok.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, od kvitnutia po zber asi 180-210 dní, plody sa zbierajú koncom októbra až začiatkom novembra, čo najneskôr, ale tak, aby neomrzli. Konzumne dozrievajú až vo februári a veľmi dobre sa skladujú v dostatočne chladnom uskladnení, z vhodných polôh vedia čerstvé vydržať až 9 mesiacov.

VYUŽITIE: najmä na pečenie, sušenie, po plnom vyzretí aj na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Pôdu preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú. Vhodná do teplých polôh s dostatočne dlhou vegetačnou dobou. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete. Stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na moniliózu, múčnatku a bakteriálnu spálu (Erwinia amylovora).

PÔVOD: druh pochádza zo strednej a východnej Číny, Kórejského poloostrova a Japonska, kde rastie v lesoch a na ich okrajoch, na lesnatých svahoch, na čistinkách, v roklinách a horských údoliach, na brehoch vodných tokov, v horách aj nad hranicou lesa, v nadmorskej výške 700–4000 m n. m. Do Európy bol privezený prvýkrát v roku 1870. Odroda Anthony Waterer pochádza z Anglicka, Surrey, Woking, škôlky Knap Hill Nursery, kde bol objavený ako náhodný semenáč. Na trh bol uvedený okolo roku 1890 a pomenovaný po majiteľovi škôlky.

RAST: umiernený, je to nízky, kompaktný, guľovitý ker. Dosahuje výšku a šírku 0,6 až 1,0 metra. Habitus je hustý, viackmenný s vystupujúcimi až rozložitými konármi. Listy sú kopijovité, mladé listy majú pri pučaní nápadný červenofialový nádych, neskôr tmavnú do zelena.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne od konca júna do augusta na tohtoročných výhonoch. Tvorí ploché súkvetia – chocholíky tmavokarmínovoružovej farby. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.

DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.

VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre (skupinové výsadby, nízke živé ploty, spevňovanie svahov). Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: Najlepšie prosperuje na priamom slnku (podmieňuje intenzitu farby kvetov), znáša však aj polotieň. Uprednostňuje vlhké, dobre priepustné hlinité pôdy, ale je vysoko prispôsobivý voči pH pôdy a mestskému znečisteniu.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve do -35 °C až -40 °C. Drevo je húževnaté, v tuhých zimách môže namŕzať, ale po jarnom spätnom reze výborne regeneruje. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, roztoče alebo vošky. Táto odroda je lepšie odolná voči múčnatke.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Gravetye Manor, vyšľachtil ho Ernest Markham v 30. rokoch 20. storočia (cca. 1935) ako semenáč neznámeho pôvodu a uvedený bol na trh posmrtne. V roku 1993 získal ocenenie RHS Award of Garden Merit (AGM), čo potvrdzuje jeho spoľahlivosť a vysokú estetickú hodnotu. Synonymá: C. macropetala var. markhamii.

RAST: stredne bujný. Je to bohato kvitnúci kultivar, dosahujúci výšku 2-2,5 m, avšak v ideálnych podmienkach a bez pravidelného rezu môže túto veľkosť poľahky zdvojnásobiť. Zložené listy tvorí 9 hlboko lístkov. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na minuloročných výhonoch. Doba kvitnutia trvá od konca marca do mája, preto je možné vykonať rez hneď po odkvitnutí, aby sa rastlina udržala v požadovaných medziach. Hoci na jar vytvára záplavu kvetov, po hlavnej vlne kvitnutia len veľmi neochotne remontuje - ak áno, tak je to zvyčajne v septembri. Kvety sú prevísajúce a poloprevísajúce, zvonovitého tvaru. Tvoria ich 4 tmavoružové bazálne okvetné lístky dlhé asi 5 cm. Uprostred nich je sukňa podobných, ale užších patyčiniek (staminodium). Tyčinky sú krémovej farby.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suché, jednosemenné nažky vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym príveskom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v septembri až októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodný na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jeho výsadbu. Na plnom slnku najviac kvitne. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Náchylný na vošky, slimáky a slizniaky (na mladých výhonkoch) a v horúcich suchých podmienkach na roztočce. V prostredí so stagnujúcim vzduchom sa môže vyskytnúť múčnatka.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče.

PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky, od J časti kanadského Ontaria až po Floridu, Texas a SV Mexiko, kde rastie na stredne vlhkých stanovištiach pozdĺž vodných tokov, v zmiešaných lesoch a na ich okrajoch, ale aj na suchších, krovinatých svahoch s južnou orientáciou a v kaňonoch. Na západnej strane kontinentu ho strieda druh judášovec západný (Cercis occidentalis).

RAST: stredne bujný. Je to opadavý ker až strom, dorastajúci do výšky až 8-10 (niekedy až 12) m a šírky 6-10 m. Kmeň má väčšinou krivý, korunu širokú, borka je tmavošedá až hnedá, hladká, neskôr rozbrázdená. Listy rastú striedavo, so stopkou, sú široko vajcovité až srdcovité, so špičkou na konci, dlhé 6-11 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá v apríli až máji (júni) množstvom ružových či purpurových kvetov tvarovo typických pre čeľaď bôbovité po 4-8 ks na starých konároch alebo aj priamo na kmeni ešte pred olistením.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vo veku 4-7 rokov, v prípade prítomnosti geneticky odlišných jedincov je vysoká a pravidelná. 

PLODY: stredne veľké struky (priemerne 6-8 cm x 1,5 cm) dozrievajúce zo zelenej do bordovohnedej farby. Obsahujú priemerne 6-8 guľatých semien.

DOZRIEVANIE: počas októbra, vydržia na strome po celú zimu.

VYUŽITIE: je to ker či strom veľmi dekoratívny najmä na jar, keď je doslova obalený výrazne ružovými či purpurovými kvetmi, ale aj neskôr srdcovitými listami a množstvom strukov, ktoré ho zdobia aj počas zimy. Je vhodný najmä do záhrad, parkov, mestskej zelene, ale aj do včelníc. Kulinárne využitie: kvety sa jedia surové, majú príjemnú kyslastú chuť a obsahujú veľa vitamínu C, dajú sa použiť na ozdobu šalátov, dezertov či obložených chlebíčkov. Puky sa dajú nakladať či použiť ako náhrada kapari. Liečivé využitie: čaj z lyka je veľmi trpký, používa sa proti horúčke, hnačke a dyzentérii. Technické využitie: kôra mladých konárov sa dá použiť v košikárstve. Drevo je ťažké a pevné, dá sa použiť v rezbárstve.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale znesie aj slabý polotieň. Darí sa mu vo väčšine pôd, ak nie sú zamokrené, preferuje hlboké piesočnatohlinité. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuodolný v dreve až do -28,9 až -34,4 °C. Kvety a mladé listy sú náchylné na zmrznutie. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a vysoké teploty. V chladnejších lokalitách, kde nestihne dobre vyzrieť drevo, je náchylný na poškodenie hubou hlivkou červenou (Nectria cinnabarina).

Zdroj fotografií: plants.ces.ncsu.edu, www.treesandshrubsonline.org.

PÔVOD: subarktické a mierne oblasti severnej pologule, s areálom rozšírenia od severnej Európy a Škandinávie až po Sibír a Himaláje. Historicky bola dokumentovaná v 12. storočí ako liečivá rastlina a bola vo veľkom pestovaná v škandinávskych kláštoroch. Keď Vikingovia v 9. storočí začali obchodovať v Európe, bola táto rastlina dôležitou komoditou. V raných islandských zákonoch mohla byť osobe uložená pokuta za krádež archangeliky z cudzej záhrady. Slávny britský bylinkár zo 17. storočia Nicholas Culpeper túto rastlinu nazýval "bylinou slnka". Na Slovensku je vo voľnej prírode zaradená medzi zraniteľné druhy. 

RAST: bujný, dosahuje impozantnú výšku až 1,5 metra. Je to krátkoveká, monokarpická trvalka - rastie vegetatívne 2 až 4 roky, raz zakvitne a následne odumiera. Má masívnu, dutú, ryhovanú stonku a veľké, 2 až 3-krát perovito zložené listy, ktoré môžu dosahovať šírku až 1 meter. Koreňový systém tvorí hrubý, mäsitý kolovitý koreň.

OPEĽOVACIE POMERY:  cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne od júna do augusta.

PLODNOSŤ: vysoká, v rozmedzí 50-200 gramov sušeného osiva vo svojom poslednom roku života.

PLODY: elipsovité, krídlaté, slamovožlté dvojnažky so silným, komplexným, chuťovým profilom – horký, aromatický a mierne korenistý, s tónmi pižma a borievky.

DOZRIEVANIE: semená zvyčajne dozrievajú koncom leta až začiatkom jesene, teda v auguste až septembri. V porovnaní s inými zástupcami čeľade mrkvovité (ako fenikel alebo kôpor) sa archangelika považuje za neskoro dozrievajúci druh, vyžadujúci celé trvanie leta na akumuláciu obsahu esenciálnych olejov.

VYUŽITIE: okrasné využitie: svojím mohutným vzrastom, výraznou textúrou stonky, listov a obrovskými kvetmi je veľmi dekoratívna, uplatní sa najmä vo vlhkých častiach záhrad či parkov. Kulinárne využitie: najlepšie mladé, jarné ošúpané stonky a mladé výhonky sa jedia surové ako stopkatý celer alebo kandizované ako cukrovinky či dekorácie tôrt alebo sa varia na džem podobne ako stonky rebarbory. Esenciálny olej získavaný zo semien a koreňov či samotné semená sa používajú na aromatizáciu jedál či likérov, ako sú francúzske Chartreuse a Bénédictine. Mladé listy s príchuťou sladkého drievka sa dajú použiť do šalátov, na dosladenie kyslého ovocia. Korene sa dajú jesť varené. Z koreňov, listov či semien sa robí čaj. Liečivé využitie: archangelika je bohatá na furanokumaríny a esenciálne oleje (felandrén). Najviac sa používa koreň pri tráviacich ťažkostiach, problémoch s krvným obehom a na vykašliavanie. Nie je vhodná pre diabetikov a tehotné ženy, po jej liečivom použití sa treba vyhnúť dlhšiemu pobytu na slnku.  Technické využitie: esenciálny olej z koreňa je vysoko ceneným fixatívom v parfumérii.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, je vysoko náročná na vlahu. Preferuje hlboké, úrodné, vlhké a mierne kyslé pôdy (pH 4,5 – 7,0). Prosperuje najmä v stredne teplých až chladnejších polohách.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná. V suchých podmienkach je náchylná na vošky a roztočce. Najvýznamnejšou chorobou je listová škvrnitosť a koreňová hniloba pri absencii drenáže. Vysoký obsah esenciálnych olejov pôsobí ako prirodzený repelent pre mnohé bylinožravce.

Botanická poznámka: Archangelika má podobný vzhľad ako niektoré toxické druhy, napríklad bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý je extrémne jedovatý. Na rozdiel od archangeliky má bolehlav hladkú, fialovo škvnitú stonku a jeho vôňa je nepríjemná (pripomína myšinu), zatiaľ čo archangelika vonia príjemne anízovo či po sladkom drievku. Preto si pred konzumáciou - najmä po zbere v divej prírode - overte jej identitu. Môže tiež spôsobovať zvýšenú citlivosť na slnečné žiarenie (fotosenzitivitu) a kontaktnú dermatitídu kvôli obsahu furanokumarínov.

PÔVOD: pravdepodobne z Anglicka z pol. 18. storočia.

 
RAST: bujný, vytvára veľkú, ihlanovitú korunu, neskôr je široko guľovitá. Má výrazne tmavozelené listy kontrastujúce so svetlozelenými listovými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, sama je zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Hardyho maslovka, Kozačka štuttgartská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, hojná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 10 cm dlhé), pretiahnuté, fľaškovitého tvaru, niekedy aj zakrivené. Šupka je hladká, lesklá, svetlozelená až žltozelená, na slnečnej strane s karmínovočerveným líčkom, z horších polôh môže byť trpkastá. Dužina je biela, jemná, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, jemne vínovito korenistá, veľmi príjemná.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice augusta alebo aj skôr ešte v tvrdej, svetlozelenej zrelosti, konzumná zrelosť o 1-2 týždne, nevydrží dlho, výnimočne do začiatku septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, na výrobu kompótov, džemov a lekvárov alebo destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Uprednostňuje hlboké, výživné pôdy, dostatočne vlhké, ale dobre odvodnené pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími pôdami, ak nie sú príliš mokré a studené. Je vhodná do väčších záhrad a sadov alebo aj do alejí s dostatočne vysoko zapestovanou korunou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh, v chladnejších síce dobre rastie, ale plody nedosahujú dobrú kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolná voči chorobám, len v nevhodných polohách a pri prehustení koruny môže trpieť chrastavitosťou. Udržiavame vzdrušnú korunu a sadíme ju na vzdušné, otvorené lokality.

PÔVOD: Vyskytuje sa v strednej a východnej Európe, u nás prevažne v tvrdých lužných lesoch.

RAST: Až 35 m vysoký, dlhoveký strom so štíhlym kmeňom a často s hrčatými výrastkami a dobre rozvinutou, nepravidelnou korunou a hrubými vetvami odklonenými pod ostrým uhlom. Kôra je sivohnedá, hladká, borka sa odlupuje v tenkých plochých šupinách. Listy sú jednoduché, striedavé, s asymetrickou čepeľou, po okrajoch pílkovité. Na vrchnej strane je list tmavozelený, lesklý, na spodnej sivozelený a mierne chlpatý.

OPEĽOVACIE POMERY: Drobné, obojpohlavné červenohnedé kvety v riedkych zväzkoch kvitnú v marci až apríli, sú vetrom opelivé. Aj keď kvitnú protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú skôr ako samičie, miera samoopelivosti môže byť vysoká.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä v prítomnosti opeľovača.

PLODY: svetlohnedé, elipsovité nažky so zeleným, širokým a okrúhlym krídlom.

DOZRIEVANIE: v máji.

VYUŽITIE: Veľmi atraktívny krajinotvorný prvok, vysádza sa ako okrasný strom, je vhodný do miest i alejí. V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Drevo je veľmi pevné a hojne sa používalo v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: vyhovuje mu polotieň, úrodné a dostatočne hlboké pôdy, znesie i sezónne záplavy.

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, odolný voči vysokej hladine podzemnej vody aj sezónnym záplavám. Z brestov je najmenej preferovaným druhom pre druhy chrobákov prenášajúcich hubové ochorenie grafióza kvôli obsahu triterpénu alnulínu v kôre, ktorý ich odpudzuje. Dobre znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: neistý, zrejme z ČR, ale možno aj z Nemecka. Už začiatkom 19. storočia ju mal v zbierke v Poděbradoch pomológ dekan Matěj Rössler. V nemčine sa volá Troprichters schwarze Knorpelkirsche, čo poukazuje aj na jej čiernu farbu v plnej zrelosti.

 
RAST: najskôr stredne bujný, potom slabší. Vytvára vysokokužeľovité, stredne veľké, redšie koruny. Postranné konáre sa skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská. Je nekompatibilná s Karešovou.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), srdcovité, veľkosť závisí veľmi od stanovišťa a starostlivosti. Zadná strana je vypuklá, predná sploštená. Šupka je stredne hrubá, tmavočervená, v plnej zrelosti až červenohnedá, takmer čierna, miestami so svetlejšími bodkami. Dužina je stredne tuhá (polochrupka), v plnej zrelosti až mäkká, tmavočervená, šťavnatá, šťava silne farbí. Chuť je kyslosladká, v plnej zrelosti výborná, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom 3. a začiatkom 4. čerešňového týždňa, v závislosti od lokality a priebehu počasia niekedy koncom júna. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

 
VYUŽITIE: Veľmi vhodná na priamy konzum, ale aj na kompóty, džemy, marmelády, sirupy, ale aj destiláty a na sušenie. Plody sú stredne dobre až dobre skladovateľné a prepravovateľné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s piesčitohlinitou alebo hlinitou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou, v suchých pôdach sú plody malé.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov, ale odolná voči monilióze.

Veľký, rýchlorastúci strom s krásnou, široko rozloženou korunou. V dobrých podmienkach dorastá do výšky 30 - 40m. a šírky 15 m. a dožíva sa i 400 rokov. Kôra stromu je sivá až hnedosivá, v mladosti hladká, neskôr rozpukaná, odlupuje sa. Listy na dlhých červenkastých stopkách sú päť-laločnaté, veľké 10-15 cm, po okraji hrubo pílkovité. Žltozelené kvety sú sústredené do 5 -15 cm dlhých visiacich strapcov (metlín), v ich spodnej časti spravidla prevládajú samčie kvety, v strednej a hornej časti samičie kvety. Strom kvitne v máji, po rozvití listov. Plod je rídlatá dvojnažka, pričom vnútorný okraj krídiel zviera ostrý uhol. Krídla sú lysé alebo chlpaté, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hnedé. Nažky sú vypuklé až guľaté, dozrievajú v septembri až októbri. Polotienna drevina,obľubuje hlboké humózne pôdy vlhkej horskej klímy a chladnejších údolí okolo vodných tokov. Dobre odoláva mrazu.

PÔVOD: Severná Amerika, Spojené štáty americké od východného Texasu po južnú Georgiu.

 
RAST: rastie bujne, dorastá do výšky 15-20 m, šírky okolo 12 m. Má veľké dekoratívne chlpaté listy a veľmi nápadné biele až svetloružové kvety.

 
OPEĽOVACIE POMERY: má obojpohlavné kvety, je samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, začína vo veku 6-8 rokov a väčšie úrody produkuje od 10. roku života, striedavá, dobré úrody každé 2-3 roky. Len malé percento z kvetov vytvorí plody.

 
PLODY: valcovité tobolky (20-30 cm dlhá, 6-8 mm široká) svetlohnedej farby, ktorá puká dvoma chlopňami. Plody vyrastajú v metlinách na 20-40 mm dlhých stopkách. Semeno je dvojstranne blanito lemované, striebristo sivé. Semená sú zoskupené vo väčšom počte okolo stredného stĺpika.

 
DOZRIEVANIE: počas septembra.

 
VYUŽITIE: alejový a parkový strom, dekoratívny celoročne.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, živná, najlepšie vlhkejšia pôda v teplých nížinách a stredne teplých pahorkatinách, ale znesie aj sucho.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do -23 °C až -29 °C.

PÔVOD: Euroázia okrem Islandu, v Škandinávii a Rusku po 65° severnej šírky. Na juhu zasahuje areál na Azorské a Kanárské ostrovy, do S Afriky, Malej Ázie, na V cez Kaukaz, Blízky východ, Irán, do nižších polôh Himálají, do J Číny a na Taiwan.

 
RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 60–90 cm a široká asi 80 cm, s drevnatejúcimi horizontálnymi oddenkami. Stonka je priama, štvorhranná, rozkonáruje sa až v hornej časti. Na listoch, listeňoch aj kalichu sú tmavé lesklé žliazky, vylučujúce silice. Listysú stopkaté, vajcovité, chlpaté. Na vrchole hlavnej stonky a horných konárikov rastú krátke hlávky ružových kvetov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými, niekedy funkčne samičími kvetmi, hmyzom opelivý. Kvitne v júni až septembri.

 
PLODNOSŤ: každoročná, bohatá.

 
PLODY: vajcovité, podlhovasté tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: listy sa používajú najmä ako korenina - oregano - a kvitnúca vňať najmä ako liečivá rastlina. Kulinárne využitie: listy čerstvé a sušené ako korenina najmä do mediteránnych jedál ako pizza, špagety apod. Používajú sa aj na ochutenie octov, olejov, dresingov, zeleninových či strukovinových jedál. Jedlé a podobne chutné sú aj kvety, ktoré sa dajú používať podobne. Liečivé využitie: sušená kvitnúca vnať sa používa externe do kúpeľov a ako kloktadlo pri zápaloch ďasien, inhaluje pri kašli. Vnútorne pôsobí pozitívne na tráviaci a dýchací systém. Pôsobí proti kŕčom, zvyšuje vylučovanie žlče, upravuje činnosť žalúdku a podporuje trávenie a chuť do jedla. Používa sa proti prechladnutiu, chrípke, horúčke a bolestivej menštruácii. Je to významná nektárodajná rastlina.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so suchšou, teplejšou, dobre odvodnenou pôdou, ale nie je náročný na úrodnosť pôdy, preferuje mierne zásaditú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v koreni do -29 °C až -34 °C.

PÔVOD: druh pochádza zo Stredomoria a JV Európy, Balkánskeho poloostrova, stredného Talianska, Malej Ázie a Sýrie. Nájdeme ju od Anglicka cez Francúzsko a Nemecko až po Ukrajinu a európsku časť Ruska, na Kaukaze a v S Iráne. Ľudovo sa nazýva aj "babské ucho". Pôvod tohto kultivaru nie je známy, vznikol niekedy v 90. rokoch 20. storočia. Preslávil ho holandský záhradný dizajnér Piet Oudolf, ktorý ho rád používal vo svojich prérijných záhradách.

 
RAST: v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca do výšky aj šírky 30-90 cm. Jej hrubé, široké, chlpaté, vajcovito-trojuholníkové, stredne zelené listy vytvárajú kopčeky, z ktorých vyrastajú červenkasté stonky s purpurovými súkvetiami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Bohato kvitne purpurovými, hluchavkovitými, voňavými kvetmi usporiadanými do početných praslenov, po zrezaní kvetov opakovane od júna do septembra.

 
PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetov vysoká a pravidelná.

 
PLODY: vajcovité, malé, hnedé, matné tvrdky so semenami.

 
DOZRIEVANIE: v júli až septembri.

 
VYUŽITIE: veľmi atraktívna trvalka pre nás aj pre hmyz, keďže je veľmi nektárodajná. Kulinárne využitie: drobné kvety môžeme striedmo pridať ako korenie pri grilovaní v alobale, na ochutenie dipov, omáčok, dresingov, šalátov či chlebíčkov alebo ako jedlú dekoráciu dezertov, ovocných šalátov či zmrzlín. Liečivé využitie: listy a kvitnúca vňať sa používajú vo forme čaju, pôsobia sú protizápalovo, používajú sa na liečbu pomočovania a externe na hojenie rán.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, obľubuje však dobre priepustné pôdy s vyšším pH. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná do -23 °C. Všeobecne je dobre odolná voči chorobám a škodcom, viac ju môžu poškodiť najmä slizniaky na začiatku rašenia či pri umiestnení vo veľmi ťažkej pôde hniloba koreňov či verticíliové vädnutie.

PÔVOD: Švajčiarsko, región Jura, v r. 1992 vyšľachtil Valentin Blattner ako medzidruhový kríženec odrôd Medina (Seyve Villard 12-286 x Medoc noir) x Kaberne severnyj ((Galan x V. amurensis) x (V. amurensis x V. vinifera)).

RAST: veľmi bujný. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: dobrá, je stredne citlivý na spŕchanie.

PLODY: strapce sú stredne veľké, kužeľovité, riedke až husté, často krídlaté. Bobule sú malé až stredne veľké. Šupka je modročierna, pružná a pokrytá hrubou vrstvou voskovitého osrienenia. Dužina je riedka.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda na výrobu aromatického vína s osobitou muškátovou vôňou a s menším množstvom trieslovín.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Vo vlhkej pôde dobre rastie, ale menej plodí. Vhodná najmä do teplých či chránených stredne teplých oblastí pestovania viniča.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve v zime, kvôli skorému rašeniu náchylnejší na poškodenie jarnými mrazmi, ale dobre regeneruje a rodí z podočiek. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea) a voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola), neatraktívny pre muchu drozofilu japonskú (Drosophila suzukii).

Dekoratívny ker, vhodný pre živé ploty a krajinárske úpravy. Zelené listy nádherne kontrastujú s bielymi kvetmi a neskôr s jasnočervenými bobuľami. Plody sú dôležitým zdrojom potravy pre vtáctvo, ale pre ľudí sú jedovaté, obsahujú xylosteín. Ker s nepravidelnou a husto rozkonárenou korunou, dorastajúci do výšky 1 - 3 m. Kvitne v máji až júni. Nenáročný druh. Na Slovensku rastie od nížin až do výšky 1400 m.n.m., prevažne ako podrast listnatých lesov a na rúbaniskách. Pôdy výhrevné, vlhké i suché, neutrálne alebo zásadité, hlinito piesčité. Tieňomilná drevina. Mrazuvzdorná, celkovo odolná drevina. Nenáročný druh. Dobre znáša rez.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Nemecko alebo Holandsko. Vyhrala vyše 60 ocenení a bolo z nej vyšľachtených viacero odrôd, napr. aj Vancouver či Bilbao.

RAST: dosahuje výšku približne 90-100 cm. Patrí medzi nové plnokveté georgíny. Hľuzy umiestnite do výsadbovej jamy do hĺbky cca. 15 cm a prikryte 3-5 cm zeminy. Vzdialenosť výsadby hľúz od seba je 30-60 cm. Vysádzame ich von až koncom apríla či začiatkom mája podľa lokality, aby sme predišli spáleniu mrazom po vyrašení. Po zmrznutí nadzemnej časti na jeseň hľuzy treba vytiahnuť a uskladniť v bezmrazom, chladnom priestore.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne sterilná. Kvitne počas celého leta, od júla až do prvých prízemných mrazov, veľkými (až 18 cm), plnými, červeno-oranžovo-žltými kvetmi s bielymi koncami a spodnou stranou - jazykovité kvety sú aj zaujímavo zvinuté. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody a ako plnokvetá zrejme ani netvorí plody.

PLODY: nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: pravdepodobne netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, vyššia georgína, ktorá sa poteší opore, vynikne samostatne, ale najmä v záhonoch s ďalšími georgínami či trvalkami, najmä tými rozkvitajúcimi koncom leta.  Je veľmi vhodná na rezané kvety, po zbere skoro ráno a rýchlom ponorení do vody si dlho udržia sviežosť. Kulinárne využitie: jazykovité kvety nevýraznej chuti ale výrazného vzhľadu sú jedlé a sú peknou dekoráciou šalátov, slaných či sladkých krémov, nátierok, dezertov, dajú sa pridať do cesta - kysnutého či liateho, na vrchnú stranu palaciniek. Pri priamom kontakte s teplom však hnednú podobne ako po zmrznutí, takže najlepšie pridávať ich k studeným jedlám.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Pri dodržaní vhodnej doby výsadby vhodné do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: hľuzy sú mrazuodolné len do maximálne - 5 °C, nadzemná časť je veľmi citlivá na mráz. Mladé rastliny obľubujú slimáky a slizniaky. 

PÔVOD: takmer celá Európa, na S asi po 61° s. z. šírky, na výslnných krovinatých stráňach, lesostepiach, v lužných lesoch, od nížin do asi 900 m n. m.

RAST: variabilný, ale väčšinou bujný.  Je to dlhoveký, listnatý, opadavý strom dorastajúci do výšky a šírky 10–12 m. Korunu máva guľovitú až široko rozloženú. Kôra je zelenohnedá, borka hnedosivá, rozpukaná v pozdĺžnych platničkách. Na starších konároch sa tvorí množstvo brachyblastov aj tŕňov stonkového pôvodu. Listy sú dlhé 3–6 cm a široké 2–4 cm, sú široko vajcovité, po okraji jemne vrúbkovano zúbkaté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi kvitnúcimi v apríli a máji.

PLODNOSŤ: variabilná, ale väčšinou neskoršia, vysoká, v rôznej miere pravidelná.

PLODY: variabilné, ale väčšinou malé (2-4cm), guľaté, žlté, rôznej, ale väčšinou trpkokyslej chuti. Chuť je príjemnejšia po premrznutí.

DOZRIEVANIE: variabilné, ale väčšinou

VYUŽITIE: je to krásny, mohutný, krajinotvorný strom vhodný najmä do voľnej krajiny ako solitér či skupinka, do medzí, vetrolamov, alejí, stromoradí, ale aj do včelníc a do parkov na spestrenie. Kulinárne využitie: plody, najmä po premrznutí možno použiť na výrobu muštov, želé, octov. Obsahujú veľa pektínu, takže sa dajú použiť na zahustenie džemov a marmelád. Z listov je príjemný čaj. Liečivé využitie: plody majú laxatívne účinky, teda pôsobia proti zápche. Rozmačkaná dužina sa dá použiť ako obklad na drobné rany. Kôra pôsobí proti parazitom v tráviacom trakte a proti horúčke. Listy obsahujú až 2,4 % antibakteriálnej látky florin, ktorá potláča rast mnohých gram-pozitívnych aj gram-negatívnych baktérií. Semená sa používajú na dopestovanie bujne rastúcich, dlhovekých podpníkov pre kultúrne odrody jabloní. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnenú priepustnú pôdu, ale je prispôsobivá širokej škále pôd. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných lokalít.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, variabilne v kvete. Dobre vetruodolná.

PÔVOD: Ázia, od Iránu a Azerbajdžánu až po S Barmu, Čínu, Kóreu a Japonsko. V súčasnosti sa pestuje v mnohých teplých oblastiach celého sveta, napríklad v celom Stredomorí a na juhu USA.

RAST: bujný. Je to listnatý, opadavý, v našich podmienkach skôr krátkoveký strom (priemerne okolo 30 rokov), dorastá do výšky 10-12 m a šírky 10 m. Má rozložitú korunu, letorasty sú zelené, hranaté, hladké. Kôra kmeňa je šedá a zbrázdená. Zložené listy sú dlhé až 25 cm 2-krát párnoperovité, s 8–15 pármi lístkov, pričom každý z nich tvorí ďalších 15–30 párov lístkov. Zaujímavosťou je že tieto lístky sa na noc a pri vysokých teplotách skladajú ako po dotyku pri mimóze.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, jednodomá, hmyzom opelivá.  Kvitne neskoro, až v júli a auguste, veľmi dekoratívnymi a silne voňavými súkvetiami tvorenými mnohými dlho stopkatými hlávkami. Stredné kvety hlávok sú obojpohlavné, krajné sú samčie. To najkrajšie na kvetoch sú ružové, rôzne rozložené tyčinky s dlhými nitkami, ktoré dodávajú kvetu výzor jemného, širokého štetca.   

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 3-5 rokov), výška a pravidelnosť závisí od lokality, musí byť dostatočne teplá a slnečná. Vrchol dosahuje vo veku medzi 10-20 rokmi.

PLODY: struky, dlhé 10-20 cm zúžené medzi jednotlivými semenami.

DOZRIEVANIE: od septembra do novembra.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny a počas kvitnutia aj silne voňavý strom atraktívny pre opeľovačov, vhodný do mestských parkov, väčších záhrad či vo veľkých nádobách na terasy, chránené dvory a strešné záhrady. Kulinárne využitie: mladé, aromatické listy sa dajú variť a pridávať do rôznych varených a dusených jedál, podobné využitie majú kvety, ktoré sa jedia ako zelenina. Sušené listy sa môžu použiť ako náhrada čaju. Liečivé využitie: jej kvetné hlávky podporujú trávenie, má ukľudňujúce a tonizujúce účinky. Používajú sa vnútorne proti nespavosti, podráždenosti a problémoch s pamäťou. Podobne sa používa kôra, navyše má stimulačné účinky a pôsobí proti plynatosti a proti črevným parazitom, je močopudná. Externe sa používa na rany a opuchy. Guma získavaná z narezania kôry stromu sa používa ako náplasť na abscesy, povrchové vredy atď. a tiež ako fixačný prostriedok pri zlomeninách a výronoch. Technické využitie: má husté, tvrdé, pevné drevo, ktoré sa po vybrúsení krásne leskne, takže sa používa na nábytok apod.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre priepustnou, dostatočne vlhkou, hlinitou až piesočnatou pôdou. Je vhodná najmä do mestských tepelných ostrovov v teplých oblastiach Slovenska.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -18 °C až -23 °C, je náchylnejšia na poškodenie letorastov neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení veľmi dobre znáša sucho a vysoké teploty, dobre znáša aj vietor.