Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

Nazývaná aj ako ""Jeptiška"". Silná intenzita rastu, kmeň silný a zdravý, koruna veľká, košatá, rozložitá, plodnosť neskorá. Plod stredne veľký, tvar kužeľovitý, šupka tmavočervená s pruhovaním a nápadnými lenticelami, na slnku až s fialovým nádychom, dužina do zimy tvrdá a veľmi kyslá, neskôr jemnejšia a šťavnatá, mierne kyslá až sladká. Veľmi trvanlivá odroda, po dozretí vhodná na priamy konzum, výroba vína, džemu, muštu, sušenie. Dobrá skladovateľnosť a schopnosť prepravy. Zber v druhej polovici októbra, konzumná zrelosť december až 1. polovica januára, skladovateľnosť do mája až augusta. Vyššie a drsnejšie polohy, pôda hlboká, ťažšia, vlhká, úrodná. Vhodné opeľovače: Parména zlatá, Coxova reneta, Ananásová reneta. Odolná voči mrazu i chorobám.

PÔVOD: S a SV okraj Malej Ázie (Arménsko, Turecko), Z časť Malého a Velkého Kaukazu (Rusko, Gruzínsko). Vertikálne od 400 do 2200 m n. m. Na Kaukaze rastie buď v nezmiešaných porastoch alebo je súčasťou rozľahlých lesov tvorených aj smrekom východným a bukom východným. Prvá introdukcia do Európy v r. 1840. Je pomenovaná podľa ruského botanika fínského pôvodu Alexandra D. Nordmanna. Prezýva sa aj jedľa kaukazská.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 30–50 m a šírky 5 m s priemerom kmeňa 1,5–2(–3) m. Koruna má dekoratívny ihlanovitý tvar s veľmi pravidelným vetvením, pri solitérnych stromoch dosahuje až k zemi. Borka je šedá až šedohnedá, u starších jedincov pozdĺžne rozbrázdená. Ihlice sú na spodnej strane vetvičiek usporiadané hrebeňovito, na vrchnej strane smerujú mierne dopredu, ihličie husto pokrýva vetvičku. Je dlhé 20–35 mm, široké 2–2,5 mm, na konci zaokrúhlené alebo vykrojené, navrchu tmavozelené, lesklé, na spodnej strane s 2 bielymi pruhmi.

OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná vetrom a silne cudzoopelivá, kvitne v máji. Samčie šištice sú červenkasté, samičie šištice sú zelenožlté až načervenalé. Ľahko sa kríži s inými jedľami.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po asi 20 rokoch od výsevu.

PLODY: zrelé šišky sú valcovité, dlhé až 15 cm, vzpriamené, tmavohnedé, rozpadavé, nápadne ronia živicu.

DOZRIEVANIE: v októbri a rozpadávajú sa v novembri.

VYUŽITIE: používa sa najmä ako vianočný stromček, vynikne ako solitér v parkoch a väčších záhradách. Drevo je skôr mäkké a používa sa najmä na výrobu papiera. Mladé mäkké svetlozelené ihličie sa dá jesť podobne ako ihličie jedle bielej samé alebo v šalátoch alebo použiť do čaju, u citlivejších ľudí však môže spôsobiť tráviace problémy.

STANOVIŠTE: Toleruje hlboké zatienenie, ale dobre rastie aj na slnečných plochách. V podraste vydrží v tieni mimoriadne dlho. Vyžaduje dostatočnú vlahu, najmä dostatočnú relatívnu vlhkosť vzduchu. Vo svojej domovine rastie najmä v oblastiach s oceánickým podnebím so zrážkami od 800 do 2400 mm ročne. Znáša aj horské chladné podnebie. Je citlivejšia na vysoké letné teploty. Najlepšie sa jej darí v hlbších bohatších pôdách s kyslou aj zásaditou reakciou, znesie ľahké piesčité aj ťažké ílovité pôdy. ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -29 °C až -34 °C. Lepšie znáša zásaditú pôdu ako iné druhy jej rodu.

PÔVOD: nie presne známy, ide o záhradný hybrid vypestovaný zrejme až v Európe z pôvodne juhoafrických druhov, najmä Kniphofia uvaria and Kniphofia linearifolia. 

RAST: bujný, dorastá do výšky 100 cm a šírky 60-75 cm, rozrastá sa z "koruny" podzemkami. Je to stálezelená trvalka so vzpriamenými alebo skláňajúcimi sa listami dlhými 90 cm a širokými 2–4 cm. Stvol je dlhý cca. 100 cm a zakončený strapcovitým, valcovitým súkvetím. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilná. Kvitne dlho, od júla až do septembra strapcovitým, valcovitými súkvetím pripomínajúcim fakľu, dlhým 20-30 cm, ktoré sa ku koncu zužuje. Kvetné puky sú šarlátovočervené, kvety v rôznych odtieňoch oranžovej a červenej.  

PLODNOSŤ: pravdepodobne netvorí plody alebo veľmi málo.

PLODY: ak, tak takmer guľovité tobolky, dlhé 5–7 mm.

DOZRIEVANIE: ak vôbec, tak pár týždňov po odkvitnutí. 

VYUŽITIE: je kvetom okrasná a nektárodajná trvalka vhodná do záhrad, parkov či mestskej zelene do záhonov, skaliek, prérijných kompozícií či záhonov na rez kvetov do vázy. 

STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj polotieň, ale menej v ňom kvitne. Preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, po zakorenení znesie aj suchšiu pôdu od mierne zásaditej po mierne kyslú. Neznáša zamokrenú pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do -23 °C až -29 °C v podzemku pri dobre odvodnenej pôde, po zakorenení dobre odolná voči suchu, vysokým teplotám či zasoleniu pôdy.

PÔVOD: neznámy, asi Francúzsko, stará odroda najneskôr zo začiatku 19. storočia. U nás sa volá aj Štepové.

 
RAST: zdravý a silný, vytvára vysokú, široko guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, kvety sú mrazuodolné.

 
PLODNOSŤ: vysoká, tvorí veľa plodonosných konárikov.

 
PLODY: stredne veľké, kužeľovité. Šupka je hrubá, hladká až mastná, žltá, s početnými hrdzavými lenticelami, na slnečnej strane zlatožltá. Dužina je žltkastá, dosť jemná a šťavnatá, chuť korenistá, sladkokyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici septembra, konzumná zrelosť od konca septembra, skladovateľnosť do januára. Podobne ako Riznerovo má veľmi dlhú konzumnú dobu na to, že sa zbiera už v septembri ako letná odroda.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, spracovanie. Dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj drsnejšie, vyššie polohy, aj horšie, plytšie, menej úrodné pôdy. Je vhodná do otvorených aj uzavretých záhrad, polí, alejí. Len v príliš suchých polohách má drobné plody.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, málo náchylná na choroby.

PÔVOD: materiál z asi 450-ročného stromu tzv. Adamcovej oskoruše z vrchu Žerotín pri Strážnici na Morave, patrí do pomologického typu Jemná.

RAST: stredne bujný až bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky, dobre plodná aj v medziobdobí.

PLODY: stredne veľké (2-3,5 cm, 7-15 g), guľovitého až kónického tvaru s malou kalíšnou jamkou. Šupka je pomerne jemná, väčšinou lesklá, žltá až žltooranžová s červeným líčkom, ktoré pokrýva 20-50 % šupky. Celý plod je pokrytý drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická, s minimom zrnitosti. Zrelé plody sú náchylné na otlaky.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, plody sú silne až stredne odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

Štíhly listnatý strom môže rásť do výšky 20m. Kvety rastú v bohatých súkvetiach a sú krémovobiele. Plody - malvice, gulaté a rastú v prevísajúcich trsoch, keď dozrejú sú jasne červené. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu C. Zbierame keď sú mäkké prípadne necháme prejsť prvými mrazmi. Čerstvé plody vo väčšom množstve môžu spôsobiť otravu. V lesníctve je priekopníckou, pionierskou drevinou, ktorá okamžite zarastie rúbaniská a vývratiská. Plodmi sa živia vtáky. Slúži na výrobu kompótov, sirupov, likérov a používa sa v ľudovom liečiteľstve. Nemáročná, svetlomilá drevina, ktorej sa darí na suchých, ale aj vlhkých a kamenistých pôdach. Používa sa na výsadbu vkusných alejí. Je vhodná na výsadbu aj do horských oblastí.

PÔVOD: zrejme Nemecko, Ronsdorf-Wuppertal, záhradníctvo Gärtnerei Arends, zrejme začiatkom 20. storočia vyšľachtil Georg Arends ako mnohonásobného kríženca viacerých druhov.

RAST: pomalý. Je to stálezelená trvalka tvoriaca husté vankúše tmavozelených, hlboko vykrajovaných listov v listových ružiciach, dorastá do výšky asi 5-12 cm a rozrastá sa do šírky asi 25-30 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli a máji svetločervenými kvetmi - miskovitými, 5-početnými, usporiadanými do menších metlín.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: dvojchlopňové tobolky s malými semienkami.

DOZRIEVANIE: skoro po kvitnutí, v máji až júni.

VYUŽITIE: veľmi ozdobná, nenáročná a dokonca jedlá trvalka, ktorá na jar vytvára červené koberce v skalkách či na suchých, málo výživných lokalitách. Kulinárne využitie: jedlé sú mladé listy surové a tepelne upravené a kvety ako jedlá dekorácia.

STANOVIŠTE: polotieň až plné slnko, skalky, suché múriky, kamenité stanovištia.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -23 °C až -29 °C. Dobre suchuvzdorný, ale v horúcom lete sa poteší mulču zo štrku. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami, keď rastie v dostatočne odvodnenej pôde.

PÔVOD: zrejme Nemecko, Ronsdorf-Wuppertal, záhradníctvo Gärtnerei Arends, zrejme začiatkom 20. storočia vyšľachtil Georg Arends ako mnohonásobného kríženca viacerých druhov.
RAST: pomalý. Je to stálezelená trvalka tvoriaca husté vankúše tmavozelených, hlboko vykrajovaných listov v listových ružiciach, dorastá do výšky asi 5-12 cm a rozrastá sa do šírky asi 25-30 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli a máji bielymi kvetmi - miskovitými, 5-početnými, usporiadanými do menších metlín.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: dvojchlopňové tobolky s malými semienkami.
DOZRIEVANIE: skoro po kvitnutí, v máji až júni.
VYUŽITIE: veľmi ozdobná, nenáročná a dokonca jedlá trvalka, ktorá na jar vytvára biele koberce v skalkách či na suchých, málo výživných lokalitách. Kulinárne využitie: jedlé sú mladé listy surové a tepelne upravené a kvety ako jedlá dekorácia.
STANOVIŠTE: polotieň až plné slnko, skalky, suché múriky, kamenité stanovištia.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -23 °C až -29 °C. Dobre suchuvzdorný, ale v horúcom lete sa poteší mulču zo štrku. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami, keď rastie v dostatočne odvodnenej pôde.

PÔVOD: Taliansko, Faver, Valle di Cembra, v provincii Trento ako semenáč odrôd T44L04 Lagorai (materská odroda)×T35L04 (otcovská odroda).
RAST: vzpriamený, s oblúkovitými výhonmi pokrytými len malým množstvom tŕňov. Výška rastliny 1,5-2 m, výhonov je na rastlinu pomenej, ale majú bohatý plodný obrast. Rady malín by nemali byť širšie ako 0,5 m, v tejto šírke na dĺžku 1 meter odporúčame maximálne 10-12 výhonov a rozostupy medzi radmi aspoň 3,5-4 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, priemerne 1,4 kg/rastlinu.
PLODY: sú veľké (priemerne 5,5-8 g, 2,6-3x1,8-2,4 cm), mäkšie, jasne červené, s predĺženým kužeľovitým tvarom. Hustá dužina má výbornú malinovú vôňu a sladkú chuť (cca. 10,9 °Brix).
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od augusta až do prvých mrazov.
VYUŽITIE: priamy konzum, mrazenie a ďalšie spracovanie na sirupy, džemy, ovocné kože, zmrzliny apod. Plody dobre znášajú prepravu a skladovanie až 6 dní pri 3 °C.
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, priepustná a výživná pôda. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná. Vysoko odolná voči voške malinovej (Amphorophora idaei), voči odumieraniu malín (Didymella applanata), voči fytoftóre (Phytophthora sp.) a voči plesni šedej (Botrytis cinerea), stredne odolná voči antraknóze (Colletotrichum acutatum) a menej odolná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium sp.). Prevenciou chorôb je výsadba malín do vlhkej, humusovitej, ale dostatočne odvodnenej pôdy a udržiavanie porastu v odporúčanej hustote.

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, vybrali ju ako prirodzenú mutáciu červenoplodej odrody Sugana, ktorá je zas krížencom medzi odrodami Autumn Bliss a Tulameen.
RAST: stredne bujný až bujný, veľmi vzpriamený, kompaktný, tvorí len málo (3-4) bočných výhonov. Výhony dosahujú výšku 1,7-2 m, rastlina šírku 0,7-0,8 m. Výhony sú stredne otŕnené.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.
PLODNOSŤ:
PLODY: veľmi veľké (priemer 2,8-2,9x 2,6-2,7 cm, priemerne 6 g), kužeľovité až guľaté, s veľmi pevnou šupkou a pevnou dužinou, žltooranžové. Chuť je sladká (priemerne 8,1 °Brix). Veľmi ľahko sa zbierajú.
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od polovice augusta do októbra na letorastoch.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči fytoftóre, odolnejšia voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum., náchylnejšia na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV). Stredne až menej odolná voči daždivému počasiu pri dozrievaní, viac ako Autumn Bliss.

Šťavnatá beztŕňová malinočernica osviežujúcej chuti. Stredne veľký až veľký (3 cm) plod tmavofialovej farby. Dužina je tmavočervená, šťavnatá, chuť aromatická, osviežujúca, sladko-kyselkavá, pripomínajúca chuť lesných černíc. Priamy konzum, zaváranie, mrazenie, výroba džemov. Vitálny rast do výšky 2 - 3 m., odporúča sa vyväzovanie hlavných výhonov k opore. Slnečné stanovište, priepustná, humózna pôda s dostatkom vlahy. Odroda je vhodná aj do chladnejších oblastí. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, zálievku počas suchej letnej periódy. Každoročný rez odumretých, poškodených výhonov. Hnojenie kompostom, hnojom, výluhmi. Samoopelivá. Mrazuvzdorná, odolná voči chorobám. Dozrieva v priebehu júla a augusta. Pôvodom z USA.

PÔVOD: Maďarsko, vybral Sándor Brózik v r. 1952.

RAST: stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Tétényi bötermö.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.

PLODY: veľké plody s priemerom 4-5 cm, typicky polmesiacovité, krásne svetložlté s hustou perforáciou a malou stopkou. Ľahko sa lúskajú rukou. Jadro je svetložlté, bacuľaté, s obsahom jadra až 65-72 %. Má príjemne sladkú chuť.

DOZRIEVANIE: skoré, v polovici septembra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave, výrobu cukroviniek.

STANOVIŠTE: stanovište slnečné, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu.

PÔVOD: USA, staršia odroda, známa aj pod menom Sultán.

RAST: bujný, koruna previsnutá. Je náročnejšia na rez, vyžaduje aj letný rez na dotvarovanie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Nikol, Vama, Supernova, Tétényi Rekord a Zora.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, menej pravidelná.

PLODY: sú veľké, vajcovité, s menej až stredne výraznou špičkou. Škrupina je tenká až stredne hrubá, pomerne mäkká, hnedá, stredne odolná voči praskaniu. Jadro je veľké, široko elipsovité, žltohnedé, stredne zvrásnené. Dobre vypĺňa škrupinku a je veľmi dobre lúskateľnév ruke aj luskáčikom. Chuť je veľmi dobrá, aromatická, sladkastá až sladká. Výskyt dvojitých jadier je nízky.

DOZRIEVANIE: neskoré až veľmi neskoré, počas 2. dekády októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, málo v kvetoch a po odkvete.

PÔVOD: Slovensko, VŠS Veselé pri Piešťanoch v r. 1970 vyšľachtená ako kríženec odrôd Maďarská a zmesi peľu odrôd Achrori, Arzami a Zard.
RAST: zdravý, bujný rast, tvorí rozložitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Na dosiahnutie úrody potrebuje inú v podobný čas kvitnúcu odrodu. Vhodné opeľovače: Goldrich, Harcot, Karola, Lerosa, Radka.
PLODNOSŤ: plodnosť neskoršia, vysoká, občas striedavá.
PLODY: veľké, tupo kužeľovité, na povrchu oranžové, s bledočerveným líčkom, stredne plstnaté. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne šťavnatá. Chuť je voňavá, lahodná, kyslosladká až sladká. Väčšinou sa dobre oddeľuje od kôstky, ktorá môže na rebrách slabo držať. Jadro kôstky je veľmi horké.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici júla zároveň s Velkopavlovickou.
VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, zaváranín a destilátov.
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište, priepustná pôda. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch i v kvete, je náchylnejšia na moníliovú hnilobu plodov po ich popraskaní pri daždivom počasí.

PÔVOD: ČR, Znojemsko, známa už v 1. pol. 20. storočia.
RAST: stredne bujný, dorastá do asi 6 m výšky aj šírky, koruna je guľovitá, hustejšia, kostrové konáre sa veľmi rozvetvujú.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: skorá, do 5 rokov po výsadbe, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké, ploché, oranžovožlté, na oslnenej strane tmavočervené. Dužina je silne šťavnatá, chuťovo dobrá, bez príchuti. Kôstka je dobre oddeliteľná od dužiny, jadro je sladké.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 1. pol. augusta, plody dozrievajú nerovnomerne. Sú skladovateľná je asi 2 týždne po zbere. Dobre sa prepravuje, neotláča sa.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na džemy, kompóty, sušenie či destiláty.
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na kvalitu pôdy, toleruje aj vlhkejšie aj suchšie pôdy, toleruje veterné polohy. Vhodná do teplých a chránených polôh v rámci stredne teplých oblastí (do asi 350 m n.m.).
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvetoch, stredne odolná voči monilóze, citlivá na šarku.

PÔVOD: Rusko.
RAST: v mladosti bujný, pri vstupe do plodnosti slabší.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké, svetlooranžové s červeným líčkom, srdcovitého symetrického tvaru, slabo plstnaté. Dužina žltá, tuhá, stredne šťavnatá, krémová, dobre odlučiteľná od kôstky, ktorá je väčšia. Veľmi dobrá harmonická chuť.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, teda v 2.-3. dekáde júla (2 dni po Maďarskej, zároveň s Velkopavlovickou).
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá na rôzne klimatické podmienky.
ODOLNOSŤ: spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: ČR, na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici vznikla ako výsledok dlhodobého vnútrodruhového kríženia, kde poslednými rodičmi boli genotypy RR-2054 x D1R70T84, zaregistrovaná bola v roku 2002.

RAST: bujný, nepravidelný, koruna je otvorená až mierne previsnutá. Je náročnejšia na rez pri formovaní koruny, pretože prirodzená koruna je nepravidelná, vyžaduje aj letný rez. Po udržovacom reze tvorí ľahko vlky. Vegetáciu ukončuje neskôr.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, súčasne s Velkopavlovickou. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Veselka, Vesna, Vestar.
PLODNOSŤ: väčšinou veľmi neskorá, stredne vysoká až vysoká, väčšinou pravidelná.
PLODY: sú veľké (70-80 g), mierne hranaté, nesúmerné, mierne hrboľaté. Šupka je slabo plstnatá, oranžová so slabým červeným líčkom či škvrnami. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubozrnná, veľmi šťavnatá a dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je výborná, plná, sladká, veľmi aromatická až pikantná. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, v 1. polovici júla, 6 dní pred Velkopavlovickou. Plody sú náchylné na praskanie počas dažďov a následne moniliózu.

VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v kvetných pukoch, menej v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), stredne až viac odolná voči monilióze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), stredne odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma), citlivá na šarku.

PÔVOD: vznik krížením v USA a následnou selekciou v ČR.

 
RAST: stredne bujný, s guľovitou, stredne hustou korunou a krátkym plodonosným obrastom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Barbora, Delta, Goldrich, Harcot, Harogem, Jitka, Karola, Lebela, Lemeda, Lenova, Leskora, Marlen, Minaret, Mirka, Pálava, Radka, Svatava, Veecot, Vemina, Vestar, Zetka, Pinkcot, Sylvercot.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá, stredná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľovito-oválne, šupka žltooranžová s osamotenými svetločervenými škvrnami; dužina jemnej konzistencie, oranžová, pevná, chuť korenistá, sladká; semenné jadro je horké.

 
DOZRIEVANIE: polovica júla, asi 7 dní pred odrodou Velkopavlovická.

 
VYUŽITIE: stredne skorá odroda, vhodná na priamy konzum, konzerváciu, sušenie, mrazenie; plody dobre znášajú prepravu, neotláčajú sa.

 
STANOVIŠTE: všetky pestovateľské oblasti, úrodné pôdy.

 
ODOLNOSŤ: dobrá mrazuodolnosť dreva, dobrá odolnosť kvetov voči jarným mrazom, dobrá odolnosť voči hnednutiu listov.

PÔVOD: Slovensko, náhodný semenáč.

RAST: bujný rast, tvorí rozložitú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, bohatá.

PLODY: veľké, oranžovožltej farby s rozmytým menším purpurovým líčkom, dužina oranžovožltá, stredne tuhá, šťavnatá, vynikajúcej sladkokyselkavej aromatickej chuti, dobre oddeliteľná od kôstky, jadro je sladké.

DOZRIEVANIE: zároveň s Velkopavlovickou, teda v 2.-3. dekáde júla.

VYUŽITIE: priamy konzum a konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé a chránené, priepustná pôda; vhodná do teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: v dreve mrazuodolná, v kvete citlivá na jarné mrazíky, málo náchylná na moniliózu.

Rast slabší, koruna je redšia. Plodnosť je veľká, pravidelná. Stredne veľký plod, guľovito-oválny tvar. Šupka je žlto-oranžová, s červeným líčkom. Dužina šťavnatá, oranžová, mierne vláknitá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť sladko-kyselkavá, typicky marhuľová. Vhodná predovšetkým na konzerváciu, ale i na priamy konzum. Stredne skorá odroda, dozrieva v 2. polovici júla. Nenáročná na stanovište, vhodné sú výživné pôdy s dostatkom vlahy. Vysoká odolnosť proti mrazu v kvete. Samoopelivá. Pôvodom zo Slovenska.

PÔVOD: zrejme starobylý, prvýkrát popísaná v r. 1696 anglickým botanikom Johnom Rayom. Je to botanický druh Mentha x piperita, teda prirodzene sa vyskytujúci neplodný kríženec medzi druhmi Mentha aquatica x Mentha spicata.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 0,3 až 0,9 m a šírky 1 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júli až októbri svetloružovými sterilnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: neplodná

 
PLODY: netvorí plody. Množí sa poplazmi.

 
VYUŽITIE: pred rozkvitnutím listy a potom aj kvety sa využívajú kulinárne aj liečivo. Kulinárne použitie: listy sa používajú do čaju aj rôznych studených nápojov (napr. mojito), listami či esenciálnym olej z nich získavaným sa ochucujú zmrzliny, žuvačky, čokoláda a iné cukrovinky. Esenciálny olej sa využíva aj v kozmetike: zubné pasty, šampóny či mydlá a iné kozmetické produkty, v ktorých pôsobí chladivo. Listy aj kvety sa používajú na jedlú dekoráciu sladkých jedál, koláčov, nápojov či ako súčasť blízkovýchodných šalátov (napr. fattoush či tabbouleh). Používajú sa aj na ochutenie octov či kuchynských olejov. Liečivé použitie: čaj z listov či esenciálny olej sa používajú pri prechladnutí, bolesti hlavy, zlom trávení, pôsobia antisepticky, dávkovať treba s mierou, najmä pre deti.

 
STANOVIŠTE: polotieň či slnečné, s dostatočne vlhkou, výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreňoch do -34 °C až -40 °C, na zimu nadzemné časti odumierajú na jar opäť spoľahlivo vyraší. Na prevenciu verticíliového vädnutia či hrdze zbierajte listy priebežne a udržiavajte vzdušný porast.

PÔVOD: neznámy, zrejme západné Slovensko.

RAST: bujný, rovný, tvorí hustejšie, rozložité koruny. Má veľmi veľké listy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, bucľaté, tmavofialové, mäkké a šťavnaté. Šťava farbí. Chuť nie je mdlo sladká, ale príjemne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, relatívne rovnomerné, približne od konca júna asi 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a na spracovanie na sirupy a džemy, destiláty, do koláčov či zmrzliny, dá sa zamraziť na neskoršie použitie. Dobre sa vyníma ako jedlá dekorácia dezertov v kombinácii s bielymi a čiernymi plodmi. Kvôli vysokej šťavnatosti je menej vhodná na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Stredne až menej odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Taliansko.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky približne 8 m, má zdravé, pekné olistenie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji.

PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľmi veľké, podlhovasté, v plnej zrelosti lesklé čierne. Dužina je šťavnatá, farbiaca. Chuť je výborná, sladká s jemnou kyselinkou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dlhšie, od júna do júla.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum a všestranné spracovanie na džemy, lekváre, džúsy, sirupy, likéry, destiláty, na sušenie vcelku aj v podobe ovocnej kože.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Japonsko.

RAST: zakrpatená odroda, vytvára kompaktný ker do výšky 1,2 - 1,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: menšie, tmavofialové až čierne plody sladkokyslej chuti. Veľmi šťavnaté. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: polovica júna až september.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba zaváranín, štiav, džemov.

STANOVIŠTE: teplomilná drevina, obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné, mierne kyslé pôdy. Odroda vhodná aj do malých záhrad alebo nádob na terasy, balkóny.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 ℃.