Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: zrejme Nový Zéland, New Zealand Institute for Plant and Food Research, uvedená na trh v roku 2006, odroda druhu aktinídia lahodná (Actinidia deliciosa , niekedy uvádzaná ako Actinidia chinensis var. deliciosa)

 
RAST: bujný, dorastá do 4-6 m, lianovité ovíjavé výhony sú plstnaté, listy veľké, srdcovité, stredne zelené s červeným špicom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, resp. bez prítomnosti samčej rastliny na opelenie tvorí menšie partenokarpické plody. Na dosiahnutie vysokej úrody väčších plodov odporúčame vysádzať so samčou odrodou Tomuri. Kvitne bielymi kvetmi počas júna.

 
PLODNOSŤ: skorá (2-5 rokov po výsadbe), bez prítomnosti opeľovača stredná s menšími, bezsemennými plodmi, v prítomnosti opeľovača vysoká s väčšími, semennými plodmi.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g), plstnaté, hnedasté. Dužina je zelená, osviežujúco sladkokyslá, veľmi chutná. Obsahuje veľa vitamínu C. 

 
DOZRIEVANIE: zber od októbra do začiatku novembra, najneskôr po prvom slabšom mraze, keď opadnú listy. Konzumne dozrieva postupne, pri uskladnení v chlade vie vydržať až do marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy či džúsy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do minimálne -15 °C, zrejme až do -24 °C , listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Anglicko, vznikol v záhrade zámku Ribston v Knaresboroughu v grófstve York ako semenáč zo semien dovezených z francúzskeho Rouenu v r. 1686 alebo 1688.

RAST: stredne bujný , vytvára veľkú korunu, ktorá je široká, stredne hustá, neskôr previsnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, sama je zlým opeľovačom (triploid). Vhodní opeľovači napr.: Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskoršia, podpriemerná, neistá, nepravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, nesúmerné, plocho rebrovité, nepravidelné, k jednej strane skosené. Šupka je drsná, pruhovaná - mramorovaná, žltozelená s hnedo-červenkastým líčkom. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, žltkastá, chrumkavá, s muškátovou vôňou, na vzduchu hnedne. Chuť je sladkokyslá, korenistá a veľmi dobrá až výborná, patrí k najchutnejším.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, konzumne dozrieva od 2. polovice októbra až do decembra bez straty chuti, skladovateľná je do marca.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výrobu vína a džemov, sušenie, muštovanie. Plody sú odolné voči otlačeniu, dobre znášajú prepravu a vyžadujú skladovanie vo vlhkejšom prostredí.

STANOVIŠTE: slnečné, vlhkejšie a úrodné pôdy. Preferuje stredne teplé a vyššie polohy chránené pred vetrom, s vlhkým ovzduším; neznáša sucho a príliš teplé polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná odroda v dreve, stredne v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti. V nadmernom vlhku či suchu trpí rakovinou, vo vetre padá a býva napadnutá vlnačkou krvavou.

PÔVOD: neznámy, jedna zo starších žltoplodých odrôd.

RAST: silný, vzpriamený ker dorastajúci do výšky 1,5-2,5 m a šírky 1-1,5 m. Tvorí množstvo pevných výhonov s početnými jemnými ostňami. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, veľmi atraktívna pre opeľovače.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, svetložltej až citrónovožltej farby. Sú dobre šťavnaté. Majú jemnú, sladkú, aromatickú chuť.

DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od polovice augusta až do prvých mrazov.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: Japonsko, kde sa pôvodne vyskytoval ako endemit na ostrovoch Honšú, Kjúšú a Šikoku, kde rastie v krovinách a na stanovištiach narušovaných ľudskou činnosťou, v pásmu od morského pobrežia až do nadmorskej výšky okolo 1200 m. Je to druh ostružiny - Rubus illecebrosus. Bol zavlečený do Európy, Severnej a Južnej Ameriky, kde sa pestuje v záhradách a parkoch a splaňuje.

RAST: rýchly horizontálny. Je to poloker s plazivými koreňmi a plazivými či oblúkovitými výhonmi dlhými 50–100(–150) cm. Kvetonosné výhony sú vzpriamené, dlhé až 60 cm, lysé, bez osrienenia, s 3–4 mm dlhými ostňami. Listy sú nepárnoperovité s (3–)5–7 kopijovitými lístkami s pílkovitým okrajom.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s bielymi, výraznámi kvetmi vyrastajúcimi jednotlivo alebo po 2-3. Kvitne v júni až septembri.

PLODNOSŤ: pravidelná, stredne vysoká.

PLODY: súplodie je veľmi veľké (14–30 mm), tvarovo podobné jahode, červené, mäkké, v plnej zrelosti sa dobre oddeľuje od kvetného lôžka. Je veľmi dekoratívne, ale chuť má menej výraznú, mdlo sladkú.

DOZRIEVANIE: od augusta do mrazov.

VYUŽITIE: na priamy konzum a dekoráciu dezertov a najmä na výrobu džemov, v ktorých sa lepšie rozvinie jej chuť.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, vyhovuje jej kvalitná, vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá pôda.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C.

PÔVOD: ČR, Kostelec u Heřmanova Městce, ako náhodný semenáč ju našiel učiteľ a pomológ Karel Hájek okolo r. 1885.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr až slabší, koruna je guľovitá, rozložitá, hustá, neskôr previsnutá. Vyžaduje častejšie preriedenie a zmladzovanie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Golden delicious, James Grieve, Oldenburgovo, Ontário, Watervlietské mramorované. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, plocho zhranatelé, nesúmerné. Šupka je suchá, kožená, drsná, slamovožltá s oranžovým pruhovaným líčkom, hrdzavá. Je to tzv. kožovka. Dužina je biela až žltkastá, na vzduchu málo hnedne, je krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť je výborná, sladkokyslá, s aromatickou muškátovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, dozrieva v polovici novembra, vydrží do februára až marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na muštovanie. Dobre znáša prepravu, neotláča sa. Vyžaduje vyššiu vlhkosť ovzdušia pri skladovaní, inak vädne. Vädnú aj predčasne otrhané plody.

STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. V suchých, ale aj ťažkých pôdach sú plody len malé a nevyvinuté. Najvhodnejšia je do stredne teplých, chránených oblastí, znesie aj vyššie chránené polohy s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a málo náchylná voči monilióze, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej odolná voči rakovine v ťažkej, mokrej, studenej pôde.

PÔVOD: Francúzsko, Dreux, vybral ju v r. 1884 záhradník William Fourcine ako semenáč neznámeho pôvodu. V r. 1889 bola prvýkrát popísaná vo francúzskom záhradkárskom časopise.

 
RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna je menšia, široko ihlanovitá, plodonosné drevo kratšie a husté, konáre sa pod váhou úrod ohýbajú a rozkladajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Solanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá (5.-6. rok po výsadbe), pravidelná, vysoká až veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 180 g), podlhovastého, hruškovitého, zaobleného, pravidelného tvaru. Šupka je drsná, hrubá, tuhá, polomatná, farba zelenožltá až žltá, s hrdzavými lenticelami a hrdzavým mramorovaním pri kalichu a stopke. Dužina je biela, jemná, šťavnatá. Chuť z dobrých polôh je príjemne sladká, korenistá, len mierne kyslastá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára, v chladiarňach aj 6 mesiacov.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä na priamy konzum a na výrobu džemov, muštov, kompótov či sušenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ideálne sú úrodné, výhrevné pôdy s dostatkom vlahy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, v drsnejších polohách ovocie úplne nedozrieva.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až slabšie v kvete, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze a rakovine, nebýva napádaná škodcami. V daždivom lete môžu plody praskať.

Tmavomodrá, rezistentná odroda aromatickej chuti.
Rast stredný až bujný, úrodnosť vysoká. Strapec je veľký, bobule stredne veľké a okrúhle, tmavomodrej farby, dužina je šťavnatá, charakteristickej, harmonickej chuti s jahodovou arómou. Vhodný na priamy konzum a výrobu vína. Dozrieva v septembri. Slnečné stanovište. Odroda nenáročná na vodu a pôdu. Zimným rezom odstraňujeme poškodené, vyrodené výhony z minulého roka. Odroda je vysoko odolná voči chorobám a mrazu, nepotrebuje chemickú ochranu. Samoopelivý. Pôvodom z USA.

PÔVOD: USA, semenáč odrody Halehaven.

RAST: bujný rast, vytvára stredne husté, polovzpriamené až rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro a trvá stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné, s výrazným švom. Šupka je stredne pevná, stredne silno prilieha k dužine, je stredne silne plstnatá. Základná farba je žltá až žltooranžová, na slnečnej strane prekrytá červeným líčkom, pruhovaná. Dužina je žltooranžová, mäkká až stredne tuhá, nevláknitá, sladká až sladkokyselkavá, šťavnatá, jemne korenistá, veľmi dobrá. Horšie sa oddeľuje od kôstky. Náchylnosť k praskaniu kôstky je nízka až stredná. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: Skorá odroda, dozrieva v 2. pol. júla - 14 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je dobre skladovateľná a vhodná na prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, úrodné pôdy v chránených, teplých polohách.

ODOLNOSŤ: Menej odolná voči mrazu v dreve aj kvetných pukoch, najmä ak dôjde k rýchlemu striedaniu vyšších a nižších teplôt. Je síce náchylná na glejotok, ale málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť listov (Xanthomonas arboricola pv. pruni). Voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) je stredne tolerantná.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju p. Gilbert približne okolo r. 1905 a šíril ju škôlkar Charles Baltet z Troyes v departamente Aube. Bola pomenovaná po Charlesovi Grosdemangovi, profesorovi v Zahradníckej spoločnosti v Soissons. U nás sa množila aj pod nesprávnym názvom Čistecká banánová.

RAST: v mladosti bujne, v škôlke tvorí rovné kmene, na trvalom stanovišti stredne bujne až slabšie a rýchlo začína starnúť. Vytvára vzpriamenú, riedku korunu, ktorá neskôr vplyvom úrod prevísa.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Konferencia, Madame Verté, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (3.-4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), fľaškovité, mierne hranaté, nepravidelné, kalíšna časť je šikmo uťatá, povrch plodov je hladký, u väčších plodov niekedy mierne zhrbolený. Šupka je hladká, pololesklá, zelená až žltkastá s hnedočerveným až červeným pruhovaným líčkom, s množstvom drobných, zeleno obrúbených lenticiel, ktoré miestami splývajú v hrdzavé mramorovanie. Dužina je belavá až žltobiela, šťavnatá, krémová, jemná, rozplývavá. Chuť je sladká až veľmi sladká, jemne korenistá a kyselkavá, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva koncom novembra až v decembri a pri postupnom dozrievaní vydrží do konca januára. Po zbere sa dobre prepravuje, neotláča sa.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj univerzálne využiteľná na sušenie, pečenie, muštovanie, výrobu kompótov, džemov, pyré či destilátov. Dobre sa skladuje.

STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné a teplé stanovište a úrodné, hlboké, priepustné, výživné a vlahou dobre zásobené pôdy. Vhodná do teplých aj stredne teplých oblastí, s ohľadom na chrastavitosť otvorenejšie.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, netrpí kamienkovitosťou a škodcami.

PÔVOD: Nemecko, Freinsheim, v roku 2005 vybraná z potomstva 70-ročného mandľového stromu a množená Ovocnou škôlkou Oberholz.

 
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až mierne rozložitý. Má strednú tendenciu k vyhoľovaniu konárov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro (v prvej tretine obdobia kvitnutia mandlí). Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi, Szigetcsépi 55.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 4,1-5 g, jadrá 1,3 g, 4 x 2,5 cm), dlhé, užšie, zakončené menej výraznou špičkou. Škrupina je polopapierová, ľahko lúskateľná v ruke aj luskáčikom. Chuť je lahodná, sladká, kvalita jadier vysoká.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v polovici až koncom septembra.

 
VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

 
STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

 
ODOLNOSŤ: Silne mrazuodolná v kvete. Stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.), málo náchylná na suchú škvrnitosť listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: neznámy, zrejme Ukrajina. Je uvádzaná ako hybrid, kríženie je neznáme, zrejme je to Actinidia deliciosa lebo Actinidia chinensis skrížená s nejakým mrazuodolnejším druhom, pravdepodobne Actinidia arguta.

RAST: veľmi bujný, už v prvý rok po vysadený narastie 2-3 m.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda so samčími aj samičími kvetmi. Kvitne v máji a júni. Pre vyššiu úrodu odporúčame kombinovať so samčou odrodou aktinídie lahodnej (Actinidia deliciosa), napr. Tomuri.

PLODNOSŤ: skorá (3-4 roky po výsadbe), vysoká.

PLODY: veľké (70-80 g), podlhovasté, chlpaté so zelenou, veľmi chutnou dužinou a vysokým obsahom vitamínu C.

DOZRIEVANIE: neskoré, počas októbra. Plody sa zberajú ešte tvrdé a dajú sa uskladniť v chlade a nechať postupne dozrievať do konzumnej zrelosti.

VYUŽITIE: na priamy konzum a spracovanie na džemy, marmelády apod.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Nemecko, Müncheberg, vyšľachtil ho Oswald Macherauch ako krížením odrody Goldkugel s druhom Ribes (ex. Grossularia) divaricata a následným spätným krížením s odrodou Gelbe Riesen. Na trh ju v r. 1953 uviedla ovocná škôlka v Groß-Mimelage.

RAST: je silný, značne sa rozvetvuje, vytvára stredne veľké, vysokoguľovité, riedke kry s výškou okolo 1,2 m, prevažne s riedkymi, sklonenými, jednoduchými, zriedkavo dvojdielnymi tŕňmi. Listy sú stredne veľké až menšie, tmavozelené, jemnejšie zubaté. Raší stredne skoro. Vysádzame vo vzdialenosti 1,2-1,5 m v rade do zamulčovaného záhonu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká v dobrých podmienkach (priemerne 5,2 kg v 4. roku po výsadbe), pravidelná. 

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 5,7 g, 22,6 mm x 18,4 mm), stredne veľkostne vyrovnané, elipsovité, nie úplne pravidelné, často po dvoch spolu, na veľmi tenkej a veľmi dlhej stopke. Šupka nie je veľmi hrubá, úplne hladká, výrazne šedobiela, osrienená. Dužina je svetlozelená až svetložltozelená, semená dosť presvitajú, je jemná a šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, výrazná, aromatická. Má stredný obsah kyselín. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré až stredne neskoré, nerovnomerné, okolo polovice júla.

VYUŽITIE: kríky vhodné do menších aj väčších záhrad či plantáží, vhodné ako nízky nepriestupný živý plod, plody najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na džemy či želé.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors-uvae). Niekedy ju napadajú húsenice piliarky ríbezľovej (Nematus ribesii)

PÔVOD: neznámy, veľmi starý, pravdepodobne Anglicko (King of Pippins) alebo Francúzsko (La reine des reinettes) v 13. storočí, možno s normandskými dobyvateľmi z Francúzska do Anglicka.

 
RAST: v mladosti bujný, po 25. roku kvôli bohatým úrodám spomaľuje až ustáva - odroda rýchleho vývoja. Tvorí krásne rovné kmene. Koruna je úzka, vysoká, najskôr ihlanovitá, neskôr vysokoguľovitá, vytvára len krátky bohato rozvetvený plodonosný obrast. Potrebuje kvalitný výchovný rez, aby nezababčila a udržiavaci a zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Gdanský hranáč, Landsberská reneta, Ontário, Charlamowski, Zuccalmagliova reneta, Boikovo, Croncelské, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, striedavá.

 
PLODY: stredne veľké (80-170 g), úhľadné, kužeľovité až guľovité. Šupka je sýtožltá, zlatožltá až oranžová, karmínovo pruhovaná. Dužina je žltobiela, tuhá, šťavnatá, na vzduchu hnedne, je výbornej, sladkokyslej, korenistej, aromatickej, renetovitej chuti.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a v 1. pol. októbra, konzumne dozrieva na prelome októbra a novembra, skladovateľná je do februára, max. marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu vína či muštovanie; dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy hlbšie, primerane vlhké, výživné, v suchých sú plody drobné, v príliš vlhkých trpí rakovinou. Polohy ľubovoľné, s výnimkou drsných, mrazových a uzavretých.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetoch, stredne v dreve, stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a rakovine; v suchých oblastiach sú plody náchylné na napadnutie zavíjačom jablčným a vlnačkou krvavou.

PÔVOD: Slovensko, šľachtiteľská stanica Veselé pri Piešťanoch, pracovisko Borovce v rokoch 1964-1989 vyšľachtili Pavol Cifranič a Daniela Benediková ako kríženca odrody Maďarská a zmesi peľu odrôd Achrori, Arzami a Zard s následnou selekciou.

 
RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, asi 2-4 dni po Velkopavlovickej. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Lejuna, Veharda, Veselka, Vynoslivij.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 50-60 g), vajcovité, zo strán mierne sploštené, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je stredne husto plstnatá, oranžová, s menším, ale výrazným purpurovým, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, menej až stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká až sladkastá, mierne aromatická, príjemná. Dužina je veľmi dobre odlučiteľná od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: skoré, 6-10 dní pred odrodou Velkopavlovická, približne od 2. týždňa v júli.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, výživy, kompóty či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda živná, dobre odvodnená. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, do vyšších polôh na chránené lokality.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda spomenutá už v roku 1611 v katalógu jednej anglickej škôlky.

 
RAST: pomaly rastúci listnatý ker alebo polostrom, dorastajúci do 3 - 5 m, rastie slabšie ako iné odrody. Habitus má vzpriamený, široký. Kvitne ružovo-bielo, v máji. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (až 300 - 500 g) plody hruškovitého tvaru a žltej až žltooranžovej farby, slabšie ochlpený. Chuť výrazne aromatická, trpkastá, vynikne po tepelnom spracovaní, kedy sa trpkosť úplne stratí. Má vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. Jedna z najchutnejších odrôd s jemnou štruktúrou dužiny, vysokou šťavnatosťou a jemnou chuťou.

 
DOZRIEVANIE: konzumne dozrieva v decembri a pri skladovaní na chladnom a dobre vetranom mieste vydrží až do apríla.

 
VYUŽITIE: vhodná na tepelné spracovanie, výrobu marmelád, pyré, dulového ""syra"", čatní, džúsu, likéru, vína, pálenky, sušenie. Plody odpudzujú mole.

 
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

 
ODOLNOSŤ: odolná drevina, mrazuvzdorná, odolnejšia aj voči bakteriálnej spále, vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč nájdený na zač. 80. rokov 19. storočia pri obci Watervliet. Synonymá a cudzie názvy: Marbrée de Watervliet.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný rast, vytvára vznosnú guľovitú až pyramidálnu, stredne zahustenú korunu s kratším plodonosným drevom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Lord Lambourne, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 100-150 g), vyrovnaného, guľovitého tvaru. Šupka je pevná, hrubá, pololesklá, základná farba - žltá - je prekrytá červeňou s charakteristickým hrdzavým mramorovaním a nenápadnými lenticelami. Niekedy hrdza pokrýva väčšinu plodu. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, tuhá, neskôr krehká, farbou belavo žltkastá, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je sladkokyselkavá, jemná, menej korenistá.

DOZRIEVANIE: zbiera sa v 2. polovici októbra, pokiaľ možno čo najneskôr. Konzumne dozrieva v decembri, vydrží do mája. Podtrhnuté plody pri skladovaní vädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, muštovanie a sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodné pôdy a vlhkejšie ovzdušie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti, stredne voči múčnatke.

Vytvára rozložitý ker až hustý strom, koruna je široká, kvitne v máji až júni veľkými bielymi kvetmi. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda. Plodnosť obvykle nastupuje 3 - 4 roky po výsadbe. Plod je malvica guľovitého tvaru a atraktívneho vzhľadu: farba šupky je hnedo-bronzová až žlto-hnedá, dužina má muštovú vôňu a korenitú chuť. Po prechode mrazom sú plody jedlé a sladké, dužina mäkne. Malvica vovnútri obsahuje štyri tvrdé semienka. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a po zbere ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme; majú vysoký obsah vlákniny a pektínu, na priamy konzum sú vhodné iba prezreté. Používame ich aj na výrobu likérov, džemov, sirupov, rôsolov a zaváranín, na sušenie a na uskladnenie (ideálne na slame - do konca januára). Dozrieva koncom októbra, ale plody obvykle zbierame až v novembri/ decembri, po prvých mrazoch. Nenáročná na stanovište, vyhovujú jej slnečné polohy. Mrazuvzdorná, odolná voči škodcom. Samoopelivá. Pôvodom z malej Ázie.

RAST: bujný, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, biele. Chuť je výrazne sladká.

DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

Samorodiaca odolná odroda bieleho silno aromatického viniča, vhodná na konzum i spracovanie.
Stredne silný rast, bohatá úrodnosť. Stredne veľký, hustý strapec s okrúhlymi bobuľami. Bobule sú zeleno-žlté s voskovým povrchom, šťavnaté. Chuť aromatická, typická. Veľmi voňavý vinič. Vhodné na priamy konzum, výrobu vína, burčiaku. Dozrieva koncom septembra. Chránené slnečné stanovište, kvalitná pôda. Zimným rezom odstraňujeme vyrodené výhony z minulého roka. Vysoká rezistencia voči mrazu a chorobám. Samoopelivý. Pôvodom z USA.

PÔVOD: Slovensko, šľachtiteľská stanica Veselé pri Piešťanoch, pracovisko Borovce v r. 1964 vyšľachtená ako kríženec odrôd Julskij a Maďarská, registrovaná bola v r. 1991, udržovateľom sú ŠVS Veselé pri Piešťanoch a SEVA-FLORA Valtice.

RAST: stredne bujný, koruna je vznosná, široko rozložitá, stredne hustá až hustejšia s množstvom krátkeho plodonosného obrastu. Letorasty sú stredne dlhé, červenohnedé s menším množstvom lenticiel.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: vysoká, väčšinou pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g, 49 mm), oválne, stredne dobre tvarovo a veľkostne vyrovnané, takmer súmerné, s hlbokým a širokým brušným švom. Šupka je stredne pevná, žltá s tmavším červeným, pruhovaným alebo bodkovaným líčkom. Dužina je mäkká, rozplývavá, oranžová, stredne šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá až kyslejšia (obsah cukrov priemerne 10,65 g /100g, kyselín 1,36 g/100 g). Kôstka je stredne dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, asi 2 týždne po odrode Velkopavlovická, teda počas 1.-2. týždňa augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestrané spracovanie, ale najmä na džemy. Dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Je stredne náročná na stanovište. Dá sa pestovať vo všetkých oblastiach vhodných pre marhule, v tých vyšších na chránených stanovištiach.ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvetných pukoch. Je stredne až silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), silne odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena). Je spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: neznámy, zrejme Poľsko, zrejme pomenovaná po meste Lubawa zo S Poľska. Je to ružovoplodá odroda druhu ríbezľa červená (Ribes rubrum).

 
RAST: stredne bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé, husté, zvyčajne majú po 14-15 bobúľ. Plody sú stredne veľké až veľké (0,6-0,9 g), guľaté bobule. Majú zaujímavé sfarbenie, sú priesvitné s ružovými mapami, pôsobia veľmi dekoratívne. Chuť je veľmi príjemná, voňavá, sladkokyslá, sladšia než väčšina červených a bielych ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, postupné, v 1. polovici júla. Po dozretí vydržia bobule dlho na kríku.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy, sirupy, vína, do koláčov či dezertov.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči americkej múčnatke egrešov (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Japonsko, Kawasaki, náhodný semenáč druhu Pyrus pyrifolia v sade pána Tatsujiro Toma z roku 1895, pomenovaná po rodinnom sídle rodiny Toma

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi dobre sa rozvetvuje. Habitus stromu je rozložitý až previsnutý, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Tvaruje sa jednoducho.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v prvej polovici apríla, je to prevažne cudzoopelivá odroda, na opelenie potrebuje inú japonskú hrušku alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská. Dobre ju opeľujú ázijské odrody: Yakumo, Shinsui, Shinko, Shinseiki, Hosui, Nijisseiki, Olympic, Korean Giant, Kikusui, Yongi, Kosui.

PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá, vysoká a s prebierkou pravidelná, približne 20-30 kg za rok.

PLODY: pevné, stredne veľké až veľké (6-7 cm, u nás priemer 130-150 g, v domovine aj 200 g) plochoguľovitého tvaru s dlhou, hrubou a pevnou stopkou. Šupka je tenká, bronzovohnedá, pevná, drsná a suchá, hrdzavá, ľahko sa poškodí, pri zbere treba postupovať opatrne. Dužina je krémovobiela, nehnedne, je jemná, tuhšia a stredne šťavnatá, no veľmi sladká a s unikátnou rumovo-karamelovou vôňou aj príchuťou. Ako taká väčšia pralinka.

DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú stredne skoro, postupne od septembra a nezvyknú praskať. Konzumne dozrieva od novembra. Pri skladovaní v chladničke vydržia nepoškodené plody aj 4-5 mesiacov.

VYUŽITIE: Ich chuť a vôňa najlepšie vynikne pri jedení začerstva, ale sú vhodné aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty alebo chutné zimné šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), hoci citlivá na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), menej napadaná mérami hruškovými. Náchylnejšia len na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.