Voľnokorenné jablone

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Holandsko, okolie Maastrichtu alebo Belgicko, prípadne Nemecko, je to stará odroda prvýkrát popísaná už v r. 1830 ako už v tej dobe dosť rozšírená odroda. Synonymá: Calville Ambrée, Calville Etoilée, Calville Rouge Precoce, Early Red Calville, Herzapfel, Meuser’s Rote Herbst Reinette, Reinette Etoilée, Reinette Saint-Lambert, Renet Rosu Stelat, Rote Sternrenette, Star Reinette, Stern Apfel.

RAST: stredne bujný, vzpriamený a neskôr rozložitý. Vytvára väčšie, vysoko kužeľovité, široko pyramidálne až guľovité koruny, ktoré sú relatívne riedke vnútri a hustejšie na koncoch konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Šampanská reneta, Coxova reneta, Ontario, Roter Trierer Weinapfel, Hodvábne neskorokvitnúce, atď.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, niekedy zvykne rodiť obrok celý strom alebo len časti stromu.

PLODY: stredne veľké, pri preplodení až menšie, plocho guľovité a mierne asymetrické s takmer kruhovým prierezom, bez hrán a iných nerovností. Šupka je lesklá, hladká, jemná, pri zbere výrazne modrasto osrienená, zelenožltá, ale takmer celá prekrytá karmínovočervenou, typické sú nápadné lenticely hviezdičkovitého tvaru. Dužina je žltobiela s ružovkastými žilkami, jemnozrnná, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, príjemne sladkokyslá a aromatická a jemne korenistá. 

DOZRIEVANIE: zber plodov v 2. polovici septembra až v októbri, konzumne dozrievajú v októbri až novembri, uskladnené v chlade vydržia do januára až marca podľa pestovateľskej polohy. Plody môžu najmä na veternej polohe padať ešte pred dozretím. Potlčené plody nehnijú, ale v mieste buchnutia dužina skorkovatie. Vyžaduje uskladnenie vo vyššej vlhkosti vzduchu, aby plody nevädli.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako ideálne jabĺčko pre deti a na vianočnú tabuľu, ale aj na muštovanie či iné spracovanie, napr. na pečenie, sušenie, výrobu výživ, džemov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, s dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných, ale chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale kvety horšie znášajú dážď počas kvitnutia. Je vysoko odolná voči múčnatke, stredne až vyššie voči chrastavitosti a rakovine.

PÔVOD: Francúzsko, Amiens, vyšľachtil škôlkar Jacques Lebel v roku 1825 ako neznámy semenáč, množený od roku 1849.

 
RAST: veľmi bujný, vytvára široko rozložité, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Bernské ružové, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Parména zlatá zimná, Ontario, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá (4-5 rokov po výsadbe), bohatá až veľmi bohatá, ale striedavá.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 180 g), plocho guľovité, len mierne zhranatené, nesúmerné, často s charakteristickým závalom pri stopke. Šupka je veľmi mastná, zelenožltá až svetložltá s červenými prúžkami či bodkami, voní. Dužina je žltkastá, kyprá, jemná a veľmi šťavnatá, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je osviežujúco kyslosladká, príjemná, ale menej výrazná, bez korenitosti, čím neskôr sa plody zbierajú, tým sú chutnejšie.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice septembra, dozrieva od októbra, vydrží do Vianoc, nevädne, zle sa prepravuje, otláča sa.

 
VYUŽITIE: jedna z najlepších odrôd na muštovanie, vhodná na kuchynské spracovanie, napríklad aj na marmelády, v menšej miere na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Preferujú ľahšie, úrodné pôdy. Je vhodná do veľkých sadov so širokým sponom, kvôli širokým korunám nevhodná do alejí. Vhodná aj do vyšších, ale pred vetrom chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej trpí dažďom pri kvitnutí. Silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, najmä v uzavretých polohách, v teplých oblastiach náchylnejšia voči vlnačke krvavej. Z mokrých pôd plody zvnútra hnijú.

PÔVOD: Anglicko, Hounslow, ako náhodný semenáč ho vypestoval John Graham v druhej polovici 80. rokov 19. storočia, prvýkrát bola popísaná 1888 a Graham ju prenechal záhradníckemu závodu Bunyard & Co. v Maidstone, ktorá ju v roku 1893 uviedla na trh. Synonymá: Graham's Royal Jubillee, Royal Jubilee, Grahams Jubiläumsapfel, Grahams Königin-Jubiläumsapfel.

RAST: stredne bujný až slabší, vytvára menšie, nápadne široko guľovité koruny. Dožíva sa stredného veku. Nie je náročná na rez. Neskoro raší.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne neskoro a krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Hviezdnatá reneta, Princ Albert atď.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná. Plodí v chumáčoch, ktoré je vhodné prebrať.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 200 g), kužeľovité, mierne rebrovité. Šupka je hladká, mdlo lesklá, rovnomerne žltá, v plnej zrelosti tmavožltá, len niekedy na slnečnej strane mierne ružovkastá, v stopkovej jamke často lúčovito hrdzavá, často aj s plochými, hrdzavými bradavicami. Dužina je žltobiela, polojemná, mäkká, ale hustá, šťavnatá. Chuť je osviežujúca, sladkokyslá viac smerom ku kyslosti, jemne aromatická bez korenitosti.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrievajú vzápätí, vydržia do novembra.

VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače, plody sú vhodné najmä na spracovanie na pečenie (držia dobre tvar v koláčoch), muštovanie, sušenie, výrobu výživ, džemov, kompótov apod., menej na priamy konzum.  

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, najlepšie s vlhkým ovzduším. Na pôdu je nenáročná, len nesmie byť suchá, v nej plody zakrnievajú a kvety opadávajú. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladných polôh či mrazových kotlín.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je odolná voči chrastavitosti, múčnatke, voške vlnačke krvavej, rozporuplné informácie sú o odolnosti voči rakovine, le skôr je stredne až vyššie odolná, je menej odolná voči bakteriálnej spále.

PÔVOD: Anglicko, grófstvo Norfolk, Brentmarch, vypestoval ju ako náhodný semenáč Mr. Pace, známa bola už okolo roku 1580. Synonymá: London Pepping, Londoner Pepping, Londýnsky jadrnáč, Pepinka londýnská, Prasomila Londinensis, Bastard Calvill, Calville du Haire, Calville du Roi, Citron d'Hiver, Five-Crowned Pippin, Five Crown Pippin, London Pippin, Londoner Grosse Reinette, Lounden Peppen, New London Pippin, Old London Pippin.

RAST: stredne bujný, neskôr umiernený, vytvára plocho guľovité koruny dožívajúce sa stredného veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, je dobrým opeľovačom. Kvitne stredne skoro, dlho. Vhodné opeľovače napr.: Braeburn, Golden Delicious, Hviezdnatá reneta, Kalvil biely zimný, Kalvil červený jesenný, Kandil Sinap, Krasokvet žltý, Luxemburská reneta, Parména zlatá zimná, Šampanská reneta, Švajčiarske oranžové, Spartan, Topaz, Viliamovo atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelnejšia.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 150 g), plocho guľovité, kalvilovité s 5 výraznými hranami. Šupka je jemná, hladká, lesklá, polomastná, zelenožltá až žltá, až na polovici prekrytá červeným rozmytým líčkom, najmä v hornej polovici plodu s tmavšími bodkami a bielymi pehami. Dužina je pevná, tuhá, neskôr krehká, žltkastá, šťavnatá, na vzduchu nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá, orieškovo korenistá, aromatická.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží do marca či apríla. Dobre znáša prepravu a dobre sa skladuje.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako výborná stolová odroda, ale aj na pečenie, pri ktorom si dobre zachováva tvar či na výrobu pekne žltej výživy.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, otvorené, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Je náročná aj na pôdu, vxžaduje úrodnú, hlbokú, vlhkejšiu, ale nie mokrú. Vhodná najmä do teplých či chránených stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná v kvete. Je veľmi málo odolná voči chrastavitosti vo vlhkom ovzduší, málo odolná voči rakovine v mokrej pôde či múčnatke v suchu.

PÔVOD: Nemecko, Grevenbroich, Porýnie, vyšľachtil ju v roku 1878 Dietrich Uhlhorn mladší ako kríženec medzi Ananásovou renetou a Purpurovým agátovým a pomenoval ju po svojom svokrovi súdnom radcovi Vinzenzovi von Zuccalmagliovi.

 
RAST: v mladosti stredný, neskôr slabší, menej intenzívny, koruna spočiatku široká, neskôr vysoko guľovitá, hustejšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Coxova reneta, James Grieve, Croncelské, Landsberská reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Železné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, v plnej plodnosti striedavá.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, s vajcovitým až guľovitým tvarom, veľkostne aj tvarovo nevyrovnané. Šupka je zelenkavo citrónovožltá, na slnečnej strane s červeno-oranžovým nádychom, s červenohnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, šťavnatá, mierne voňavá, chuť sladko kyselkavá, vyvážená, príjemne korenistá, osviežujúca, veľmi dobrá.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až začiatkom decembra, skladovateľnosť do februára až marca. Nepadajú predčasne pôsobením vetra. Nevädne pri skladovaní, ale môže múčnatieť.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a skladovanie. Na vzduchu nehnedne. Plody sú odolné voči otlačeniu a vhodné na transport.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy živné, vlhké, stredne ťažké, nie však mokré. V suchých pôdach sú plody len veľmi malé. Vhodná pre teplé polohy, chránené pred vetrom a silnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči škodcom, v dreve často namŕza, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, v mokrých pôdach trpí rakovinou.

PÔVOD: Česká republika, Střížovice, Ústav experimentální botaniky Akademie věd ČR, vyšľachtil ju v roku 1960 Otto Louda ako kríženca odrôd Lord Lambourne x Golden Delicious. 

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí stredne veľké, najskôr vysoko guľovité, neskôr široko guľovité, neusporiadané koruny. Tie sú najskôr riedke a neskôr sa zahusťujú a má sklon k prevísaniu konárov. Kratší plodnosný obrast vytvára až neskôr, spočiatku konáre dosť vyhoľujú. Má špecifické nároky na rez: prvé 2-3 roky používame klasický výchovný rez, neskôr prestávame so zakracovaním jednoročných výhonov a podĺa potreby zmladzujeme až do dvojročného dreva. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi a je dobrým opeľovačom. Kvitnúť začína skoro až stredne skoro, kvitne dosť dlho. Vhodné opeľovače napr.: Auralia, Bláhovo oranžové, Clivia, Gloster, Golden Delicious, Idared, James Grieve, Jonathan, Melrose, Spartan atď.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredná a neskôr vyššia, pravidelná, plodí na koncoch výhonov. Priemerne 12-18 t/ha.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 180-230 g), guľovité, bez rebier, veľkostne aj tvarovo vyrovnané. Šupka je tenká až stredne hrubá, hladká, stredne lesklá, stredne mastná, bez osrienenia, žltá s prekrytím karmínovočerveným pruhovaním, ktoré niekedy splýva v súvislé líčko. Dužina je krémovobiela až žltkastá, mäkká až stredne tuhá, jemná až stredne hrubá, chrumkavá, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, harmonická, aromatická, osobitná.  

DOZRIEVANIE: zber od 2. polovice septembra do začiatku októbra podľa oblasti, konzumne dozrieva v októbri, vydrží uskladnená v chlade do januára, v chladnejších oblastiach aj dlhšie. Dá sa obrať naraz, ale kvôli lepšiemu vyfarbeniu plodov je lepšie oberať prebierkovo. Pri dozretí plody nepadajú, takže treba dávať pozor, aby neprezreli na strome.

VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače vrátane včiel medonosných. Plody sú výborné na priamy konzum, ale dajú sa použiť aj na spracovanie na výživy, džemy, sušenie, kompóty, prípadne muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vzdušné. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlahou a živinami dostatočne zásobenú hlinitú pôdu, v ílovitej trpí rakovinou. Je vhodná najmä do stredne teplých, prípadne chránených chladnejších polôh, keďže v teplých skoro prezrieva.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a stredne až vyššie voči múčnatke, málo voči rakovine. Je citlivá, podobne ako jej rodičovská odroda Lord Lambourne, na vírusovú gumovitosť. 

PÔVOD: Belgicko, vypestoval ju škôlkar L. Coulon v Liège, prvé plody dozreli v r. 1856.

RAST: je veľmi bujný, vytvára jedny z najväčších stromov s mohutnou, široko guľovitou až rozložitou korunou a krátkym plodonosným obrastom. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Dülmener Herbstrosenapfel, Carpentin.

PLODNOSŤ: neskorá, medzi 10.-12. rokom po výsadbe, striedavá, stredne veľká až veľká.

PLODY: veľé až veľmi veľké (priemerne 180-200 g, ale aj 400 g) zhruba pravidelného, plocho guľatého tvaru. Šupka je hladká, čiastočne zdrsnená hrdzou, tvrdá, málo lesklá, v základe zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane pruhovane červenkastá, pokrytá hrdzavými bodkami alebo škvrnami. Je to tzv. kožovka. Dužina je belavo žltkastá, jemná, hustá, najskôr chrumkavá, neskôr mäkne. Chuť veľmi dobrá, sladkokyslá, jemne korenistá, renetovitá, ušľachtilá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v novembri až v 1. polovici decembra, skladovateľná je do februára až apríla. Plody dobre držia na strome a neotláčajú sa pri preprave. Počas skladovania ale môžu vädnúť alebo zvnútra hniť.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a muštovanie, vhodná aj na sušenie a ďalšie kuchynské spracovanie. Vhodná kvôli vzrastu najmä do sadov a veľkých záhrad, menej do alejí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, živné pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími, ak nie sú príliš suché alebo príliš mokré. Vhodné sú polohy chránené pred neskorými jarnými mrazmi.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, rakovine a múčnatke, menej voči monilióze.

PÔVOD: nie presne známy, ale zrejme je to prastará odroda z Peloponézskeho polostrova, neskôr rozšírená do starovekého Ríma Appiom Claudiom. Prvý krát ju popísal švajčiarsky botanik a pomológ Johann Bauhin v 17. storočí ako "pomum pentagonum". Najstaršie nemecké pomológie zas tvrdia, že sa pestovala najmä v alpských oblastiach Tyrolska, vo Švajčiarsku a južnom Nemecku.

RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.

PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, striedavá

PLODY: malé až stredné (50-70 g), viac či menej hviezdicovitého tvaru s 5 cípmi. Šupka je tenká, pevná, lesklá, nie je mastná, svetložltá až slamovožltá s granátovočerveným líčkom. Dužina je biela až svetložltá, tuhá, chrumkavá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, priemerná osviežujúca, bez zvláštnej arómy či príchute.

DOZRIEVANIE: Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť od 1. pol. decembra, skladovateľnosť až do júna.

VYUŽITIE: vhodné predovšetkým ako vianočná dekorácia a na spracovanie na mušty a cider a na dlhodobé uskladnenie.

STANOVIŠTE: slnečné, hlboké hlinité, skôr vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, prípadne polotieň, najmä stredne teplé oblasti, ale aj chránené vyššie oblasti, vyhýbať sa uzavretým polohám s vysokou vlhkosťou vzduchu a veľmi teplým a suchým polohám.

ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, stredne odolná voči chrastavistosti, náchylnejšia na múčnatku a bakteriálnu spálu. Plody sú odolné voči otláčaniu.

PÔVOD: zrejme Nemecko, je možné, že je totožná s odrodou Ananásové červené, teda Roter Ananasapfel.

RAST: v mladosti tvorí veľkú, ihlanovitú, neskôr rozložitú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Ontario, Hammersteinovo.

PLODNOSŤ: nepravidelná, závisí na pôdnych pomeroch.

PLODY: guľovité, pri kalichu zúžené. Šupka je lesklá, mastná, základná farba žltozelená, takmer celá prekrytá tmavou červeňou, inak mramorovaná alebo svetlo pruhovaná, s početnými bielymi lenticelami. Dužina je biela, tuhá, šťavnatá, aromatická, sladkokyselkavá, s príjemnou malinovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v polovici septembra, vydrží počas októbra, neskôr stráca na kvalite.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie.

STANOVIŠTE: teplejšie a chránené polohy, živné pôdy.

ODOLNOSŤ: veľmi otužilá odroda, kvitne neskoro. Je menej odolná voči rakovine.

PÔVOD: ČR, Střižovice u Turnova, vyšľachtil v r. 1970 Otto Louda ako kríženec Golden Delicious a Coxova reneta, odroda bola registrovaná v r. 1978.

 
RAST: stredne bujný až bujný, koruna guľovitá, polovzpriamená.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne, sama je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Idared, James Grieve, Pilot, Rubinola, Spartan. Je nekompatibilná s odrodou Lord Lambourne.

 
PLODNOSŤ: skorá (často už v škôlke) a veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (priemerne 137 g), veľkostne nevyrovnané, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká, základná farba žltá, na slnku prekrytá výrazným pruhovaným červeným až tmavočerveným líčkom. Dužina biela až krémová, stredne tuhá, jemná, chrumkavá, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, harmonická.

 
DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici októbra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť do februára až marca.

 
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a kuchynské spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhká, hlboká, priepustná, výživná. Je plastická, vhodná najmä pre teplé a stredne teplé, ale aj vyššie chránené, skôr otvorené polohy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti, Je citlivá na gumovitosť jabloní.

PÔVOD: nie je presne známy, zrejme Litva, ale je to stará odroda, popísaná už začiatkom 19. stor. Synonymá: Virginischer Rosenapfel, Rosenapfel der Jungfrau, Milerosa virginiana, Polskie panieriskie, Virginjski rožnik, Rozovka Virginskaja, Virginischer Glasapfel, Virginischer Sommerapfel, Virginischer Sommer-Rosenapfel, Liefländer Liebling, Pomme Jéruzalem Doubelde Witte, Sommer Gulderling, Apfel aus St. Germain.

 
RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný, nepreplodzuje, takže do vysokého veku si zachováva dobrý rast. Tvorí v koruny najskôr vysoké, so šľahúňovitými konármi s riedkym plodonosným obrastom, neskôr sú koruny vysoko, široko guľovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Hammersteinovo, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, stredne vysoká, pravidelná, hoci striedavo vysoká, nepreplodzuje, najviac rodí vo vysokom veku.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 120-150 g, niekedy až 180 g), tvarovo nepravidelné, niekedy kužeľovité, inokedy plocho guľovité, niekedy dokonca uťato vajcovité. Šupka je na strome jemne bielo osrienená, jemná, hladká, menej lesklá, slamovobiela, neskôr jemne žltkastá, často, ale nie vždy, s menším či väčším ružovočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je biela až jemne žltkastá, mäkká, jemná a šťavnatá. Chuť je osviežujúco kyslastá, aromatická, s jemne korenistou, ružovou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom augusta, konzumne dozrievajú vzápätí, pri uskladnení v chlade vydržia do konca augusta, prípadne až do konca septembra. V chladnejších polohách dozrievajú podstatne neskôr. So zberom netreba otáľať, treba zbierať, keď začínajú padať červivé plody, zrelé plody voňajú, príliš dlho na strome ponechané plody rýchlo múčnatejú. Prepravu znesú len tesne po zbere, neskôr sa ľahko otlačia.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, muštovanie a výrobu jablčného pyré.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, ale neuzavreté. Nie je náročná na pôdu, vyhovujú jej nielen hlboké, hlinité pôdy, ale aj suchšie, hlinitopiesočnaté, na ktorých plodí skôr. Nevyhovujú jej ale ílovité, ťažké pôdy, kde zle rastie a málo plodí. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh, ak sú chránené.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne až vyššie odolná voči múčnatke a chrastavitosti, v ťažkých ílovitých pôdach stredne náchylná na rakovinu.

PÔVOD: Nemecko, Dolné Sasko, Vienburg, okolo roku 1816 ju ako náhodný semenáč našiel hostinský Multhaupt. Synonymá: Moldenhauptrenette, Multhaupts Karminrenette, Renette Multhaupt.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí rozložité, ale menšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité či tupo vajcovité, súmerné. Šupka je hladká, v plnej zrelosti lesklá, mierne mastná, spočiatku svetložltá, prekrytý takmer celý plod pruhovaným karmínovočerveným líčkom, s výraznými svetlými lenticelami, jemne voní. Dužina je žltobiela, jemná, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, kyslastosladká, príjemne renetovitá, ale len mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novembri, vydrží uskladnená do januára až februára. Plody padajú vo vetre.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a ďalšie spracovanie okrem muštovania. Plody pri skladovaní nevädnú.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, s ľahšou, dobre priepustnou pôdou, v ťažkej, mokrej pôde majú plody sklon k hnitiu pri skladovaní. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, zrejme silne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), chrastavitosti aj múčnatke.

PÔVOD: Nemecko, kláštor Adersleben, v r. 1839 vyšľachtil záhradník Lichthardt na základe poverenia úradníkom Meyerom ako kríženca Kalvilu bieleho zimného a zrejme Cára Alexandra, hoci sa uvádzalo, že jedným z rodičov je Grávštýnske (to má ale veľmi zlú klíčivosť peľu). Synonymá: Aderslebener Calville, Aderslebener Kalvill, Aderslebener Kalvill-Samling, Adersleber Calvil, Adersleber Calvill, Adersleber Kalvil, Adersleber Kalvill, Calville d'Adersleben, Kalvil Aderslebenskii.

RAST: stredne bujný, vytvára rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Croncelské, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, takmer pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (až 250 g), kalvilovitého tvaru, rebrovité. Šupka je žltá s hnedočerveným líčkom. Dužina je žltobiela, stredne tuhá, veľmi krehká, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá, korenistá, dobrá až výborná.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrievajú v decembri, vydržia do marca. Vyžadujú vlhkejšie uskladnenie, inak vädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a pečenie či výrobu pyré.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, dobre znáša veterné polohy. Uprednostňuje hlboké, výživné, skôr ľahšie, piesočnatohlinité pôdy. V nepriaznivých, ílovitých, ťažkých pôdach predčasne opadávajú listy a plody sa nevyvíjajú dobre a je náchylnejšia na rakovinu. Znesie aj chladnejšie polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, menej odolná voči spále ružokvetých (Erwinia amylovora).

PÔVOD: Nemecko, buď v roku 1850 alebo 1872 nájdená ako náhodný semenáč, zrejme v Hohenheime.

 
RAST: stredný až bujný rast, vytvára vysoko guľovitú až previsnutú korunu. Neskoro raší.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne veľmi neskoro, až v druhej polovici mája. Vhodné opeľovače: Banánové zimné, Granny Smith, Charlamowski, Šampanská reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, ale striedavo vysoká.

 
PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 90 g), guľovité až plocho guľovité. Šupka je jemná, hladká až lesklá, svetložltá až slamovožltá, akoby vosková, v tieni zelenkastá, na slnečnej strane žltšia alebo červeno mramorovaná, s množstvom hnedých bodiek. Dužina je biela, mäkká, jemná a šťavnatá. Chuť je ostro kyslá, menej sladká, bez korenitosti, jemne trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, vydrží do novembra.

 
VYUŽITIE: najmä na muštovanie, výrobu cideru či pečenie a iné kuchynské spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, ale inak je veľmi nenáročná na polohu, znesie aj horšie pôdy, aj mrazové kotliny aj vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, silne odolná voči chrastavitosti, múčnatke aj voči rakovine.

PÔVOD: neznámy, asi Francúzsko, stará odroda najneskôr zo začiatku 19. storočia. U nás sa volá aj Štepové.

 
RAST: zdravý a silný, vytvára vysokú, široko guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, kvety sú mrazuodolné.

 
PLODNOSŤ: vysoká, tvorí veľa plodonosných konárikov.

 
PLODY: stredne veľké, kužeľovité. Šupka je hrubá, hladká až mastná, žltá, s početnými hrdzavými lenticelami, na slnečnej strane zlatožltá. Dužina je žltkastá, dosť jemná a šťavnatá, chuť korenistá, sladkokyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici septembra, konzumná zrelosť od konca septembra, skladovateľnosť do januára. Podobne ako Riznerovo má veľmi dlhú konzumnú dobu na to, že sa zbiera už v septembri ako letná odroda.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, spracovanie. Dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj drsnejšie, vyššie polohy, aj horšie, plytšie, menej úrodné pôdy. Je vhodná do otvorených aj uzavretých záhrad, polí, alejí. Len v príliš suchých polohách má drobné plody.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, málo náchylná na choroby.

PÔVOD: Rusko, Povolžie, 18. st.

RAST: stredne bujný rast, vytvára široko guľovitú, rozložitejšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné jablone. Vhodné opeľovače: Charlamowski, Coxova reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

PLODNOSŤ: pravidelná, ale striedavá, čo sa týka objemu, nezvykne preplodzovať.

PLODY: stredne veľké plody guľovitého až plocho guľovitého tvaru. Hladká šupka je osrienená, belavo žltá, takmer celá prekrytá rozmytou karmínovočervenou farbou s nápadnými bielymi lenticelami a modravým osrienením. Biela dužina, pod šupkou niekedy ružovejúca, je krehká, šťavnatá, jemne voňavá, po reze na vzduchu hnedne; chuť je dobrá, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: koncom júla až začiatkom augusta, vydrží asi 14 dní, potom múčnatie. Dozrieva nerovnomerne, treba robiť postupnú prebierku a trafiť správny čas zberu, aby plody neboli príliš kyslé, ale ani múčnaté.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kuchynské použitie (na pečenie, kompóty apod.). Má málo odpadu pri spracovaní.

STANOVIŠTE: slnečné. Odroda nenáročná na pôdu, skromná na živiny a hnojenie. Nemá rada suché pôdy (padajú plody a trpí múčnatkou a červivosťou) ani mokré, ílovité (tam trpí rakovinou). Darí sa jej aj vo vyšších polohách, ale chránených pred vetrom.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i kvete, stredne odolná voči chrastavitosti (viac než Astrachán biely) a voči múčnatke, málo k monilióze.

PÔVOD: z juhu stredného a zo západného Slovenska okolo Prievidze a Trenčína, nazývaná tam aj ""Bocmanka"" či ""Bosvanka"".

RAST: bujný, vytvára mohutnú korunu. V mladosti vyžaduje výchovný rez, neskôr nie je na rez náročná.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.

PLODY: plocho guľovité, zelenožlté s červeným líčkom, dužina je sladkokyslá, šťavnatá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, vydrží do Vianoc.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie na mušty, sušenie apod.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná pôda, ale celkovo je nenáročná, vhodná aj do chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: pravdepodobne Nemecko, 1. pol. 19. stor.

RAST: bujný, zdravý vzrast, koruna vysoká a široká.

OPEĽOVACIE POMERY: horšie prijíma cudzí peľ a zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Ušľachtilé žlté.

PLODNOSŤ: neskoršia, bohatá úrodnosť každý 2.-3. rok.

PLODY: veľké, široko kužeľovité. Šupka je zelenavo-žltá, neskôr až zlatožltá, slnečná strana červeno pruhovaná a bodkovaná. Dužina jemná, hustá, mäkká, šťavnatá, chuť ľahko renetovo okorenená, nasladlá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť: november, vydrží do januára až marca.

VYUŽITIE: priamy konzum a spracovanie; plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: ľubovoľné, aj vyššie polohy, chránené pred drsným vetrom; na živiny bohaté, priepustné pôdy. V suchých pôdach sa jej nedarí a plody opadávajú, v mokrých a nepriepustných pôdach je náchylná na rakovinu.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu; v ťažkých, mokrých, nepriepustných pôdach náchylnosť na rakovinu.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne Chodov na Domažlicku, 18. storočie.

 
RAST: stredný, vytvára ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače neboli preverené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Gdanský hranáč, Grahamovo, Hodvábne neskorokvitnúce, Kasselská reneta, Ontário, Panenské české, Parména zlatá zimná, Hrkáč súdkovitý, Studničné, Sudetská reneta, Ušľachtilé žlté, Vejlímek červený, Watervlietské mramorované.

 
PLODNOSŤ: neskorá, pravidelná, priemerná.

 
PLODY: stredný až väčší plod splošteného, hranatého tvaru. Šupka je hladká, lesklá, mastná, pevná, zafarbená karmínovou červeňou a hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhšia, pevná, chrumkavá, voňavá, žltkavo biela. Chuť ľahko korenistá, lahodná, s malinovou arómou. Plody obsahujú vysoký obsah fenolických látok a antioxidantov (inhibícia rakoviny).

 
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumná zrelosť: december až január, skladovateľnosť do apríla až júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, dlhá skladovateľnosť. Plody dobre znášajú transport.

 
STANOVIŠTE: slnečné, odroda je nenáročná, darí sa jej aj vo vyšších polohách.

 
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a múčnatke, stredná náchylnosť k chrastavitosti.

PÔVOD: ČR, stará odroda z východných Čiech, koniec 18. storočia.

 
RAST: rýchly a zdravý rast, tvorí veľké košaté koruny, v šírke dosahuje až 20 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne dobre plodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov a je kvalitným opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

 
PLODY: menšie až stredné plody guľovitého alebo kužeľovitého tvaru, visia na krátkej silnej stopke. Šupka je jemná, skôr mastná, farbou svetložltá, pruhovaná na slnečnej strane karmínovočervenými pruhmi. Dužina je jemná, šťavnatá, drobnozrnná, chutí výborne a príjemne vonia. Chuť je sladká až sladko kyselkavá, lahodná.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a začiatkom októbra, konzumná zrelosť: október; skladovateľnosť do februára.

 
VYUŽITIE: plody lahodnej chuti sú vhodné predovšetkým na priamy konzum a kuchynské použitie. Má malý jadrovník, takže je z nej málo odpadu pri čistení.

 
STANOVIŠTE: odroda znesie i vyššie, drsnejšie polohy. Nároky na pôdu nie sú vysoké.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu a chorobám, silne odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke.

PÔVOD: ČR, stará krajová odroda, pravdepodobne zo Studnice u Náchoda

 
RAST: stredne bujný, vytvára veľké, košaté, vysoko guľovité koruny, neskôr široko rozložité až previsnuté, husto olistené. Je dlhoveká.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: napr. Ontário a ďalšie všeobecne dobré opeľovače.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredné plody (okolo 100 g) guľovitého až splošteného tvaru. Šupka je mierne drsná, zelenkavá až zelenožltá, na slnečnej strane s hnedočerveným krytím a hrdzavými lenticelami. Dužina je biela, málo šťavnatá, voňavá, po reze na vzduchu len málo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, lahodná, kyslosladká s charakteristickou vôňou.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, skladovateľnosť do apríla až júna.

 
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj kompóty či ďalšie spracovanie. Je dlhodobo dobre skladovateľná.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je to nenáročná odroda, znesie i ťažké, ílovité, horšie pôdy a vyššie polohy, skôr otvorenejšie.

 
ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči mrazom a rakovine, dobre odolná voči múčnatke a monílii, náchylná na chrastavitosť v uzavretých polohách s nedostatkom prúdenia vzduchu.

Zdravý, stredne silný rast, vytvára pomerne hustú, guľovitú korunu. Skorá a pravidelná plodnosť. Stredne veľký plod guľovitého, mierne splošteného tvaru. Hladká šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane zlatistá, niekedy s jemnými hrdzavými škvrnami / bodkami. Dužina je jemná, šťavnatá, žltkasto belavá, chuť veľmi dobrá, sladko kyselkavá, príjemne korenistá. Jemná levanduľová vôňa. Výborná stolová odroda. Neskorší zber (od pol. októbra), konzumná zrelosť v decembri, skladovateľnosť do marca. Menej náročná odroda, znesie otvorené polohy i suchšie pôdy. Dobrá odolnosť voči mrazu (v dreve i kvete) a voči chrastavitosti.