Všetky voľnokorenné

PÔVOD: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Škótsko, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtená v roku 1975 ako kríženec odrôd (Brödtorp × Janslunda) × (Consort ×Magnus) s ako prvá zo série "Ben" a bola pomenovaná po škótskom vrchu Ben Lomond.

RAST: bujný, ale kompaktný, len mierne rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a dlho. Miera samoopelivosti je na čierne ríbezle vysoká (45 % pri úplnej izolácii, aj od hmyzu a okolo 60 % pri opelení čmeliakmi bez prítomnosti inej odrody), ale úroda sa zvýši v prítomnosti inej odrody.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (priemerne 1,02-1,3 kg/ker), pravidelná.

PLODY: strapce sú kratšie (priemerne 4,5-5,2 cm). Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 1,2 g s rozpätím 0,8-1,3 g), guľaté a čierne. Sú stredne pevné až pevné. Farba šťavy je výrazná a stabilná. Chuť je výrazne aromatická, vyvážene sladkokyslá (priemerne 15,4-17,9 °Brix), veľmi dobrá. Plody majú vysoký obsah antioxidantov a antokyánov, vykazujú vysokú antimikrobiálnu aktivitu a majú vysoký obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: neskoré (priemerne 8 dní po odrode Triton).

VYUŽITIE: jedlý krík do malých aj veľkých záhrad, sadov, do živých plotov aj samostatných bobuľových záhonov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džúsy, džemy, kompóty, sirupy, vína, likéry, na pečenie či sušenie do čajových zmesí. Listy a listové púčiky sa používajú na ochutenie mlieka do dezertov, polievok či do čajov. Liečivé využitie: plody majú močopudné a potopudné účinky, zvyšujú odolnosť voči infekciám a pomáhajú pri prechladnutí a chrípke. Šťava z plodov pôsobí proti hnačke a zlepšuje trávenie. Listy a púčiky majú čistiace, močopudné a potopudné účinky, znižujú krvný tlak. Externe sa používajú na pomaly sa hojace rany a ako kloktadlo na boľavé hrdlo a afty. Semená sú zdrojom kyseliny gama-linolenovej (GLA) a olej z nich sa používa aj v kozmetike.  

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom a neskorými jarnými mrazmi, s výživnou, humóznou pôdou, bez zatrávnenia. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, aj chladných.

ODOLNOSŤ: Je silne mrazuodolná v dreve aj kvete a často uniká neskorým jarným mrazom. Je náchylnejšia na napadnutie kvetovkou ríbezľovou (Dasineura tetensi) a americkou múčnatkou egrešov (Podosphaera leucotricha, predtým Sphaerotheca mors uvae) či reverziou ríbezlí (Blackcurrant Reversion Virus (BRV)).

PÔVOD: Francúzsko, Villiers-en-Breune, neďaleko Clionu, departement Indre, v roku 1760 ju našiel ako náhodný semenáč v háji Fromentau farár H. Leroy.

 
RAST: zdravý a bujný, vytvára typickú, krásnu, široko ihlanovitú, v neskorších rokoch riedkejšiu korunu - konáre sa pod váhou ovocia skláňajú. Plodonosný obrast je krátky až stredne dlhý. V dobe plodnosti treba korunu pravidelne presvetľovať.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Solanka, Trévouxská, Williamsova maslovka.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké, fľaškovito pretiahnuté. Šupka je hrubšia, hladká, ale málo lesklá, zelená až žltkastá, niekedy na slnečnej strane mierne načervenalá, miestami pokrytá hrdzavými lenticelami, často s odrodovo typickým švom. Celé plody jemne muškátovo voňajú. Dužina je žltkastobiela, polojemná, často polorozplývavá, šťavnatá, okolo jadrovníka býva zrnitá. Chuť z dobrých polôh je sladkokyslastá, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: Zber podľa polohy a preibehu počasia od konca septembra do konca októbra (pri predčasnom zbere plody vädnú), konzumne dozrieva 3-5 týždňov po zbere, vydrží uskladnená v chlade do januára až februára, dozrieva veľmi postupne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, kompóty, sušenie, výživy a pečenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, stromy sú nenáročné na polohu, ale ideálnymi sú pre ne teplejšie polohy a úrodné, výhrevné, hlboké pôdy, lebo z oblastí studených, mokrých a drsných je ovocie vodnaté a repovitej chuti. Sadíme ju na vzdušné, no pred vetrom chránené a slnečné miesto a udržujeme vzdušnú korunu.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti aj menej, ale veľmi dobre regeneruje, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a monilióze v uzavretých či zatienených polohách.

PÔVOD: Francúzsko, INRA, vyšľachtená ako kríženec odrôd Cristomorto × Aï, uvedená na trh v roku 1969.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá (má alely S₁S₃), hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Ferraduel, Supernova, Lauranne, Tuono, Genco, atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: sú veľké. Škrupina je tvrdá. Jadrá sú veľké (priemerne 1,5-1,8 g, asi 38 % hmotnosti plodu), podlhovasté, jemne zvrásnené, stredne hnedé, stredne tvrdé a stredne chrumkavé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je jemne sladkastá, stredne výrazná. Má vysoký obsah tuku (55,4 g/100 g).

DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom septembra, asi 3 dni po Nonpareil. Plody sa ľahko zbierajú.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale dekoratívne sú aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči monílii (Monilinia spp.), náchylná na rakovinu konárov (Diaporthe amygdali), tolerantná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum) a odolná voči dierkovitosti listov (Wilsonomyces carpophilus). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, krajová odroda. Synonymá: Jahodárka.

 
RAST: bujný, tvorí veľké stromy s riedkou korunou, rastie šľahúňovito, vytvára dlhé plodonosné oblúky, vďaka čomu sa dá spoznať už z diaľky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, opelivosť nebola preskúmaná, ale rodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov ako Avranšská, Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), striedavo vysoká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, baňaté až zaguľatené. Šupka je žltkastá s červenkastý líčkom, často s hrdzou. Dužina je mierne ružová, šťavnatá. Chuť je sladká, veľmi príjemná, s jahodovou príchuťou, je to delikatesa za čerstva aj sušená.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v polovici júla, zároveň s Magdalénkou. Treba ju oberať v tvrdej zrelosti, rýchlo dozrieva po uskladnení, vydrží 7-10 dní po zbere.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu a polohu. Vhodná do alejí a veľkých sadov, do krajiny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chrastavitosťou ani moniliózou.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 16. stor.

 
RAST: rast veľmi bujný; strom sa dožíva vysokého veku, vytvára mohutnú, riedku korunu s šľahúňovými vetvami a silným hladkým kmeňom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: malé až stredne veľké, krátko kužeľovité, zaoblené. Šupka je svetlozelená alebo mierne nažltlá, pevná, nepodlieha nárazu alebo tlaku. Dužina je maslovitá, jemná, šťavnatá, príjemne vonia, chuť je sladká, sladko-kyslastá, muškátovito korenistá.

 
DOZRIEVANIE: okolo 15.-22. júla, ale zbiera sa skôr (ešte v tvrdom stave, približne o týždeň skôr než úplne dozreje).

 
VYUŽITIE: skorá letná hruška vhodná na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, vína, zaváranie, sušenie.

 
STANOVIŠTE: odroda menej náročná na polohu, ale najviac sa jej darí v teplých polohách; vyžaduje hlbokú, nie príliš ľahkú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči chrastavitosti.

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: ker, prípadne nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (20-30 g, 4-6 cm), sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú, pikantnú chuť. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.

DOZRIEVANIE: skoré, v októbri.

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, odolná voči chorobám.

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne z Francúzska, možno okolo dediny Calville v departamente l'Eure. Prvá zmienka o nej je už z roku 1598 v diele Jeana Bauhina.

 
RAST: stredne bujný až slabý, vytvára širšie ihlanovité koruny, vyžaduje častejší zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Coxova reneta, James Grieve, Krasokvet žltý, Parména zlatá, Priesvitné letné, Peasgoodovo, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, výška a pravidelnosť závislá na pestovateľských podmienkach.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-270 g, výberové plody aj 400 g), pravidelne tupo kužeľovité, kalvilovito rebrovité s 5 väčšími a 5 menšími rebrami. Šupka je jemná, žltozelená, na strome modro osrienená, v plnej zrelosti žltá, len niekedy s jemným červenkastým líčkom, jemná, mierne mastná. Dužina je žltobiela, veľmi jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, príjemne sladkokyslá, jahodovo korenistá, so vzácnou ananásovou príchuťou. Je to jedno z najchutnejších jabĺk vôbec.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží uskladnené do marca. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: vynikajúca stolová odroda s relatívne dobrou trvanlivosťou pri opatrnej manipulácii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ale nie suché, chránené, ale neuzavreté, s dostatočne vlhkou, výživnou, hlinitou pôdou. Vhodná najmä do záhradok, najlepšie z južnej strany múrov do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, slabo v kvete. Silne náchylná na chrastavitosť, múčnatku, rakovinu, poškodenie hmyzom: vlnačkou krvavou aj obaľovačmi.

PÔVOD: Španielsko, vyšľachtená vo výskumnom ústave CEBAS (Centro de Edafología y Biología Aplicada del Segura) pod vedením Federica Dicentu ako kríženec genotypu S5133 × Lauranne, uvedená na trh bola v roku 2007. Synonymá: Pentacebas.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Makako, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, cca. 12-23 dní po stredne skoro kvitnúcej odrode Nonpareil či 10-20 dní po Ferragnès.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, aj 2 t jadier na ha v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké až menšie, dobre sa lúpu po dozretí. Škrupina je tvrdá a dobre chráni jadro pred škodcami. Jadrá sú elipsovité až podlhovasté, menšie (priemerne 1,0 g, priemerne 27-30 % hmotnosti plodu), hladké, svetlé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %).  Chuť je veľmi dobrá a sladká, jadrá obsahujú na mandle vysoký podiel cukrov (priemerne 4,43 %) a tukov (55,73 %).

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, už začiatkom septembra či dokonca koncom augusta, (10 dní pred Ferragnes, 7 dní pred Nonpareil).

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: takmer celá Európa po Ural a Kaukaz. Na Slovensku rozšírený najmä v nížinách (tvrdé lužné lesy) a pahorkatinách, vyššie len vtrúsene v porastoch iných drevín.

RAST: pomalý, dorastá výšky 30-50 m a šírky 30 m. Kmeň je v mladosti zakrivený, neskôr vzpriamený, v zápoji rovný, koruna je nepravidelná, hustá, široká. Borka je olivovohnedá, najskôr hladká, potom popraskaná a hrubá až do 10 cm. Listy sú stopkaté, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Koreňový systém je kolovitý a veľmi hlboký. Majestátny, dlhoveký strom, dožíva sa 500, výnimočne aj 1000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, po asi 70-100 rokoch. Veľmi variabilná v závislosti od genetických predispozícií semenáčov a od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke vo voľnej krajine. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným tvorcom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné, používa sa v stavebníctve, stolárstve, na výrobu sudov. Z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj mierne zatienenie. Je to druh so širokou ekologickou amplitúdou, znáša kontinentálnu aj oceánickú klímu. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Je silne vetruodolný, dobre znáša znečistenie ovzdušia či zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Slovensko, obec Medné, ktoré je súčasťou obce Lednické Rovne v okrese Púchov, známa už v 2. pol. 18. storočia, rozšírená aj v Maďarsku. Synonymá: Emilio Mednyanszky, Cerise de Medne, Mjednianska.

RAST: bujný, v mladosti veľmi bujný, tvorí veľké, mohutné, hustejšie koruny, kostrové konáre smerujú kolmo nahor, spodné sa rozkladajú do šírky, len okrajové konáre pod váhou úrod mierne prevísajú. Je veľmi húževnatá a dlhoveká.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Kvitne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Rýchlica nemecká a Lyonská skorá.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 7 g), nepravidelného tvaru, niekedy guľovitého, inokedy srdcovitého, zboku splošteného. Šupka je veľmi lesklá, tmavočervená až čierna. Dužina je stredne tuhá až tuhá, sýtočervená, veľmi šťavnatá, šťava veľmi dobre farbí. Chuť je výborná, príjemne sladko korenistá. Kôstka je v pomere k plodu malá.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva 1.-2. čerešňovom týždni, obvykle začiatkom júna až okolo 10. júna, skôr než Lyonská skorá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, šťavy, sirupy, likéry, džemy, na pečenie a sušenie. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné. Na pôdu nie je náročná, rastie dobre vo všetkých dostatočne priepustných a zároveň dostatočne vlhkých pôdach, aby plody neboli drobné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a v kvete. Skorým dozrievaním uniká vrtivke čerešňovej, čiže nebýva červivá. Je málo náchylná na praskanie plodov a ich moniliózu (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Nemecko, Geisenheim nad Rýnom, vypestoval Rudolf Goethe ako semenáč Landsberskej renety v roku 1882, v roku 1891 prvýkrát rodila. 

RAST: v mladosti bujný rast, čoskoro ustáva, vytvára širokokužeľovitú až previsnutú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: James Grieve, Ananásová reneta, Coxova reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, každoročná, veľmi bohatá. 

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150-190 g, ale aj 320 g, pri preplodení na vysokokmeni len okolo 130 g), tupo rebernaté, sploštené. Šupka je lesklá, mastná, žltozelená, v plnej zrelosti sýtožltá s nepatrným svetločerveným líčkom. Dužina je žltkastá, jemnozrnná, veľmi šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyselkavá, mierne korenistá, aromatická. Má vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v decembri, uskladnené plody vydržia v dobrom stave do marca až apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, ale aj ďalšie všestranné spracovanie, najmä sušenie či pečenie alebo výrobu výživ. Plody sú vhodné proti prekysleniu žalúdka.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, otvorené polohy a hlboké hlinité pôdy. Neznáša mrazové polohy, je vhodná do teplých a stredne teplých polôh. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke, mierne náchylná na rakovinu, moníliu a vošku vlnačku krvavú.

PÔVOD: Nemecko, Rottum v Hornom Švábsku, v r. 1903 ju objavil Jakob Fischer na okraji lesa v bezprostrednej blízkosti svojho pozemku ako náhodný semenáč s veľkými listami. V roku 1912 tento strom po prvýkrát priniesol ovocie a v roku 1914 boli niektoré z týchto jabĺk prezentované odborníkom z Württemberského záhradníckeho zväzu v Stuttgarte a následne boli po svojom objaviteľovi pomenované Jakob Fischer.

RAST: bujný, zdravý, tvorí rovné kmene, používa sa aj ako kmeňotvorná odroda. Vytvára veľké, široko pyramidálne koruny, časom prevísajúce pod váhou úrod.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, ale je zlým opeľovačom pre iné odrody (triploid). Vhodné opeľovače: Alkmene, Berlepschova reneta, James Grieve Red, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (až 500 g), plocho guľovité, nepravidelné. Šupka je svetložltá, prekrytá svietivo červeným výrazným pruhovaným či mramorovaným líčkom na veľkej časti plodu, často modrofialovo osrienená. Dužina je zelenobiela, mäkká, šťavnatá, aromatická, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je sladká, ovocná, jemne kyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, konzumne dozrievajú priamo pri zbere, plody vydržia asi 3-4 týždne, rýchlo múčnatejú.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj na pečenie, výrobu muštov, kompótov či výživ.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na stanovište a pôdu, nevyhovuje jej len ťažká, ílovitá pôda a lokality s neskorými jarnými mrazmi. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine.

Krásny, dekoratívny, dlhoveký strom, rastie do výšky 20-25 metrov, vytvára široko rozloženú korunu, borka je u mladých stromov sivo-hnedo hladká, u starších stromov šupinovitá, listy jednoduché, perovito laločnaté s 3-4 pármi lalokov (zárezov), na jeseň často sýto oranžovo-červeno sfarbené. Kvitne v máji. Plod je elipsoidná až hruškovitá malvica s veľkosťou do 1.5cm, šupka je žltohnedá až hnedá, bodkovaná, kožovitá. Plod je v prezretom stave jedlý, chuť pripomína datle. Teplé, suché, slnečné stanovište, odroda vhodná do krajinných výsadieb. Nie je citlivá na mrazy ani na vysoké teploty. Plody vhodné na výrobu džemov, likéru, sušenie i na priamy konzum dobrý zdroj potravy pre vtáctvo. V prvých 2-3 rokoch formatívny rez, neskôr stromu ponecháme voľný rast, v prípade potreby odstraňujeme ostré vetvenia. Pôvodom zo Slovenska.

PÔVOD: neznámeho, zrejme z bývalého ZSSR, názov znamená "plodná".

RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, rozložité, plocho guľovité koruny. Raší stredne skoro a skoro ukončuje vegetáciu.

OPEĽOVACIE POMERY: neznáme, zrejme čiastočne samoopelivá. Kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: vysoká až veľmi vysoká (v rozmedzí 35-100 kg/strom).

PLODY: stredne veľké (200-250 g), variabilného, jabĺčkového, valcovitého či hruškovitého tvaru. Šupka je svetlá, citrónovožltá, mäkšia, s výrazným oplstením, ktoré mizne pri dozrievaní plodov. Dužina je biela s krémovým nádychom, mäkšia, šťavnatá, jemne kyslastá, aromatická, vynikne po tepelnej úprave. Má stredný obsah cukrov a stredný obsah kyselín. Obsah vitamínu C je v rámci dúl vysoký (priemerne 79 mg/100 g hmotnosti čerstvých plodov), podobne aj obsah vápnika (priemerne 19 mg/100 g hm. čerstvých plodov) a horčíka (priemerne 11 mg/100 g hm. čerstvých plodov).

DOZRIEVANIE: neskoré, v 3. dekáde septembra, v októbri, približne 17 dní po odrode Vranja, 9 dní po odrode Muškatnaja.

VYUŽITIE: plody vhodné najmä na tepelné spracovanie: výrobu džemov, pyré, dulového "syra", ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu destilátov. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste. 

STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh a chránených chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, podobne ako odroda Muškatnaja. Zvykne dobre unikať mrazom v kvete.

PÔVOD: Japonsko, vyšľachtený ako kríženec odrôd Kosui x Hiratsuka 1 z roku 1954, uvedený na trh v roku 1972. Synonymá: Housui.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný na ázijskú hrušku, tvorí rozložité až previsnuté koruny, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne veľmi skoro (okolo polovice apríla). Vhodné opeľovače napr.:  Shinseiki, Shinsui, Nijisseiki, Kosui, Chojuro, Shinko, Ichiban, Zaosuli, Jin Hua, Kieffer, Kirgizskaja Zimnaja. Nevhodným opeľovačom je odroda Niitaka.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná, v krajine pôvodu 35–40 ton/ha.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 200-300 g), guľaté, mierne sploštené, bez rebier nad kalíšnou jamkou. Šupka je hladká, žltozlatá, neskôr celá prekrytá jemne hrdzavou farbou, bez osrienenia, s množstvom svetlých lenticiel - bodiek. Dužina je žltobiela, šťavnatá, jemná, chrumkavá, osviežujúca a mäkká. Chuť je sladká s jemnou kyselinkou, výrazne aromatická, veľmi dobrá. Z vyšších polôh je menej sladká. Obsah cukrov je priemerne 13,7 %, kyselín 0,188 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber koncom augusta až v polovici septembra, konzumne dozrievajú plody v septembri, uskladnené vydržia do konca októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, do ovocných a zeleninových šalátov, na pečenie, výrobu výživ, džemov, muštovanie. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, hlinité pôdy s dostatkom vlahy, ale znesie aj ťažšiu, ílovitú pôdu. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí pre hrušky. 

ODOLNOSŤ: Je stredne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne odolná voči alternárii (Alternaria alternata) a málo náchylná na praskanie plodov. Počas chladného leta môžu mať niektoré plody sklovitú dužinu. Je dobre odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia inaequalis), hoci citlivejšia na u nás sa zatiaľ nevyskytujúcu ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a stredne náchylná na bakteriálnu spálu.

PÔVOD: Čechy, koniec 18. st.

 
RAST: rast bujný, vzpriamený, vytvára krásnu, veľkú a dosť hustú, široko ihlanovitú korunu a zdravý, rovný kmeň.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Williamsova.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké plody úhľadného, vajcovitého tvaru, niekedy pretiahnutého pri stopke. Plody bývajú zhrbolené, po ich dĺžke sa tiahne širšia plytká ryha. Šupka je veľmi jemná, lesklá, čiastočne mastná, svetlozelená, pri dozretí zelenkasto žltá, svetlohnedo bodkovaná, mramorovaná. Biela dužina je veľmi jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Je šťavnatá, rozplývavá, maslovitá, chuťovo veľmi sladká, muškátová.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od polovice novembra; skladovateľnosť do decembra, v chlade a s miernou stratou chuti až do marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba ovocného koňaku a likéru, výroba džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: polohy nižšie, teplejšie, ale i vyššie a chladnejšie - na chránenom stanovišti; pôda hlboká, hlinitá alebo hlinito-piesčitá. V slabej, vlhkej a studenej pôde sú plody malé a škvrnité.

 
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.

Slabo rastúci podpník pre čerešne a višne, vhodný do menších záhrad. Plytší koreňový systém, vyžaduje kvalitnejšie pôdy a závlahu v suchom lete. Plodnosť skorá, kvalita plodov výborná. V prvých rokoch sa odporúča opora.

PÔVOD: Francúzsko, Sainte Bazeille, škôlka Pépinières Lalanne, selekcia z voľného opelenia odrody Payne, množiť sa začala v roku 1985. Synonymá: Pierral.

RAST: umiernený, kompaktný, obvykle dorastá do výšky a šírky len 4-5 m, odporúčaný spon výsadby je 4x5 až 7x8 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý, so samčími a samičími kvetmi. Je protandrický, teda samčie kvety rozkvitajú skôr než samičie a prekryv ich kvitnutia je relatívne krátky, takže k dosiahnutiu vyššej úrody ho odporúčame vysádzať spolu s inými odrodami. Kvitne neskoro, začína rozkvitať po odrode Chandler, ale asi 5-8 dní pred Franquette. Vhodné opeľovače napr.: Chandler, Fernette, Franquette, Fernor atď. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Rodí aj na bočných výhonoch, nielen na koncových.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 12-14 g, 30-38 mm), typicky guľovitého tvaru. Škrupina je pevná, ale ľahko lúskateľná. Jadro je svetlojantárovej farby a tvorí 44-55 % hmotnosti plodu. Chuť je výborná, jemná, sladká, aromatická, krémová bez horkosti. 

DOZRIEVANIE: koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na cukrárenské využitie vcelku, či v nakrájanej či pomletej podobe a na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred mrazivým vetrom, s dobre odvodnenou, ale vlahou zásobenou pôdou - najlepšie hlinitou až hlinitopiesočnatou. Vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu vhodný do teplých aj stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch počas zimy a vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vyššie odolný voči antraknóze (Gnomonia leptostyla), pričom tá sa prejavuje najmä na listoch, takmer vôbec na plodoch, stredne odolný voči bakterióze spôsobovanej baktériou Pantoea agglomerans, odolný v listoch ale náchylnejší v plodoch voči bakterióze spôsobovanej Xanthomonas arboricola pv. juglandis.  

PÔVOD: Japonsko, najmä ostrov Hokkaido, kde je často pestovaný v odrodách. Ide konkrétne o semenáč odrôd druhu Juglans ailanthifolia var. cordiformis, teda vo vedeckej terminológii orechu pajaseňolistého var. srdcotvarého, konkrétne odrôd Simcoe (80 %), Jewelbox a Stealth.  

RAST: bujný, botanický druh dorastá do výšky až 25 m v dobrých podmienkach, semenáče kultúrnych odrôd môžu byť menšie. Vytvára široko rozložitú, silne rozvetvenú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý so samičími a samčími kvetmi. Málokedy sa prekrýva čas kvitnutia samčích a samičích na dosiahnutie úrody je potrebné vysadiť aspoň 2 alebo viaceré semenáče či skombinovať s odrodami. Vhodné opeľovače: Imshu, prípadne Kalmar, Shubert.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravdepodobne mierne alternuje v 2-3-ročných cykloch.

PLODY: sploštene vajcovité plody v plstnatej, lepkavej rubine po až 20 ks vo vajcovitom strapci. Orechy sú variabilnej veľkosti, ale podľa rodičov veľké, srdcovitého, pravdepodobne širšieho tvaru. Škrupina je pravdepodobne po rodičoch tenšia a dobre lúskateľná aj luskáčikom Drosselmeyer. Jadro dobre vypĺňa škrupinu a je tiež srdcovitého tvaru. Chuť je výborná, sladká, maslovitá, niekomu pripomína mandle či dokonca para orechy.  

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré (asi 2 týždne po odrode Imshu), teda okolo polovice októbra.

VYUŽITIE: jadrá najmä na priamy konzum, ale aj cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku, vďaka tvaru jadra je veľmi dekoratívny). Škrupinky využiteľné na dekoratívne účely - náušnice, prívesky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, najlepšie s hlbokou, vlhkou, ale dobre odvodnenou, hlinitou pôdou, preferuje mierne zásaditú pôdu. V rámci rodu Juglans je tento druh najmrazuodolnejší, teda vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných chránených polôh. 

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, raší aj rozkvitá neskôr než orechy kráľovské, takže lepšie uniká neskorým jarným mrazom, ale kvety môže poškodiť už teplota okolo -2 °C.

Pôvodná euro-ázijská drevina, vhodná pre slnečné miesta v parkoch. Na jar vyniká bielymi kvetmi, v lete krásnymi plodmi a na jeseň sfarbením listov. Plody sú atraktívne pre vtáctvo. Stromovitý ker hustého, okrúhleho vzrastu, dorastajúci do výšky cca 4 m.
Nenáročná, atraktívna drevina vhodná pre slnečné miesta v parkoch. Na jar vyniká bielymi kvetmi, v lete krásnymi plodmi a na jeseň sfarbením listov. Stromovitý ker hustého, okrúhleho vzrastu, dorastajúci do výšky cca 4 m. Kôra je spočiatku hladká, sivohnedá, neskôr pozdĺžne rozpukaná. Listy sa na jeseň sfarbujú zo zelena do hnedočervena. Ker kvitne v máji veľkými zhlukmi smotanovo bielych, voňavých kvetov. Plody tvoria drobné (7 - 10 mm), sploštené kôstkovice s lesklou šupkou - spočiatku zelené, v auguste sfarbujúce sa na svetlo-červené, neskôr až čierne. Plody sú atraktívne pre vtáctvo.Odolnosť voči suchu i mrazom. Svetlomilná, teplomilná drevina. Stanovište slnečné/polotieň, krovinaté stráne, skalnaté suché svahy, vápenaté pôdy. Výskyt na Slovensku od nížin až do 1300 m.n.m. Pôvodné rozšírenie: Európa, Malá Ázia, severná Afrika .

PÔVOD: neistý, buď z Nemecka v 2. pol. 19. storočia vypestovaná škôlkarom Küpperom v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici a zavedená na trh v r. 1887/88 alebo privezená do Nemecka z Francúzska ešte počas francúzsko-nemeckej vojny v rokoch 1870/71. Známa bola aj ako Küpperova raná alebo Früheste der Mark (Najskoršia z kraja).

RAST: v mladosti bujný, v plodnosti stredne bujný. Vytvára vysoké pyramidálne, neskôr až guľovité, ale celkovo menšie koruny, relatívne riedke, vhodné aj do menších záhrad. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné vodorovne, neskôr až previslo.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Lyonská skorá, Veľká čierna chrupka, Büttnerova, Braunauer, prípadne aj neskôr kvitnúca Napoleonova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, nepravidelná, závislá od ročníka.

PLODY: menšie (priemerne 3,5-5 g), s nepravidelným tvarom, srdcovitým až guľovitým, šupka je lesklá červená, neskôr tmavohnedočervená, vínovočervená; dužina je mäkká (srdcovka), červená, v plnej zrelosti fialovohnedá, stredne šťavnatá, málo farbiaca, dobrá, sladká, ľahko sladkokyslá, jemne aromatická, treba ju nechať plne vyzrieť a neuponáhľať sa so zberom. Kôstka ide dobre oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: 1. deň čerešňového týždňa, je to najskoršia odroda, od ktorej sa počítajú čerešňové týždne. Podľa lokality a priebehu počasia dozrieva koncom mája až začiatkom júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale vzhľadom na dobrú oddeliteľnosť kôstky od dužiny je využiteľná aj na iné spracovanie, vrátane sušenia. Plody v červenej zrelosti dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje teplé polohy s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou a vápenitou, hlinitou či hlinitopiesočnatou pôdou. V suchých pôdach sú plody drobné, podobne aj v ílovitých, kde naviac stromy trpia glejotokom. Teplé polohy jej svedčia nielen kvôli malej mrazuodolnosti skoro kvitnúcich kvetov, ale aj kvôli tomu, že sa najlepšie prejaví jej najlepšia prednosť - ranosť a plody sú kvalitnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, ale slabo v kvete, stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, náchylnejšia na moniliózu po popraskaní.

PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky, od J časti kanadského Ontaria až po Floridu, Texas a SV Mexiko, kde rastie na stredne vlhkých stanovištiach pozdĺž vodných tokov, v zmiešaných lesoch a na ich okrajoch, ale aj na suchších, krovinatých svahoch s južnou orientáciou a v kaňonoch. Na západnej strane kontinentu ho strieda druh judášovec západný (Cercis occidentalis).

RAST: stredne bujný. Je to opadavý ker až strom, dorastajúci do výšky až 8-10 (niekedy až 12) m a šírky 6-10 m. Kmeň má väčšinou krivý, korunu širokú, borka je tmavošedá až hnedá, hladká, neskôr rozbrázdená. Listy rastú striedavo, so stopkou, sú široko vajcovité až srdcovité, so špičkou na konci, dlhé 6-11 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá v apríli až máji (júni) množstvom ružových či purpurových kvetov tvarovo typických pre čeľaď bôbovité po 4-8 ks na starých konároch alebo aj priamo na kmeni ešte pred olistením.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vo veku 4-7 rokov, v prípade prítomnosti geneticky odlišných jedincov je vysoká a pravidelná. 

PLODY: stredne veľké struky (priemerne 6-8 cm x 1,5 cm) dozrievajúce zo zelenej do bordovohnedej farby. Obsahujú priemerne 6-8 guľatých semien.

DOZRIEVANIE: počas októbra, vydržia na strome po celú zimu.

VYUŽITIE: je to ker či strom veľmi dekoratívny najmä na jar, keď je doslova obalený výrazne ružovými či purpurovými kvetmi, ale aj neskôr srdcovitými listami a množstvom strukov, ktoré ho zdobia aj počas zimy. Je vhodný najmä do záhrad, parkov, mestskej zelene, ale aj do včelníc. Kulinárne využitie: kvety sa jedia surové, majú príjemnú kyslastú chuť a obsahujú veľa vitamínu C, dajú sa použiť na ozdobu šalátov, dezertov či obložených chlebíčkov. Puky sa dajú nakladať či použiť ako náhrada kapari. Liečivé využitie: čaj z lyka je veľmi trpký, používa sa proti horúčke, hnačke a dyzentérii. Technické využitie: kôra mladých konárov sa dá použiť v košikárstve. Drevo je ťažké a pevné, dá sa použiť v rezbárstve.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale znesie aj slabý polotieň. Darí sa mu vo väčšine pôd, ak nie sú zamokrené, preferuje hlboké piesočnatohlinité. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuodolný v dreve až do -28,9 až -34,4 °C. Kvety a mladé listy sú náchylné na zmrznutie. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a vysoké teploty. V chladnejších lokalitách, kde nestihne dobre vyzrieť drevo, je náchylný na poškodenie hubou hlivkou červenou (Nectria cinnabarina).

Zdroj fotografií: plants.ces.ncsu.edu, www.treesandshrubsonline.org.

 PÔVOD: Moldavsko, Kišinev, Ovocinársky inštitút, vyšľachtená ako kríženec odrôd Viennská x Decana N.Krier v roku. Synonymá: Novembra, Xenia.

RAST: umiernený, tvorí bohato rozvetvené pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá skoro a kvitne dlho. Vhodné opeľovače napr.: Blanka, David, Konferencia a iné skoro a stredne skoro kvitnúce odrody.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (300-400 g, niekedy až 700 g), hruškovitého tvaru. Šupka je žltozelená, najmä pri kalichu môže byť pokrytá hrdzou. Dužina je veľmi šťavnatá, sladká, rozplývavá. Chuť je výborná s výraznou arómou.  

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrievajú v novembri, vydržia uskladnené v chlade do januára či až do mája.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, výživy, na pečenie, sušenie, muštovanie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je silne odolná voči chrastavitosti a bakteriálnej spále, vyššie odolná voči hrdzi hruškovej, stredne odolná voči sadzovitosti, menej voči mére hruškovej a voči roztočovi vlnovníku hruškovému (Eriophyes pyri).

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný, vytvára guľovité, neskôr až previsnuto guľovité, primerane husté koruny s kostrovými konármi nasadenými v mierne tupom uhle, s množstvom stredne dlhého plodonosného obrastu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Gloster, Golden Delicious, James Grieve, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Starking Delicious.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná, ob rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité až vysoko guľovité, tvarovo dosť vyrovnané, nepravidelne oblo rebrovité, u väčšiny plodov s ostrým švom typickým pre túto odrodu, mierne zmačknuté na jednu stranu. Šupka je hladká, lesklá, mierne mastná a pevná, žltozelená až slamovožltá s oranžovým až hnedooranžovým líčkom. Dužina je žltkastá, jemná, krehká, šťavnatá, výrazne voní a na vzduchu len jemne hnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, kyslosladká, príjemne korenistá s banánovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, dozrieva v decembri a vydrží do apríla. Plody nevädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, pečenie či výrobu výživ. Prepravu znáša dobre len po zbere.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Vyžaduje teplejšie až stredne teplé, chránené, ale neuzavreté polohy.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, náchylnejšia na namrznutie najmä po veľkej úrode, silne mrazuodolná v kvete. Menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke. Plody nebývajú napádané obaľovačmi, teda nečervivejú.