Všetky voľnokorenné

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Kalhaven a South Haven 309.

RAST: rastie bujne, habitus má polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, rozkvitá stredne skoro až neskoro, kvitne stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké, guľaté, súmerné. Šupka je zelenožltá, z väčšej časti prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je žltá, miestami s červenými žilkami, okolo kôstky červenkastá, tuhá, nevláknitá s kyslosladkou, aromatickou, veľmi dobrou až výbornou chuťou. Kôstka je stredne veľká a dužina sa od nej dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoro, 30 dní po Redhaven, teda približne v prvej dekáde septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda priepustná, ale dobre zásobená vlahou v teplých a stredne teplých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti (Taphrina infestans). Veľmi málo až málo náchylná na praskanie kôstky a plodov, málo náchylná na predčasný opad plodov.

PÔVOD: Japonsko, zrejme odroda druhu Morus bombycis (so synonymom Morus indica) alebo medzidruhový kríženec Morus bombycis a Morus alba.

RAST: pomalý, umiernený. Je to zakrpatená odroda moruše s pomerne širokým habitusom, dorastajúca do výšky 3-7 metrov. Veľké listy sú sviežo zelené, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná.

PLODY: menšie, bacuľaté, červenočierne až čierne. Veľmi šťavnaté so sladkou chuťou. Dozreté plody silno farbia. Obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v priebehu júla a augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, vína, sušenie.

STANOVIŠTE: obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné, mierne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov.

PÔVOD: ČR, na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici v roku 2000 vznikla z voľného opelenia odrody Růžová raná.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká a pravidelná, pri preplodení je nasledujúci rok násada nižšia.

PLODY: malé až stredne veľké, vajcovité, slabo nesúmerné, hladké. Šupka je slabo až stredne plstnatá, svetlooranžová len s osamotenými červenými škvrnami. Dužina je oranžová, stredne tuhá a stredne hrubá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky, niekedy na jej rebrách môže držať. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici júla, 7 dní po Velkopavlovickej.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, destilátov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá na rôzne klimatické podmienky.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, v kvetných pukoch, kvete aj v mladých plôdikoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vznikla v r. 1975 ako kríženec odrôd Wangenheimova a Stanley.

RAST: slabý až stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením tmavomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, pripomína chuť Bystrickej slivky. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 12 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a všestranné spracovanie na sušenie, pečenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu, ale podobne ako ostatné slivky ocení vlhkejšiu, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvetných pukoch a kvete, stredne až vyššie tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, škôlkar a pomológ M. Rivers ju vypestoval ako náhodný semenáč a v r. 1894 bola uvedená na trh s názvom Conference - po Britskej národnej konferencii o hruškách z r. 1885.

 
RAST: najskôr stredne bujný až bujný, neskôr slabší. Koruny sú v mladosti úzko pyramidálne až ihlanovité, neskôr sa pod úrodou konáre oblúkovito ohýbajú a koruny sú širšie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Madame Verté, Parížanka, Solanka a Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá a pravidelná, vysoká, málokedy nižšia.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (120-200 g), predĺžene fľaškovité, k stopke viac zúžené, menej vyrovnané v dĺžke a tvare na začiatku plodnosti. Šupka je tuhá, hladká, pololesklá, zelenožltá, jemne bodkovaná, v dolnej tretine súvislo svetlohrdzavá. Dužina je jemná, úplne rozplývavá, šťavnatá, žltobiela, okolo jadrovníka žltooranžová až ružovkastá, niekedy aj celá, po rozkrojení nehnedne. Chuť je sladká, prijemne kyselkavá, aromatická, jemne korenistá, výborná. Je málo až stredne náchylná na kamienkovitosť.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva postupne po 2-3 týždňoch, od októbra do polovice novembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu džemov, destilátov, pyré, kompótov. Výborne sa skladuje v chladiarňach, kde v kontrolovanej atmosfére vydrží aj pol roka.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje hlboké, úrodné pôdy, primerane vlhké, polohy teplejšie, chránené. V suchých alebo studených pôdach sú plody menej chutné a menšie.

 
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Poľsko, Öjebyn x (Ribes dikuscha x Climax), 1991.

 
RAST: Stredne silný rast, vytvára nízky kompaktný krík.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne dlhé strapce s veľkými, guľovitými, čiernymi a lesklými bobuľami. Chuť aromatická, sladšia.

 
DOZRIEVANIE: začiatkom júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, príp. polotieň; pôda hlbšia, hlinito piesčitá, priepustná, bohatá na živiny. Odroda nenáročná na polohu, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: odroda je rezistentná voči americkej múčnatke, hrdzi a plne mrazuvzdorná.

PÔVOD: Anglicko, vyšľachtil ju Thomas Webb v Calcote v Readingu v grófstve Berkshire.

RAST: stredne bujný až bujný, tvorí stredne husté, vzpriamené kry, podrastá veľmi slabo až slabo.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety začínajú kvitnúť skôr než samičie, ale kvitnutie sa čiastočne prekrýva. Úroda je vyššia v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Zellská červenolistá.

PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, dosť pravidelná v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 2,8 g, od 2,3 po 4,1 g), podlhovasto valcovité, ryhované, svetlohnedé, stredne dobre sa lúskajú, ľahko sa lúskajú luskáčikom. Pančuška je rovnako dlhá alebo len o niečo dlhšia než plod, je stredne až silne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je stredne veľké (priemerne 1,1 g), dobre vypĺňa škrupinku (tvorí 41-48 % hmotnosti celého plodu). Jadro je dlhé, valcovité, šupka je mierne zvrásnená, svetlohnedá, len málo skorkovatená. Chuť je pomerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, sladkastá až sladká, v suchom stave priemerná. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. a 3. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, samčie jahňady trpia neskorými jarnými mrazmi. Chorobami nezvykne trpieť. Viac ju vyhľadáva roztoč vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae) a čiastočne aj nosánik lieskový (Curculio nucum), vtáky a veveričky.

PÔVOD: Východná Ázia - S Čína, Kórea.

RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky aj šírky asi 7 m, veľmi málo tŕnitý. Všetky časti sú na hloh veľké, listy, kvety aj plody. Listy sú široko vajcovité s 3-5 hlbokými zárezmi na každej polovici listu.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, s obojpohlavnými kvetmi, zrejme čiastočne samoopelivý ako iné hlohy, dobre ho opeľujú aj iné hlohy, je hmyzom opelivý. Kvitne neskoro, v máji až júni, kvety sú silne mrazuodolné až do -5 °C.

PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), vysoká (od asi 6 rokov po výsadbe), spoľahlivá.

PLODY: sú na hloh veľmi veľké (3-4,5 cm), splošteno guľaté, s výraznými rebrami a kalichom, červené až bordové v plnej zrelosti, s výraznými svetlými lenticelami. Dužina je na hloh šťavnatá, tuhšia, obsahuje 4-5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a dajú sa ľahko vypľuť. Chuť je skôr kyslejšia, veľmi osviežujúca, lepšie vynikne pri tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra až novembra, po plnom dozretí opadávajú. Plody sú dobre trvanlivé pri chladnom skladovaní.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny strom listami, kvetmi aj plodmi, vhodný do záhrad, parkov, jedlých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, ovocné kože, limonády, sušené do čajov, ale napríklad aj na obalenie v cukrovom sirupe a následnú konzumáciu za surova či po premrznutí. Podobne ako ďalšie druhy hlohov má pozitívne účinky na srdce, cievy a krvný obeh. Znižuje cholesterol, krvný tlak, pôsobí ako mierne srdcové tonikum, podporuje chuť do jedla. Aj listy znižujú cholesterol v krvi a pôsobia pozitívne na krvný obeh.

STANOVIŠTE: svetlomilný a teplomilný, porastie síce aj v polotieni, ale tam nebude tak plodný. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej. Kvôli neskorému času dozrievania plodov vhodnejší skôr do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve minimálne do -23 °C až -29 °C, v kvete do -5 °C, po zakorenení dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: vysokobylinné lesy bohaté na dusík, vlhké jaseňové lesy, rúbaniská a medze v rámci Európy okrem najsevernejších oblastí, sever Afriky, v Ázii od Malej Ázie cez Kaukaz po Kaspické more

 
RAST: rýchly. Dorastá na až 7 m vysoký krík alebo strom, bohato rozkonárený, s plochým koreňovým systémom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného kríka zvyšuje plodnosť, opeľovaná hmyzom. Kvitne od mája do júna žltobielymi kvetmi s charakteristickou vôňou a liečivými účinkami.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: čierne lesklé kôstkovice veľke až 6 mm s tmavočervenou farbiacou šťavou usporiadané do okolíkov.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: Využíva sa celá rastlina, najčastejšie jej kvety a plody. Kvety sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo, vyprážajú sa, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín a majú aj protivírusové účinky. Mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.

 
STANOVIŠTE: Zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná do -29 °C. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Pobaltie, 18./19. stor.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabý. Koruna je vznosná, neveľká, kužeľovitá až guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a krátko, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Charlamowski, Coxova reneta, Croncelské, James Grieve, Landsberská reneta, Hviezdnatá reneta, Harbertova reneta, Lebelovo, Melba, McIntosh, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Princ Albert, Ušľachtilé žlté, Viliamovo, Wealthy.

 
PLODNOSŤ: skorá (už v 2.-3. roku po výsadbe), vysoká, striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až malé, dosť variabilné, nesúmerné, tupo kužeľovité až guľovité, často s ostrým švom prechádzajúcim pozdĺž celého jablka. Šupka je hladká, lesklá, zelenobiela až žltobiela. Dužina je krehká, jemná, mäkká, šťavnatá, chuť dobrá, kyslastá až sladkokyslá, jemne aromatická, osviežujúca.

 
DOZRIEVANIE: na konci júla až začiatkom augusta, ovocie ihneď vhodné na konzum, rýchlo začne múčnatieť.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, koláče, zaváranie, výrobu výživ. Vyžadujú zvýšenú opatrnosť pri zbere (pri otlačení hnednú), nevhodné pre dlhšiu prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy skôr ľahšie, vlhké, ale nie príliš, hnojené. Vhodná pre všetky pestovateľské oblasti, aj vyššie, pred vetrom chránené polohy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, náchylná na rakovinu v príliš vlhkých pôdach (treba ju zásobiť vápnikom), menej na múčnatku v príliš suchých polohách a na chrastavitosť vo veľmi vlhkých, uzavretých polohách.

PÔVOD: neznámy, zrejme z Balkánu, veľmi stará odroda, na našom území zrejme už od 15. storočia.

RAST: v mladosti veľmi bujný, vplyvom bohatých úrod slabne, tvorí vyššie, neskôr guľovité, husté koruny. Drevo má krehkejšie, pod úrodami sa ľahko láme.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro a veľmi bohato.

PLODNOSŤ: stredne skorá, veľmi vysoká, striedavá po preplodení, ale dá sa regulovať rezom.

PLODY: stredne veľké (priemerne 25-30 g), tvarovo >veľmi variabilné od guľatých cez oválne, krátko oválne až po obrátene oválne, často rastúce veľmi husto pri sebe na konári. Šupka je pevná, tenká, najskôr červeno až fialovo modrastá, neskôr fialovomodrá, šedomodro osrienená. Dužina je pri dozrievaní polotuhá, neskôr mäkká až rozplývavá, s jemnými žilkami, žlto- alebo zlatozelená, šťavnatá, veľmi sladká, bez výraznej korenitosti, s typickou vôňou. Chuť je veľmi závislá na stanovišti a priebehu počasia v danom roku. Kôstka sa zle oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: je veľmi neskoré, od polovice, väčšinou od konca septembra do polovice októbra, dozrieva nerovnomerne na strome aj v rôznych lokalitách. Plody dobre držia na strome, nepadajú vo vetre.

VYUŽITIE: najmä na výrobu lekvárov, destilátu, do buchiet, slivkových gulí, prípadne aj do kompótov a sušenie vcelku, menej na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vyžaduje pôdy hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, v nehnojených, suchých pôdach sa stromy vysokou plodnosťou skoro vyčerpajú a plody sú menej šťavnaté. Vhodné sú teplé a stredne teplé polohy, aby plody stihli dobre vyzrieť a netrpeli moniliózou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne až dobre tolerantná voči šarke, náchylná na moniliózu plodov, najmä pri preplodení, nebýva červivá.

PÔVOD: Kanada.

RAST: bujný rast, polovzpriamená koruna.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda.

PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná,

PLODY: stredne veľké, nesúmerné. Šupka je lesklá, stredne hrubá, hladká, pôvodne zelenožltá, prekrytá takmer na celej ploche plodu tmavočerveným líčkom. Dužina je svetložltá, šťavnatá, kyslastosladká, aromatická, veľmi chutná, pomerne dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: stredne skorá odroda, dozrieva koncom júla / začiatkom augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum.

STANOVIŠTE: chránené stanovište, teplé a stredne teplé polohy. Dobre znáša i suchšie podnebie.

ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazom v dreve aj v kvete, odolnejšia voči monilióze a múčnatke broskyňovej, plody sú odolné voči opadávaniu pred zberom, v daždi nepraskajú ani netrpia hnilobou.

PÔVOD: Francúzsko, Bry-Sur-Marne neďaleko Paríža, náhodný semenáč objavený okolo roku 1820.

RAST: najskôr bujný, potom slabne, vytvára menšiu guľovitú korunu, je vhodná aj do menších záhrad. Vyžaduje častejší zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Cárska, Čačanská raná, Ersingenská (Ahlbachova) a Lützelsachsenská, Viktória.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 15-22 g), guľaté, zo strán mierne stlačené, súmerné. Pod svetlomodrým osrienením a tmavofialovou kyslejšou šupkou ukrýva polotuhú, jemnú, zelenožltú, šťavnatú dužinu, dobre odlučiteľnú od kôstky. Chuť je sladkastá, málo kyselkavá, korenistá, veľmi dobrá až vynikajúca.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom júla postupne. Plody vydržia na strome aj 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či lekvárov. Po zbere dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je veľmi náročná na stanovište. Uprednostňuje vlhkejšie úrodné pôdy, ale vyslovene jej vadia len suché stanovištia, na ktorých sú plody pri veľkých úrodách príliš malé, nevyfarbené, menej chutné. Je vhodná do všetkých polôh pre slivky aj do tých vyšších.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až vyššie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), netrpí glejotokom.

PÔVOD: Solany, ČR, 1. pol. 19. stor.

RAST: mimoriadne bujný vzrast, vytvára mohutné, široko rozložité a vznosné koruny; má charakteristicky kožovité listy.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom a dobre prijíma cudzí peľ. Vhodní opeľovači: Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova, Drouardova, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Parížanka, Tongréská, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, dobrá, pravidelná. Vyčerpané stromy plodia drobné ovocie.

PLODY: stredne veľké, tvar podlhovastý, variabilný, obvykle pretiahnuto kužeľovitý, k stopke zúžený. Povrch je hladký, voskovo matný, šupka zelená, v plnej zrelosti citrónovo žltá, na slnečnej strane i mierne červenkastá, miestami posiata drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina je belavá, mäkká, šťavnatá, chuť výborná, veľmi jemná, ľahko kyslastá, sladko aromatická.

DOZRIEVANIE: zber okolo 15. augusta (ešte v tvrdom stave, ale pre domácu spotrebu môžeme ponechať na strome dlhšie), dozrieva 1-2 týždne po zbere. Výborná augustová hruška.

VYUŽITIE: predovšetkým priamy konzum, ale i muštovanie, výroba džemov a destilátov; skladovateľnosť do septembra.

STANOVIŠTE: rastie i v menej priaznivých podmienkach a vyšších drsnejších polohách, ale musí byť chránená pred vetrom. Darí sa jej v pôdach ťažších a hlbokých.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazom.

PÔVOD: Maďarsko, asi v r. 1868 ako náhodný semenáč. Známa vo všetkých marhuľových oblastiach pod názvami Maďarská najlepšia, Ungarische beste, Magyar legjobb, Kecskeméti kajszi či Hungarian best.

RAST: na začiatku veľmi bujný, neskôr stredne bujný, koruna guľovito rozložitá, prirodzene zahustená. V škôlke nerastie rovno, staršie stromy vnútri koruny dosť vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, zároveň s odrodou Velkopavlovická. Podľa času kvitnutia môže opeliť aj odrody: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Legolda, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: stredne skorá (prvé plody už 4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, striedavá nie kvôli prirodzenej periodicite plodnosti, ale skôr kvôli zmrznutiu kvetov či mladých plôdikov.

PLODY: veľké (45-65 g), guľovito oválny, väčšinou súmerný, hladký. Šupka je stredne husto až husto plstnatá, svetlooranžová až sýtooranžová s rozmytým červeným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne šťavnatá, rozplývavá, nevláknitá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky, len niekedy môže ostávať visieť na jej rebrách. Chuť je kyslosladká až sladká, veľmi aromatická, vynikajúca. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. a 3. dekáde júla, zároveň s odrodou Velkopavlovická.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná len do teplých oblastí pre marhule, aj tam na chránené miesto.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre v kvetných pukoch (na úrovni Harogem a Goldrich), málo v kvete a v mladých plôdikoch. Stredne až lepšie odolná voči monilóze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), citlivá voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: USA, Minnesotta, Excelsior, vyšľachtil ju v r. 1869 P. M. Gideon ako semenáč odrody Cherry Crab.

RAST: v mladosti bujný, neskôr slabší až ustáva a potrebuje zmladenie. Tvorí najskôr úzko pyramidálne, neskôr vysoko guľovité až previsnuté koruny. Konáre nasadzuje v ostrom uhle.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, časť plodov tvorí aj partenokarpicky. Vhodné opeľovače: Akerö, Antonovka, Charlamowski, Cortland, Cox Pomona, Croncelské, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Malinové holovouské, Mclntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Rímske, Wagenerovo. Neopeľuje ju dobre Matkino.

PLODNOSŤ: skorá (4-6 rokov po výsadbe), vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr má sklony rodiť striedavo, treba pomôcť vhodným rezom v rok predpokladanej vysokej plodnosti.

PLODY: stredne veľké až veľké (špecificky ľahké, teda priemerne 135 g, ale aj 200 g), guľovité až plocho guľovité, tvarovo dosť pravidelné. Šupka je hladká, lesklá, pevná, jemne osrienená, najskôr zelenožltá, neskôr žltá, prekrytá z väčšej časti charakteristickým krásnym karmínovočerveným, pruhovaným líčkom, voní. Dužina je žltobiela, pod šupkou či aj uprostred mramorovano ružovkastá, jemná, mäkká veľmi šťavnatá a na vzduchu len nepatrne hnedne. Chuť je sladkokyslastá, s malinovou vôňou a príchuťou, veľmi dobrá, pripomína chuť Malinového holovouského.

DOZRIEVANIE: zber približne v polovici septembra, konzumne dozrievajú začiatkom októbra, vydržia uskladnené až do Vianoc, ale najmä z vyšších polôh, najlepšiu chuť mávajú v novembri. Čas zberu treba dobre vystihnúť, pri oneskorení sa plody hromadne opadávajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie a sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Na polohu ani pôdu nie je veľmi náročná, ale mala by byť dostatočne vlhká. V suchých a teplých polohách síce dobre plodí a plody sa pekne vyfarbujú, ale dosť opadávajú, bývajú červivé. Vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších oblastí, kde sa napríklad už nedarí odrode James Grieve. Zvláda dobre aj mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči múčnatke, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti. Viac ju v suchých, teplých oblastiach napáda obaľovač jablčný (Cydia pomonella).

PÔVOD: je to veľmi stará odroda neznámeho pôvodu, je však možné, že aj českého. Má veľmi veľa synoným. Synonymá: Vejlímek, Štětínské červené, Jablko štětínské červené, Jablko mastné, Jablko koláčové, Vejlímek chocholatý, Valník, Velínek, Vejlumek, Velímek, Kalvarůže, Velímek chocholatý, Roter Stettiner, Roter Winterstettiner, Rouge de Stettin, Rother Stettiner Apfel, Fucigena vulgaris, Der rothe Stettiner, Rother Herrnapfel, Rother Rostocker, Rostocker Apfel, Pomme rouge de Stettin, Vineuse rouge d’hiver, Pomme d’Adam d’hiver, D’Anaberg, De Hardy, De Jardy, De paradis ďhiver, De Rostock Stettin, Rother Kaiser, Belle Hervy, Rostrocker Stetting rouge, Rother Herrn-Zwiebel Apfel, Mat, Matapfel, Rother Bretigheimer, Tragamoner, Roth-apfel, Rother Zwiebel Apfel, Maler Apfel, Rothvogel, Eisenapfel, Roth u. sauerer Breitling, Sbohmer, Rothbädemer, Rother Asbacher, Rothbolg, Rother Bamberger, Kaiserkrone, Winterwollenschläger, Rother Wiener, Rothwiener, Rubiner, Rohwiener, Bluth u. rothe Renete, Winter Fleiner, Späther Bleichheimer, Krautländer, Rother u. später Calvill, Calviller, Rother Back, Bolzen, Sauer, rother Kirsch Apfel, Kohl Apfel, Schwerrother-Markt Apfel, Seiden, Rosenwasser, Garten, Braun, Butter, Kack, Rother Hart, Rother Rubin, Kischle, Pomme de fér, Ferrant, Kantjes, Zippel Apfel, Witlsboth, Guly Muly, Török, Bálint, Türkischer Weinling, Roter Backapfel, Roter Bietigheimer, Roter Glasapfel, Roter Herrenapfel, Roter Zwiebelapfel, Rostocker, Malerapfel, Mahler, Zigeunerapfel, Annaberger, Rotvogel

RAST: spočiatku mierny, neskôr bujný, tvorí veľmi veľké, plocho guľovité, široké koruny, ktorých konáre sa neskôr skláňajú. Je veľmi dlhoveký.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Matkino, Míšeň jaroměřská, Parména zlatá zimná, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Worcesterská parména, Zvonkové..

PLODNOSŤ: neskorá (až po 10. roku od výsadby), vysoká, pravidelná, každý druhý rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 160 g), skôr sploštene guľovité, nesúmerné, s tupými širokými hranami. Šupka je pôvodne svetlozelená, neskôr žltozelená, krytá karmínovou červeňou s bielymi a červenými bodkami, jej povrch je hladký. Dužina je šťavnatá, tvrdá, pevná, zelenobiela, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá až pikantne kyslastá, bez korenitosti, no s jedinečnou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží dlho, až do mája či dlhšie. Nepadá predčasne vo vetre.

VYUŽITIE: najmä priamy konzum, na sušenie a na výrobu vína. Dobre sa prepravuje a skladuje, pri skladovaní nevädne.

STANOVIŠTE: slnečné, neuzavreté, s vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou, najmä hlinitou, neznáša príliš ťažké, ílovité pôdy. Je vhodná do teplých, ale najmä do stredných a chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Menej odolná voči rakovine v ťažkých, ílovitých pôdach, menej odolná voči chrastavitosti, preto vysádzame na vzdušné miesto a udržiavame vzdušnú korunu. Je dobre vetruodolná. Nezvykne trpieť inými chorobami.

PÔVOD: viac ako 100 rokov rozmnožovaná odroda v bošáckej a moravskolieskovskej doline, názov od osvietenca Ľudovíta Riznera, ktorý sa podpísal pod jej slávu.

 
RAST: bujný, vytvára mohutné, zdravé stromy, dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje vo svojom okolí inú odrodu jablone kvitnúcu v podobný čas.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, guľovité až plocho guľovité, majú tenkú, mastnú šupku, veľmi dobre odolnú chorobám. Šupka je svetlozelená až svetložltá, takmer celá prekrytá pruhovaným červeným líčkom, svietia z nej svetlé výrazné lenticely. Dužina je šťavnatá a kyprá, obsahuje všetky jabĺčkové tóny od kyslej po sladkú.

 
DOZRIEVANIE: konzumuje sa od konca augusta do decembra, má veľmi dlhú konzumnú dobu.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s primerane vlhkou, dostatočne odvodnenou, hlbokou pôdou, ale nie je náročná na jej kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuvzdorná, dobre odolná voči chorobám.

PÔVOD: Kanada, štát Ontario, vyšľachtil v r. 1820 Charles Arnold v obci Paris ako kríženec odrôd Wagenerovo (otcovská odroda) x Northern Spy (materská odroda). Na trh ju uviedla škôlka bratov Transonových v Orleánse v r. 1882. V r. 1898 získala ocenenie od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti. Do Listiny povolených odrôd v Československu bola zapísaná v r. 1954. Synonymá a cudzie názvy: Ontarioapfel.

RAST: najskôr stredne bujný, neskôr ustáva. Vytvára najskôr vysoko guľovité či úzko pyramidálne koruny, ktoré sa neskôr rozkladajú až na guľovité, sú pomerne malé a riedke.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Má tendenciu vytvárať aj partenokarpické plody bez opelenia. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Matkino, Oldenburgovo, Parkerovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, výrazne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké, sploštené, rebernaté s piatimi oblejšími, dobre vyvinutými rebrami, ktoré sa ťahajú pozdĺž celého plodu. Šupka je hladká, lesklá, pevná až kožovitá. Základná farba je výrazne zelená, neskôr slamovožltá s karmínovočerveným líčkom, menej nápadným, rozmytým, niekedy aj široko pruhovaným. Plody bývajú pri zbere modrasto osrienené. Dužina je najskôr stredne tuhá, neskôr mäkká, krémová až žltkastá, čiastočne zrnitá, veľmi šťavnatá, na vzduchu málo hnedne, vydrží dlho bez múčnatenia. Po dozretí voňajú plody len slabo, ale po rozkrojení silnejšie a pripomínajú vôňou odrodu Omanové. Chuť majú kyslastú až sladkokyslú, osviežujúcu, bez korenitosti, najchutnejšie sú z nižších, dostatočne teplých polôh. Majú vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber väčšinou až v 2. polovici októbra, čo najneskôr, keďže až tesne pred zberovou zrelosťou sa plody najlepšie vyfarbujú. Už pri zbere sú náchylné na otlačenie, takže s nimi treba manipulovať opatrne. Konzumne dozrievajú v januári, vydržia v chladnom uskladnení do mája, pri skladovaní nevädnú, ale pri prehnojení môžu hniť zvnútra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie, prípadne aj na pečenie. Kvôli nízkemu obsahu cukrov je vhodné pri konzumácii s mierou aj pre diabetikov.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené. Dobre sa prispôsobuje rôznym podmienkam, nedarí sa jej len v ťažkých, ílovitých, mokrých pôdach a naopak príliš suchých pôdach či v mrazových kotlinách. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh. Hodí sa najmä do záhrad, sadov či včelníc.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silnejšie mrazuodolná v kvete, je stredne odolná voči chrastavitosti, stredne až menej voči múčnatke, náchylnejšia na rakovinu v ťažkej pôde. Napáda ju voška vlnačka krvavá.

PÔVOD: Anglicko, Sittingbourne, vyšľachtil ju pán Gascoyne, na trh bola uvedená v roku 1871.

 
RAST: bujný rast, neskôr miernejší, vytvára široko rozložité koruny, plochejšie až previsnuté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Parména zlatá zimná, James Grieve.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až nižšia, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké plody (priemerne 170 g, maximálne až 400 g), šupka hladká, suchá, neskôr polomastná až mastná, základná farba svetlozelená neskôr žltozelená, krycia farba jemne červená s prechodom do výrazného červeného líčka, lenticely veľmi početné a výrazné, ohraničené červenou farbou. Dužina biela, mierne zelenkastá, od šupky niekedy mierne ružovkastá, krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť veľmi dobrá, plná, sladká, mierne kyselkavá, korenisto aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, plody dobre držia na stromoch, sú vhodné na konzum v mesiaci október, vydržia do decembra aj dlhšie.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä ako stolové ovocie, ale aj na sušenie, mušty, na vzduchu len málo hnednú. Horšie sa skladujú (pri nízkej teplote dužina hnedne).

 
STANOVIŠTE: vyžaduje primerane vlhké pôdy, dobre znáša aj vyššie polohy s úrodnejšou pôdou, nemá rada uzatvorené polohy.

 
ODOLNOSŤ: odroda je dobre odolná voči mrazu, stredne odolná proti múčnatke. V príliš vlhkom prostredí je náchylná na chrastavitosť a moniliózu.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč zo zač. 19. st., šírený škôlkou De la Fidelité v Bruseli, pomenovaná v r. 1819 po grófovi Mérode-Westerloo.

RAST: bujný, spomaľuje sa so vstupom do plodnosti, vytvára široko kužeľovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (4. rok po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 200 g, ale aj 500 g), tupo zaoblené, kužeľovité plody. Šupka je šedozelená, v plnej zrelosti svetložltá, hrubšia, drsná, pokrytá hrdzavými lenticelami, na slnečnej strane s načervenalým líčkom. Dužina je smotanovobiela, stredne tuhá - polomaslovitá, veľmi šťavnatá, jemná, chuťovo výborná, sladká, mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber za zelena začiatkom až v polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra, vydrží asi 14 dní, z vyšších polôh do konca októbra.

VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, výrobu lekvárov a džemov, prípadne aj kompótov.

STANOVIŠTE: odroda je veľmi prispôsobivá, znesie i menej kvalitné pôdy a vyššie polohy, len v suchších pôdach bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti a monilióze, nezvykne trpieť škodcami.

PÔVOD: krajový veľkoplodý genotyp z úpätia Považského Inovca.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: veľké, guľovitého až kónického tvaru. Šupka zrelých plodov je žltá až žltooranžová s červeným líčkom, ktoré pokrýva 20-50 % šupky. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: v priebehu septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, dobre odolná voči chrastavitosti plodov (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: pravdepodobne Rusko.

RAST: v mladosti rastie veľmi bujne, má vznosnú korunu; neskôr sa konáre ohýbajú k zemi.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač pre mnohé odrody. Vhodné opeľovače: Priesvitné žlté, Croncelské, Baumannova reneta, Ananásová reneta, Krasokvet žltý, Astrachan červený, Bismarkovo, Delicious, Jonathan.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, vo vyššom veku striedavá.

PLODY: veľmi pekné plody menšej až strednej veľkosti, hladká, tenká šupka slamovožltej farby s typickým krátkym červeným pruhovaním. Dužina je biela, šťavnatá, ostrejšej kyslej chuti. Plody majú intenzívnu vôňu.

DOZRIEVANIE: zber v auguste, plody vydržia cca 3-4 týždne.

VYUŽITIE: raná odroda vhodná na priamy konzum, na kuchynské spracovanie, mušty, vína, sušenie.

STANOVIŠTE: vhodná aj do drsnejších polôh – musia byť však chránené pred vetrom, nie veľmi náročná na pôdu, ale v suchej sú plody malé a rýchlo opadávajú strom trpí múčnatkou, v ílovitých a ťažkých pôdach trpí rakovinou. Vhodná do záhrad, poľných sadov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, stredne odolná voči múčnatke, náchylnejšia na rakovinu v nevhodných pôdach a na chrastavitosť v uzavretých polohách bez prúdenia vzduchu.

PÔVOD: Holandsko, Shellinkhout, vyšľachtil J. Maars v r. 1931 ako kríženec odrôd Fayova úrodná x Scotch.

 
RAST: bujný, polovzpriamený, stredne hustý, tvar vysokoguľovitý, pred zberom až rozložitý. Raší skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: viac samoopelivý, kvitne skoro a dlho. Kvety dosť spŕchajú pri nízkej vzdušnej vlhkosti alebo mrazoch v období kvetu.

 
PLODNOSŤ: stredne neskorá, stredne vysoká (hospodársky významná až od 4. roku po výsadbe), pravidelná, priemerne 3,5-6,5 kg/ker, výška dosť závisí od polohy.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé až dlhé (6-6,5 cm), riedke, s 11-13 bobuľami. Bobule sú veľké (priemerne 10 mm), guľovité, len mierne sploštené. Šupka je tenká, stredne pevná, sýtočervená, za dažďov často praská. Dužina je mäkšia, šťavnatá, sýtočervená. Chuť je príjemne kyslastá až kyslá, aromatická. Má stredne vysoký obsah vitamínu C.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, už na prelome júna a júla, od 4. týždňa júna po 2. júlový týždeň, bobule dozrievajú v strapci rovnomerne. Ja vhodná najmä na ručný zber. Plody sa horšie prepravujú aj skladujú, v chladiarni vydržia 7 dní.

 
VYUŽITIE: najmä na sirupy, džemy, želé, menej na priamy konzum a kompóty kvôli kyslejšej chuti.

 
STANOVIŠTE: preferuje ťažšie, hlbšie, vlhkejšie úrodné pôdy s dostatkom humusu a živín. Vhodná do teplých či chránených stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v kvetných pukoch v zime aj v kvete počas kvitnutia, odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola), stredne až silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis) a voči roztoču vlnovníkovi ríbezľovému (Cecidophyopsis ribis).