Hruška Williamsova: Svetobežníčka a dobrá kresťanka pokrstená hneď trikrát

Tak by sme stručne mohli popísať snáď najpopulárnejšiu hrušku na svete. Pochádza z anglického grófstva Berkshire, kde ju už okolo roku 1767 pomenovali podľa jej objaviteľa, učiteľa Johna Staira ako Stair's Pear. Táto pekná slovná hračka sa ale dlho neohriala a čoskoro hrušku premenoval jej množiteľ, škôlkar Richard Williams z Turnhamu v Middlesexe na Williams' Bon Chrétien, teda v preklade Williamsovu dobrú kresťanku.

Nie je známe, či bol Williams sám dobrým kresťanom, ale zrejme skôr hrušku pomenoval po inej starej francúzskej odrode Bon-chretién d'hiver, obľúbenej hruške Kráľa Slnko, teda Ľudovíta XIV.

U nás sa z tohto krstu kresťanský prívlastok nedochoval, je len Williamsova, ale napríklad v nemecky hovoriacich krajinách je stále aj Williamschristbirne.

Tým ale história jej krstov neskončila. Niekoľko jej exemplárov spolu s ďalšími odrodami kúpil Američan James Carter z Bostonu a v roku 1799 sa dostala loďou za Veľkú mláku. Cestu prežili stromčeky dobre, čo sa však nedalo povedať o štítkoch, o ktoré prišli. Tak sa bez mena dostali na jeden pozemok v Massachusetts, kde sa im výborne darilo. O pár rokov neskôr sa pozemok dostal do rúk farmárovi Enochovi Bartlettovi a ten, nadšený chuťou týchto hrušiek, ich zas neskromne pomenoval po sebe ako Bartlett Pear a veľmi úspešne ich množil a predával po celej Severnej Amerike. Až raz... objednal niekoľko ďalších odrôd hrušiek z Európy a medzi nimi aj Williamsovu a zistil, že sú totožné. Nuž ale medzičasom bolo meno Bartlett Pear v Amerike tak zaužívané, že jej tam už prischlo.

Hruška Williamsova, detail plodu, Erika Chalány

Rôzne zrelé plody odrody Williamsova, Erika Chalány

Hruška Williamsova z pomologickej publikácie České ovoce J. Říhu

Výnimočne chutná vo výnimočne priaznivých polohách

Jej biela, jemná a výnimočne chutná a voňavá dužina z vhodných, teplých polôh s úrodnou pôdou ju právom radí k najchutnejším stolovým hruškám, ale výborný je z nej aj kompót a samozrejme aj pálenka.

Kvôli skorej a vysokej plodnosti nedorastajú stromy do výšin jej chuti. Plody nešpatia chrasty a v prípade nepriaznivého počasia počas kvitnutia vie vytvoriť aj bezsemenné plody bez opelenia.

Ťažko odolať pokušeniu sadiť ju všade. Vo vlhkých a studených pôdach sú však plody repovité a vo veterných či inverzných polohách namŕza v dreve.

Tam radšej siahnime po odolnejších odrodách.

Späť na blog