Slivka Zimmerova

PÔVOD: Nemecko, Lauf pri meste Bühl v Bádensku, objavil ju okolo r. 1900 Leonhard Zimmer vo svojej vinici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý, vytvára menšie, guľovité, kompaktné koruny. Je vhodná do menších záhrad. Kostrové konáre rastú hore a slabšie sa rozkonárujú. Postranné konáre majú hustý plodný obrast. Vyžaduje skoršie zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Cárska, Esslingenská, Lucasova raná, Oullinská, Ruth Gerstetter, Tragédia, Viktória, Wangenheimova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), oválne. Šupka je pod svetlofialovomodrým osrienením tmavofialová až tmavomodrá, miestami hrdzavá, je stredne hrubá, kyslastá, dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladká, aromatická, veľmi dobrá, najmä z teplých stanovíšť. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici augusta. Dobre sa prepravuje a krátkodobo aj skladuje. Prezreté plody mäknú a padajú.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach. V suchých pôdach sú plody drobné, v chladých oblastiach nie sú tak kvalitné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná a odolná aj voči nepriaznivému počasiu v kvete. Je náchylnejšia na šarku. Plody za dlhotrvajúcich dažďov praskajú a napáda ich monilióza.