Nenašli sa žiadne produkty
Použite menej filtrov alebo odstráňte všetky
PÔVOD: Švajčiarsko, Wädensvil, výskumný ústav ovocinársky vo Wädensvile, vyšľachtená v roku 1935 ako kríženec odrôd Coxova reneta x Ontario, na trh bola uvedená v r. 1955. Synonymá: Švýcarské pomerančové, Schweizer Orangenapfel.
RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Vytvára široko rozložité a dosť riedke, menšie koruny. Rýchlo starne, vyžaduje zmladzovací rez skôr počas života.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače najmä: Berlepschova reneta, Braeburn, Coxova reneta, Golden Delicious, Kandil Sinap, Londýnske, Ontario, Orleánska reneta, Šampanská reneta, Viliamovo.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná pri pravidelnom reze. Plodí v zhlukoch, plody sú veľmi pravidelné.
PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 126-167 g), plocho guľovité, súmerné, pravidelne rebrovité s 5 širokými, tupými rebrami po celom povrchu plodu. Šupka je hladká, pololesklá, mierne mastná, zelenožltá až slamovožltá, prekrytá na slnečnej strane bodkovaným či mramorovaným oranžovočerveným líčkom a oranžovými lenticelami výraznejšími len v líčku. Dužina je žltá, okolo cievnych zväzkov zelenkastá, stredne tuhá, stredne zrnitá až hrubozrnná, šťavnatá, krehká, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je kyslosladká, príjemne aromatická, veľmi dobrá.
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, z nižších polôh skôr, z vyšších neskôr, konzumne dozrieva približne koncom novembra až v decembri, vydrží asi do marca.
VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, pečenie či výrobu výživ.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do stredne teplých polôh s vlhkejším ovzduším.
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve a v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči múčnatke.
Dlhoveký, opadavý listnatý strom s kužeľovitou korunou, dorastajúci v našich podmienakch do výšky až 25 m. a šírky 10-15 m. Zaujímavo tvarované, štvorlaločné zelené listy sa na jeseň sfarbujú do žlta. Strom v máji až júli vyniká veľkými, kalíškovitými, žltozelenými kvetmi s oranžovým pruhovaním, vovnútri s početnými svetlo-žltými tyčinkami. Kvety pripomínajú tvar tulipánu. Plod je jednosemenná krídlatá nažka. Semená dozrievajú od augusta do októbra, podľa lokality. Slnečné stanovište. Pôdy hlboké, priepustné, mierne kyslé, vyvážene vlhké. Mrazuvzdornosť do - 30℃. Veľmi stará drevina pochádzajúca z východu USA.
PÔVOD: V horách východného Stredozemia od Turecka (pohoria Taurus, Antitaurus a Amanus) cez Sýriu až po Libanon, horské ihličnaté lesy: vyskytuje sa prirodzene v nadmorských výškach 1000–2000 m. V zime sú tieto stanovištia dostatočne zásobené zrážkami, aj snehovými, v lete v nich je výrazný zrážkový prepad a horúco.
RAST: do 45-50 rokov pomerne rýchly, potom takmer ustáva. Je to statný dlhoveký neopadavý ihličnatý strom dorastajúci výšky 30-40 m a šírky 15 m s priemerom kmeňa až 2,5 m. Borka je pozdĺžne rozpraskaná a konáre sú usporiadané horizontálne. Ihlice vyrastajú na dlhých konárikoch jednotlivo, na krátkych konárikoch (brachyblastoch) v praslenoch alebo zväzkoch, sú dlhé 1–4 cm, sivozelené, štvorhranné, čiastočne sploštené, so 4 kanálikmi s prieduchmi, na vrchole tupo špicaté. Dožíva sa 300-800 rokov, niektoré jedince vo svojej domovine majú odhadovaný vek aj 2000 rokov.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, vetrom opelivý. Kvitne od októbra do novembra. Samčie šištice sú priame, valcovité, vyrastajú na konci nižších krátkych konárikov po jednej a merajú asi 4-5 cm a pri dozrievaní menia farbu zo svetlozelených na svetlohnedé; samičie šištice sú husté, tiež kvitnú na konci vyššie položených krátkych konárikov, mladé opelené šišky sú prisadajúce, živičné, svetlozelené.
PLODNOSŤ: neskorá, vstupuje do plodnosti až okolo 40. roku života.
PLODY: Šišky sú husté, pri plnej zrelosti priame, vajcovité až elipsoidné, dlhé 6–9 cm a široké 4–6 cm, ich šupiny sú drevnaté, hnedohrdzavé, živičné. Semená sa tvoria po 2 na semenných šupinách, sú dlhé 15–18 mm a majú asymetrické, až 25 mm dlhé blanité krídlo.
DOZRIEVANIE: Medzi opelením a oplodnením prejde asi 17 až 18 mesiacov. Pri dozrievaní po 2-3 rokoch sa šišky postupne rozpadávajú zhora dole.
VYUŽITIE: Ihličie má antiseptické účinky a uľahčuje vykašliavanie. V podobe čaju alebo inhalovaného esenciálneho oleja (aj z dreva) sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. Živica sa kedysi používala pri mumifikácii alebo tiež pri liečení dýchacích ciest. Veľmi voňavé a trvanlivé drevo sa kedysi používalo v stavebníctve a najmä pri stavbe lodí. Dôsledkom toho je takmer vymiznutie tohto stromu v jeho pôvodnom areáli.
STANOVIŠTE: slnečné. Darí sa mu na väčšine pôd, veľmi dobre znáša vápenaté či suché pôdy po dobrom zakorenení. Darí sa mu v teplých suchých oblastiach, ale aj v oblastiach s chladnejšími, daždivejšími letami. Neznáša dobre silné znečistenie ovzdušia.
ODOLNOSŤ: veľmi odolný voči vysokým teplotám a suchu, odolný voči vetru, mrazuodolný do -28,9 °C až -30 °C.
PÔVOD: Nemecko, nájdený ako náhodný semenáč v r. 1949 v obci Seifersdorf pri Drážďanoch. Registrovaný v r. 1954.
RAST: bujný až veľmi bujný, vytvára husté až veľmi husté, guľovité až rozložité, pravidelne stavané, veľké koruny. Raší skoro až stredne skoro. Na jeseň ukončuje vegetáciu skôr ako ostatné odrody, dobre mu vyzrieva drevo, nenamŕza.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, samčie aj samičia kvety kvitnú v rovnaký čas, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká, takmer pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.
PLODY: veľké (priemerne 14 g, 42x35x32 mm), guľovité až mierne oválne, so stredne výraznou špičkou. Rubina je stredne hrubá, zelená, s malým množstvom svetlých bodiek, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá až hrubšia, polopapierová, mierne ryhovaná, svetlo až strednehnedá, súdržnosť jej polovíc je stredná, je dobre až stredne dobre lúskateľná. Jadro je veľké, vypĺňa takmer celú škrupinu (48 % z celkovej hmotnosti plodu), je slamovožlté. Chuť je typicky orechová, veľmi dobrá, sladká, príjemne lahodná, najmä v čerstvom stave, v suchom stave je stredne horkastá.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, na začiatku 3. dekády septembra, relatívne rovnomerne.
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní jadrá nezosychajú.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredných pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolný v dreve, ale kvôli skorému rašeniu a kvitnutiu je náchylnejší na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Voči chorobám je pomerne odolný.
PÔVOD: Nemecko, Dessau-Dallnau, našiel ju v r. 1930 učiteľ Ganzer na svojej záhrade ako náhodný semenáč a v r. 1934 ju Heimann uviedol na trh v Blankenburg/Harz. Po ňom má aj svoje alternatívne mená Heimanns Konservenweichsel či Heimanns 23.
RAST: stredne bujný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,3 g), v mladosti alebo po zmladení až veľmi veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, tmavočervená či hnedočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená so svetlými žilkami, mäkká až stredne tuhá, (stredne) šťavnatá, šťava je tmavočervená, silne farbí. Chuť je kyslá až kyselkavá, dobre aromatická, dobrá, typicky višňová. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddeľení stopky od plodu z neho nevyteká šťava.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 6.-7. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júla, asi týždeň pred Morelou neskorou. Plody vydržia dlho na strome. Sú stredne vhodné na prepravu a skladovanie.
VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov a ďalšie spracovanie na džemy, sirupy a sušenie, menej vhodná na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište, hoci najlepšie sa jej darí v teplejších polohách s hlinitou až hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, stredne až silne mrazuvzdorná v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a stredne odolná voči monilióze. Je náchylnejšia voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii) a voči bakteriálnej spále (Pseudomonas syringae pv. morsprunorum).
PÔVOD: Japonsko, Tokyo Metropolitan Agricultural Experiment Station, vyšľachtená ako kríženec odrôd Gion x Kosui. Kríženie prebehlo v roku 1963, v roku 1968 prvýkrát rodila a v roku 1971 bola pomenovaná a uvedená na trh.
RAST: stredne bujný, rozložitejší, s pevnými listami.
OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro, v podobnom čase ako iné ázijské hrušky a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Hosui, Chojuro, Nijisseiki. Nevhodné opeľovače: Kosui, Shinsui.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, vyžaduje prebierku na zachovanie veľkosti a kvality plodov.
PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 264-288 g v Japonsku, 119 g v Holandsku), pravidelného, guľovitého až plocho guľovitého tvaru s relatívne širokou, plytkou stopkovou jamkou. Šupka je žltozelená, v plnej zrelosti svetložltá až svetlohnedá, výrazne pokrytá hrdzou s výraznými lenticelami. Dužina je biela, jemná, krehká, chrumkavá, veľmi šťavnatá. Chuť je výrazne sladká (cukornatosť priemerne 12-13 °Brix), len nepatrne kyselkavá.
DOZRIEVANIE: skoré, zber od polovice augusta do začiatku septembra. Konzumne je zrelá hneď pri zbere, pri uskladnení v chlade vydržia plody cca. 2 týždne po zbere.
VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum samotné či ako súčasť zeleninových či ovocných šalátov, ale aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, sušenie alebo do koláčov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred silným vetrom. Preferuje hlbokú, hlinitú, vodou dobre zásobenú pôdu, znesie aj ílovitú pôdu, ak nie je zamokrená. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: v dreve pravdepodobne podobne mrazuodolná ako iné japonské hrušky, teda do cca. -25 °C, kvôli skorému kvitnutia náchylnejšia na neskoré jarné mrazy počas kvitnutia. Je rezistentná voči alternárii premenlivej (Alternaria alternata), odolnosť ovči ostatným chorobám a škodcom nebola vedecky vyhodnotená.
PÔVOD: Francúzsko pri obci Amanlis, kon. 18. stor., náhodný semenáč.
RAST: zdravý a bujný rast, vytvára vysoké kužeľovité koruny, časom previsnuté, konáre sú oblúkovito previsnuté pod úrodou, v škôlke rastie krivo; darí sa jej aj na duli.
OPEĽOVACIE POMERY: zlý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova, Eliška, Hardyho, Krivica, Nelisova zimná, Madame Verté.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké, baňaté, mierne pretiahnuté, vyrovnané. Šupka je zelenkastá, hladká, len miestami hrdzavá, s drobnými hustými lenticelami, na slnečnej strane jemné červené líčko, na niektorých plodoch úzka hrdzavá čiara. Dužina je belavá až nazelenalá, maslovitá, mäkká, šťavnatá, chuť sladká, ľahko korenistá, výborná.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie 1 týždeň po zbere, rýchlo prezrieva. Plody stredne odolné voči otlakom.
VYUŽITIE: priamy konzum, kuchynské využitie, mušty a destiláty.
STANOVIŠTE: stredne náročná na teplo a stredne mrazuodolná, ale darí sa jej aj vo vyšších polohách, neznáša veterné polohy, potrebuje chránené stanovište. Nie je náročná na pôdy a skromná na živiny, má radšej vlhkejšie polohy, neznáša suché pôdy.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a mrazuodolná v kvete, odolná voči chrastavitosti.
PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne z Francúzska, možno okolo dediny Calville v departamente l'Eure. Prvá zmienka o nej je už z roku 1598 v diele Jeana Bauhina.
RAST: stredne bujný až slabý, vytvára širšie ihlanovité koruny, vyžaduje častejší zmladzovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Coxova reneta, James Grieve, Krasokvet žltý, Parména zlatá, Priesvitné letné, Peasgoodovo, Zuccalmagliova reneta.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, výška a pravidelnosť závislá na pestovateľských podmienkach.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-270 g, výberové plody aj 400 g), pravidelne tupo kužeľovité, kalvilovito rebrovité s 5 väčšími a 5 menšími rebrami. Šupka je jemná, žltozelená, na strome modro osrienená, v plnej zrelosti žltá, len niekedy s jemným červenkastým líčkom, jemná, mierne mastná. Dužina je žltobiela, veľmi jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, príjemne sladkokyslá, jahodovo korenistá, so vzácnou ananásovou príchuťou. Je to jedno z najchutnejších jabĺk vôbec.
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží uskladnené do marca. Ľahko sa otlačí.
VYUŽITIE: vynikajúca stolová odroda s relatívne dobrou trvanlivosťou pri opatrnej manipulácii.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ale nie suché, chránené, ale neuzavreté, s dostatočne vlhkou, výživnou, hlinitou pôdou. Vhodná najmä do záhradok, najlepšie z južnej strany múrov do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, slabo v kvete. Silne náchylná na chrastavitosť, múčnatku, rakovinu, poškodenie hmyzom: vlnačkou krvavou aj obaľovačmi.
PÔVOD: Nemecko, Besigheim v regióne Württenberg, v škôlke Gerstetter ju v r. 1920 vypestoval Adolf Gerstteter ako kríženec odrôd Bryskej a Cárskej a v r. 1932 ju uviedli na trh.
RAST: stredne bujný, vytvára široko pyramidálnu, nepravidelnú, redšiu a menšiu korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Čačanská lepotica, Čačanská raná, Hanita, Jojo, Katinka, Lützelsachsenská, Tragédia a niekedy aj Zimmerova. Dobre opeľuje odrody: Jefferson, Lützelsachsenská, Tragédia, Presenta, Zimmerova.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 35-40 g), guľovito eliptické. Šupka je fialovočervená až čiernomodrá s modrošedým osrienením, je jemná a dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až svetložltá, pod šupkou červenkastá, okolo kôstky belavá, smerom ku stopke hnedastá, tuhá, riedka a šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyselkavá, aromatická, korenistá, lepšia pri teplom počasí.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo polovice júla, v teplejších polohách aj na prelome júna a júla, jedna z najskoršie dozrievajúcich odrôd. Zrelé plody ľahko opadávajú, vyžadujú zber prebierkou.
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Najlepšie sa jej darí v teplých, úrodných pôdach, ale zvládne aj horšie. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredných polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, citlivejšia v kvetných pukoch, stredne až viac tolerantná voči šarke (prejavuje sa maximálne na listoch), stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.).
PÔVOD: Nemecko, Guben an der Neiße, nájdená ako náhodný semenáč pánom Droganom.
RAST: stredne bujný až bujný rast. Vytvára stredne veľké stromy s vyššími, guľovitými, redšími, guľovitými korunami.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská.
PLODNOSŤ: skorá a pravidelná.
PLODY: stredne veľké (4,8-5,6 g), srdcovité, najširšie v strede. Šupka sa nápadne leskne, je svetložltej voskovej farby, na slnečnej strane aj trochu červenkastá, je pevná a dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá, šťavnatá, sladkej chuti. Pravdepodobne vďaka žltej farbe sú plody oveľa menej napádané vtákmi.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie, konzervovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, nemá špeciálne požiadavky na pôdu, ale nie je vhodná len ťažká ílovitá a premokrená. Vhodná aj do vyšších polôh. Celkovo nenáročná odroda.
ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu v dreve aj kvete, odolnejšia voči monilióze, ale za prílišného vlhka praská a hnije.
Pôvodná euro-ázijská drevina, vhodná pre slnečné miesta v parkoch. Na jar vyniká bielymi kvetmi, v lete krásnymi plodmi a na jeseň sfarbením listov. Plody sú atraktívne pre vtáctvo. Stromovitý ker hustého, okrúhleho vzrastu, dorastajúci do výšky cca 4 m.
Nenáročná, atraktívna drevina vhodná pre slnečné miesta v parkoch. Na jar vyniká bielymi kvetmi, v lete krásnymi plodmi a na jeseň sfarbením listov. Stromovitý ker hustého, okrúhleho vzrastu, dorastajúci do výšky cca 4 m. Kôra je spočiatku hladká, sivohnedá, neskôr pozdĺžne rozpukaná. Listy sa na jeseň sfarbujú zo zelena do hnedočervena. Ker kvitne v máji veľkými zhlukmi smotanovo bielych, voňavých kvetov. Plody tvoria drobné (7 - 10 mm), sploštené kôstkovice s lesklou šupkou - spočiatku zelené, v auguste sfarbujúce sa na svetlo-červené, neskôr až čierne. Plody sú atraktívne pre vtáctvo.Odolnosť voči suchu i mrazom. Svetlomilná, teplomilná drevina. Stanovište slnečné/polotieň, krovinaté stráne, skalnaté suché svahy, vápenaté pôdy. Výskyt na Slovensku od nížin až do 1300 m.n.m. Pôvodné rozšírenie: Európa, Malá Ázia, severná Afrika .
PÔVOD: Ázia, od Iránu a Azerbajdžánu až po S Barmu, Čínu, Kóreu a Japonsko. V súčasnosti sa pestuje v mnohých teplých oblastiach celého sveta, napríklad v celom Stredomorí a na juhu USA.
RAST: bujný. Je to listnatý, opadavý, v našich podmienkach skôr krátkoveký strom (priemerne okolo 30 rokov), dorastá do výšky 10-12 m a šírky 10 m. Má rozložitú korunu, letorasty sú zelené, hranaté, hladké. Kôra kmeňa je šedá a zbrázdená. Zložené listy sú dlhé až 25 cm 2-krát párnoperovité, s 8–15 pármi lístkov, pričom každý z nich tvorí ďalších 15–30 párov lístkov. Zaujímavosťou je že tieto lístky sa na noc a pri vysokých teplotách skladajú ako po dotyku pri mimóze.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, jednodomá, hmyzom opelivá. Kvitne neskoro, až v júli a auguste, veľmi dekoratívnymi a silne voňavými súkvetiami tvorenými mnohými dlho stopkatými hlávkami. Stredné kvety hlávok sú obojpohlavné, krajné sú samčie. To najkrajšie na kvetoch sú ružové, rôzne rozložené tyčinky s dlhými nitkami, ktoré dodávajú kvetu výzor jemného, širokého štetca.
PLODNOSŤ: skorá (vo veku 3-5 rokov), výška a pravidelnosť závisí od lokality, musí byť dostatočne teplá a slnečná. Vrchol dosahuje vo veku medzi 10-20 rokmi.
PLODY: struky, dlhé 10-20 cm zúžené medzi jednotlivými semenami.
DOZRIEVANIE: od septembra do novembra.
VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny a počas kvitnutia aj silne voňavý strom atraktívny pre opeľovačov, vhodný do mestských parkov, väčších záhrad či vo veľkých nádobách na terasy, chránené dvory a strešné záhrady. Kulinárne využitie: mladé, aromatické listy sa dajú variť a pridávať do rôznych varených a dusených jedál, podobné využitie majú kvety, ktoré sa jedia ako zelenina. Sušené listy sa môžu použiť ako náhrada čaju. Liečivé využitie: jej kvetné hlávky podporujú trávenie, má ukľudňujúce a tonizujúce účinky. Používajú sa vnútorne proti nespavosti, podráždenosti a problémoch s pamäťou. Podobne sa používa kôra, navyše má stimulačné účinky a pôsobí proti plynatosti a proti črevným parazitom, je močopudná. Externe sa používa na rany a opuchy. Guma získavaná z narezania kôry stromu sa používa ako náplasť na abscesy, povrchové vredy atď. a tiež ako fixačný prostriedok pri zlomeninách a výronoch. Technické využitie: má husté, tvrdé, pevné drevo, ktoré sa po vybrúsení krásne leskne, takže sa používa na nábytok apod.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre priepustnou, dostatočne vlhkou, hlinitou až piesočnatou pôdou. Je vhodná najmä do mestských tepelných ostrovov v teplých oblastiach Slovenska.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -18 °C až -23 °C, je náchylnejšia na poškodenie letorastov neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení veľmi dobre znáša sucho a vysoké teploty, dobre znáša aj vietor.
PÔVOD: západná, stredná a juhovýchodná Európa, na severe po južnú Škandináviu, na juhu po Sicíliu, na východe po rieku Dnestr. Izolované lokality sú na Kryme a na Kaukaze. V ČR a SR je veľmi rozšírený, najmä v pahorkatinách a hornatinách do 700 m n. m.
RAST: pomalý. Je to opadavý, mohutný strom dorastajúci do výšky 20–40 m a šírky až 25 m s rovným kmeňom a širokou korunou, je veľmi dlhoveký, dožíva sa okolo 500 rokov, niekedy aj viac. Borka je v mladosti sivozelená, hladká, neskôr popukaná, sivočierna. Listy sú stopkaté, stopky sú dlhé 12–15 mm. Listová čepeľ je široko obrátene vajcovitá, na báze klinovitá, zriedkavo zaokrúhlená alebo plytko srdcovitá, perovito laločnatá.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý s rôznopohlavnými kvetmi, vetrom opelivý, prevažne cudzoopelivý. Kvitne protandricky, teda samčie kvety jedného stromu rozkvitajú skôr než väčšina samičích kvetov.
PLODNOSŤ: neskorá (medzi asi 20-40, či až 100 rokmi v zápoji), striedavá, so silnými semennými rokmi, ktorých frekvencia je podmienená konkrétnou lokalitou.
PLODY: žalude podlhovastého tvaru (15–25 mm × 8–14 mm), s plochými alebo len mierne vypuklými čiaškami s nezrastenými šupinami, vajcovito kopijovitými, drobnými, jemne chlpatými, plody vyrastajú v pazuchách listov po 1–5 a buď sedia alebo sú na krátkych stopkách do 1,5 mm.
DOZRIEVANIE: od septembra do októbra.
VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná solitérna drevina v parkoch, veľkých záhradách, pastvinách a voľnej krajine, ale aj v alejách či vetrolamoch. Zohráva významnú ekologickú rolu, keďže je naň naviazaných mnoho druhov hmyzu a jeho žalude sú zdrojom potravy pre množstvo živočíchov a jeho riedka koruna umožňuje prenikanie dostatku svetla a podporuje tak pestrý podrast. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným producentom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: pevné, veľmi kvalitné, trvanlivé drevo sa používa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Pri výmladkovom hospodárení je významným zdrojom tvrdého palivového dreva a drevného uhlia. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyskytuje sa na rôznych geologických podložiach. Rastie aj na plytkých a minerálne chudobných pôdach. Vyhýba sa len oblastiam s viac kontinentálnou klímou.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -23,3 °C až -28,9 °C, kvôli neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu zvykne unikať neskorým jarným mrazom. Po zakorenení dobre odolný voči suchu, vetru a znečisteniu ovzdušia.
PÔVOD: Belgicko, Mechelen (Malines), v r. 1830 ju vypestoval major Esperén ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju podľa svojej ženy Josephine, prvýkrát bola popísaná v r. 1856. Synonymá: Mechellenská, Mechelenská Malinská, Malinská zimná, Josefiny, Malinská zimná maslovka, Canella Josephina, Joséphine, Joséphine de Malines, Josephine von Mecheln, Jozefinga, Poire de Malines, Pucelle de Malines.
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast, vytvára široko guľovité, stredne veľké koruny s kostrovými konármi rastúcimi šikmo hore a s postrannými konármi šľahúňovitými, previsnutými, s krátkym, pomerne hustým plodonosným obrastom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Júlová, Trévouxská, Viennská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná v dobrých lokalitách, inak má tendenciu k striedaniu.
PLODY: menšie (priemerne 90 g), pravidelné, široko kužeľovité či vajcovité, väčšie plody mierne zhrbolené. Šupka je pevná, hladká, málo lesklá, sivozelená až zelenožltkastá, s tmavožltým až hnedastým líčkom, po celom povrchu posiata lenticelami alebo drobnou hrdzou, najmä v okolí stopky a kalichu. Dužina je belavá až žltkastá, okolo jadrovníku až lososová, mäkká, veľmi šťavnatá, veľmi jemná, rozplývavá. Chuť z dobrých polôh je výborná, jemne aromatická, muškátovo korenistá, pikantne sladkokyselkavá. Dužina na vzduchu hnedne.
DOZRIEVANIE: zber asi polovici októbra, konzumne dozrieva od 1. polovice decembra, niekedy až v januári, vydrží bez straty chuti do februára, niekedy až do marca. Treba vhodne naplánovať zber, lebo predčasne obraté plody vädnú, príliš neskoro obraté zas strácajú chuť. Dobre znáša uskladnenie v chladiarňach.
VYUŽITIE: výborná stolová hruška na priamy konzum, muštovanie, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, pyré a destilátov, v domácich podmienkach aj na výrobu kompótov, hoci má mäkšiu a hnednúcu dužinu.
STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, ak sú dosť teplé. Vyžaduje hlubké, úrodné a teplé pôdy, najmä hlinité či hlinitopiesočnaté s dostatočnou vlhkosťou. V studených pôdach veľmi trpí kvalita plodov, v suchých strom ani plody nedorastú do poriadnej veľkosti. V chránených polohách s vlhkejším vzduchom môže trpieť chrastavitosťou, ktorá sa prejavuje najmä na listoch. Vhodná je najmä do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, málo náchylná na moniliózu. Plody nepadajú vo vetre.
PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, známa zrejme už pred 17. storočím. V 18. storočí sa rozšírila z Francúzska ako Beurré gris. Je známa aj ako Šedivka, Škaredka, Smolnica.
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, vznosné koruny. Listy sú tmavozelené, miskovito prehnuté.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka,Esperenova bergamotka, Hardyho maslovka, Madame Verté, Parížanka.
PLODNOSŤ: neskoršia (po 10. roku po výsadbe), vysoká až po 15. roku, pravidelná.
PLODY: malé, kužeľovité až baňaté, nesúmerné. Šupka je hrubá, kožovitá, žltozelená až hrdzavá, pokrytá šedobielymi lenticelami, niekedy s červenkastým líčkom. Dužina je matne biela, pod šupkou zelenkastá, maslovitá, šťavnatá, v okolí jaderníka mierne zrnitá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, aromatická po živici, veľmi príjemná, delikátna.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva po pár dňoch, vdrží asi 2 týždne po zbere.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu džemov, kompótov a destilátov, ale aj na pečenie, sušenie a muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, odroda nenáročná na klímu a kvalitu pôdy, hoci preferuje hlboké a výživné, darí sa jej i vo vyšších polohách. Iba vo veľmi ílovitých pôdach plody praskajú. Je vhodná do stromoradí, alejí, sadov.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale náchylnejšia na daždivé počasie počas kvetu. Odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: Severná a stredná Čína, Taiwan, Japonsko, vzácnejšie i Kórea. Z Číny bol do Európy privezený v roku 1763 a bol nazvaný podľa botanika Josefa Gottlieba Kölreutera, ktorý sa začal zaoberať rozmnožovaním cievnatých rastlín a založil moderné pestovanie rastlín. Vo svojej domovine rastie v suchých údoliachch a vysýchavých riečnych korytách aj na brehoch vodných tokov, často sa tam vysadzuje aj v mestách, parkoch, v okolí chrámov.
RAST: je rýchly, ale celkovo dorastie len asi do 10 m výšky a šírky, zriedkakedy až do 15 m, u nás priemerne len 8 m. Má perovito zložené až 35 cm dlhé listy so 7-15 lístkami končistými, ozdobne zárezovými. Vyžaduje povýsadbový rez, ale po ňom potrebuje len minimálnu starostlivosť.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro, v júni až v júli, prípadne aj v auguste obojpohlavnými súmernými drobnými kvietkami zlatožltej farby. Kvety vyrastajú vo vzpriamenej alebo previslej metline, celé kvetenstvo je štvrť až pol metra dlhé a pri dobrom osvetlení sa zdá, že samo svieti. Kvety sú obojpohlavné a opeľované hmyzom.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.
PLODY: neobvyklé, nafúknuté tobolky v bočnom priereze vyzerajúce ako vajce. Majú tri papierové chlopne a obsahujú tri jedlé semená. Zelené tobolky dozrievaním hnednú a aj po opade lístia pôsobia dekoratívne. Navyše v jesenných vetroch o seba šuchocú a upozorňujú na seba.
DOZRIEVANIE: semená v tobolkách dozrievajú v septembri až októbri.
VYUŽITIE: okrasný aj užitočný strom vhodný najmä do mestských parkov či okrasných záhrad. Poskytuje neskorú pastvu pre včely a iné opeľovače. Mladé listy a výhony sú jedlé po uvarení. Semená sú jedlé po opražení a môžu sa použiť ako korálky. Kvety sa používajú pri zápale očných spojiviek a slzení očí (epifore). Dá sa z nich získať aj žlté farbivo a z listov čierne.
STANOVIŠTE: Ideálny ako solitér do parkov a mestského prostredia, nenáročný na pôdu, ale lepšie sa mu darí na slnečných miestach a v teplejších oblastiach s dlhými, teplými letami.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný od -23 °C do -29 °C, odolný voči znečisteniu ovzdušia a voči vetru.
PÔVOD: Holandsko, Breda, vyšľachtil ju I. Rietsema ako viacnásobného kríženca (Versaillskej červenej x Ribes multiflorum) x nepomenovanej, starej, krajovej holandskej odrody, na trh bola uvedená v roku 1949.
RAST: stredne bujný, stredne hustý, tvar krovitý. Výhony rastú polovzpriamene až horizontálne, počet základných výhonov je stredný až vysoký. Raší neskoro. Mladé listy sú stredne zelené, neskôr tmavozelené. Dobre zmladzuje.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: strapce sú stredne dlhé až dlhé, husté. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 0,5-1,2 g), hruškovité, pevné, tmavočervené, lesklé. Šťava z dužiny je svetločervená. Chuť je stredne kyslá, aromatická. Je kyslejšia než u Rovady a sladšia než u Jonkheer van Tets. Plody majú vysoký obsah vitamínu C (36,8 mg/100 g čerstvej hmotnosti).
DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber na konzervovanie týždeň pred zberom na konzum a ten prebieha okolo polovice júla.
VYUŽITIE: plody najmä na výrobu sirupov, džemov, kompótov, ale aj na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Preferuje neutrálnu, hlinitú a dostatočne vlhkú pôdu. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Podosphaera mors-uvae), voči hrdzi ríbezľovej spôsovanej mechúrnatkou vejmutovkovou (Cronartium ribicola), a stredne až vyššie odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis), málo náchylná na spŕchanie kvetov.
PÔVOD: druh pochádza zo S Ameriky, najmä východnej časti kontinentu, najmä USA, zasahuje však aj na sever Mexika, do štátu Chihuahua. Severná hranica rozšírenia prechádza juhom kanadského Ontária. Rastie tam v sladkovodných aj brakických močiaroch, na brehoch vodných tokov a plôch, v zaplavovaných zónach aj v priekopách okolo ciest, v pásme od morského pobrežia až do nadmorskej výšky cca. 400 m. Odroda Pink Jake patrí do série TOMA vyšľachtenej v Poľsku, v Gospodarstwo Ogrodnicze Tadeusz Kusibab.
RAST: bujný, dorastá do výšky 1,2-1,5 m cez sezónu. Je to vytrvalá bylina, prezimujúca v koreni. Stonky a listy sú tmavozelené, výrazne kontrastujú s farbou kvetov. Stonka je priama, lysá. Listy sú striedavé, široko kopijovité.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi, opeľovanými hmyzom. Kvety sú obrovské, výrazne ružovej farby s červenou bázou lupeňov. Kvitnú od konca júna do septembra.
PLODNOSŤ: každoročná, pravidelná.
PLODY: vajcovité tobolky, dlhé 14–35 mm.
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.
VYUŽITIE: nádherná okrasná trvalka vhodná do menších aj väčších záhrad či parkov. Kvety sú podobne ako kvety iných ibištekov jedlé, chutia jemne a majú mierne slizovitú konzistenciu a jemne horkastú dochuť. Spolu s listami a koreňmi majú aj liečivé účinky, konkrétne pri zaliatí vriacou vodou či povarení tvoria veľa slizu, ktorý chráni sliznice dýchacieho aj tráviaceho traktu, takže sú vhodné pri infekciách dýchacích ciest či dyzentérii.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, priepustnou a stále stredne vlhkou pôdou. Vhodný do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -17,8 °C až -23,3 °C, po prvom mraze na jeseň odporúčame zrezať na výšku asi 12 cm a zakryť vrstvou suchého lístia, pilín alebo čečiny. Znesie aj vlhkejšie lokality.
PÔVOD: Taliansko, kríženec odrôd Gialla di Firenze a Fertilia Morettini, vyšľachtil Alessandro Morettini v roku 1966.
RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý. Veľmi dobre rastie a dobre sa tvaruje .
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké guľovitého tvaru, súmerné. Šupka je tenká až stredne hrubá, slabo až stredne silne prilieha k dužine, je mierne až husto plstnatá, žltozelená, z väčšej časti prekrytá karmínovočerveným, rozmytým líčkom; dužina je žltá až oranžovo žltá, mäkká až stredne pevná, nevláknitá, aromatická, sladko kyselkavá , v plnej zrelosti dobre oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Náchylnosť na praskanie kôstky je nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva okolo 25. júla, 15 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi slabo.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie.
STANOVIŠTE: stredne náročná na stanovište, vyžaduje slnečné miesto a výživné pôdy, vhodná je i do okrajových pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: v dreve i v kvetných pukoch vysoko odolná voči mrazu a stredne odolná voči kučeravosti, tolerantná voči šarke.
PÔVOD: neznámy, ale zrejme ČR, Karlovarský kraj, krajová odroda. Synonymá: Červená role, Levínská krvavka.
RAST: stredne bujný, tvorí ihlanovité koruny, ktoré sú neskôr previsnuté, letorasty ma výrazne červené a listy plstnaté.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, nie je preverené, akým je opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.
PLODNOSŤ: neskorá (aj po 10 rokoch po výsadbe), stredne vysoká, striedavá najmä v nevhodných polohách.
PLODY: stredne veľké, baňaté, hruškovité. Šupka je drsná, v čase zberu zelenožltá, takmer celá pokrytá červeným líčkom. Dužina je stredne tuhá, chrumkavá, hrubšia, menej šťavnatá, krvavo červená, žilkovaná. Chuť je príjemne sladkokyslá s osobitou príchuťou po tropickom ovocí.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva počas októbra, vydrží do konca októbra.
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie a všade tam, kde vynikne jej červená dužina, t.j. sušenie, pečenie, výroba farebne zaujímavých výživ, džemov, lekvárov, muštov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci toleruje aj veterné. Najviac sa jej darí v hlbokých, výživných, hlinitých pôdach, v horších pôdach môže úrodnosť veľmi kolísať. Je vhodná najmä do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne odolná voči monilióze, vyššie odolná voči chrastavitosti, trpí ňou v nevhodných polohách.
PÔVOD: pôvodná odroda Hayward pochádza z Nového Zélandu, Avondale, Auckland, kde ju v 20. rokoch 20. storočia vyselektoval Hayward Wright, registrovaná bola v r. 1924, ale jeho meno získala až o vyše 30 rokov neskôr a stala sa z nej najpestovanejšia odroda na svete. Klon 8 odvodený z tejto odrody bol vybraný v Taliansku na Univerzite v Udine v roku 1993 ako kultivar bez niektorých nedostatkov pôvodnej odrody (spojené či deformované plody).
RAST: stredne bujný. Vytvára plstnaté lianovité ovíjavé výhony, veľké srdcovité listy, dorastá do výšky asi 4-7 m. Potrebuje silnú oporu pre rast.
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, kvitnúca neskôr než väčšina samičích odrôd, počas júna. Na tvorbu druhov vyžaduje opelenie samčou odrodou, napr. Tomuri, jeden samec stačí na 4-5 samíc.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná (približne okolo 30 kg/rastlinu).
PLODY: veľké (priemerne 100 g), podlhovasté, v priereze oválne, tvarovo vyrovnané. Šupka je zelenohnedá, husto plstnatá. Dužina je svetlozelená, šťavnatá príjemne sladkokyslá.
DOZRIEVANIE: neskoré, zber v druhej polovici októbra až v novembri. Pri uskladnení v chlade má veľmi dlhú trvanlivosť, v ochrannej atmosfére až pol roka.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy či džúsy apod.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Vhodná len do teplých oblastí Slovenska.
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do asi -12 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Lepšie odolná voči hubovým chorobám a plesniam, napr. fytoftóre (Phytophthora spp.).
PÔVOD: druh má pôvod v regiónoch sousediacich s Čiernym morom, od Albánska cez Kaukaz až do Turecka a Iránu, od stredoveku sa pestuje ako okrasný druh pre svoje neopadavé listy, do Európy bol privezený v r. 1546. Hoci sa listami podobá vavrínu pravému, nie je s ním príbuzný, ale s ďalšími druhmi rodu Prunus ako čerešňa, višňa či slivka. Odroda Novita bola vybraná v Taliansku okolo roku 2000 ako mrazuodolnejšia a na choroby menej náchylná.
RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo nízky strom dorastajúci u nás do 6 m do výšky a do 10 m do šírky, s tmavohnedou až čiernou borkou. Veľmi dobre znáša rez na živý plot. Listy sú veľmi dekoratívne - lysé, lesklé, eliptické až vajcovité, dlhé až 20 cm a široké 1–10 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne v apríli až máji silne voňajúcimi kvetmi, na dosiahnutie plodov potrebujete inú odrodu alebo semenáč vavrínovca lekárskeho v blízkosti do cca. 100 m.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: guľovité až vajcovité lesklé černé kôstkovice s priemerom asi 8 mm a jednou veľkou kôstkou usporiadané do priamych strapcov. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé.
DOZRIEVANIE: v septembri.
VYUŽITIE: najmä ako dekoratívny živý plot veľmi dobre znášajúci rez aj zatienenie. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé surové či tepelne upravené, hoci celá rastlina obsahuje jedovatý kyanovodík, ktorý dáva charakteristickú chuť a vôňu horkým mandliam, no tu sa koncentruje najmä do listov a jadier kôstok, ktoré sa nekonzumujú. Ak sú plody horké, neodporúča sa ich konzumácia. Čerstvé listy majú protikŕčové, upokojujúce účinky, používali sa na liečbu kašľa, vrátane čierneho kašľa, astmy a nechutenstva, ale neodporúčame ich používať v domácich podmienkach bez lekárskeho dohľadu. Studený výluh z listov sa používal na výplach očí pri ich infekciách. Voda destilovaná z listov sa využíva v parfumérii a z listov sa dá získať zelené farbivo.
STANOVIŠTE: slnečné, polotieň až hustý tieň pod stromami. Preferuje dobre odvodnenú, vlhkú, hlinitú pôdu, ale dobre znáša aj ťažkú ílovitú, či mierne vápenitú pôdu. Vhodný do teplých a stredne teplých chránených polôh.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -23 °C, silnejšie než mnohé iné odrody, dobre regeneruje po prípadnom namrznutí. Táto odroda je menj náchylná na múčnatku než mnohé iné. Znáša širokú škálu pôd a aj silnejšie zatienenie.
PÔVOD: Kanada, kríženec odrôd Cherry Red a (Jerseyland x May Flower).
RAST: slabší až stredne bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro, dlho.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: malé až stredne veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je hrubá, husto plstnatá, slabo až stredne silno prilieha k dužine. Základná farba je zelenožltá, na viac než polovici plodu prekrytá tmavočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, vláknitá, kyslosladkej, stredne aromatickej, dobrej chuti. Kôstka je kruhovitá, stredne veľká až veľká, dužina je od nej stredne až slabo odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je stredná. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie za dažďa.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici júla, 22 dní pred odrodou Redhaven. Náchylnosť na predčasný opad plodov pred zberom nie je alebo len veľmi slabá.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach pre broskyne.
ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná. Málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť kôstkovín (Xanthomonas arboricola pv. pruni), ale slabo tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).
PÔVOD: Francúzsko, v Charmes v departamente Rhône ho okolo roku 1895 vybral ako náhodný semenáč škôlkar Sandrin, preto sa zvykne volať aj (Bigarreau) Sandrin, či Souvenir des Charmes. O jej rozšírenie sa však najviac zaslúžila škôlka Moreau vo Villefranche-sur-Saône od roku 1909.
RAST: bujný, koruna je stredne veľká, rozložitá, kostrové konáre rastú šikmo, bočné viac vodorovne.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Kassinova raná, Van, Marmotte. Nekompatibilná s odrodou Burlat.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, podpriemerná až stredne vysoká, nepravidelná v horších oblastiach, kde vymŕzajú kvety.
PLODY: stredne veľké až veľké (5,8-7 g), guľovitého či široko srdcovitého, zhrboleného tvaru. Šupka je lesklá, tmavočervená. Dužina je (stredne) pevná, hustá, tmavočervená, šťavnatá, šťava farbí stredne až silno. Chuť je sladkokyselkavá a príjemne korenistá, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne veľká až veľká.
DOZRIEVANIE: skoré, v prvých dňoch 2. čerešňového týždňa, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie. Horšie sa zbiera kvôli krátkym stopkám. Plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s dobre priepustnou, úrodnou, dostatočne vlhkou, ale nie mokrou pôdou v teplých a stredne teplých polohách menej ohrozených neskorými jarnými mrazmi.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, slabšie v kvete. Dobre až stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, stredne náchylná na moniliózu a glejotok.

