Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: Čína, odroda dovezená do USA Frankom N. Meyerom v rokoch 1908-1918.

RAST: bujný. Odporúčame sadiť v spone 4,5-6x5-6 m. Konáre sú beztŕnne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej kompatibilné odrody. Vhodné opeľovače: Li, Sugar Cane, Redland, Abbeville, Zhongning, Jinsi‑2, Globe, Chaoyang.

PLODNOSŤ: skorá, v prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: stredne veľké (priemerne 15 g, dĺžka priemerne 4 cm) hruškovitého tvaru. Šupka je hladká. Dužina je menej šťavnatá ako u Dong Zao, ale veľmi sladká (obsah cukru v plodoch 21,7-31,1 %). Často tvorí plody s nedokonale vyvinutými semenami.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, približne od polovice septembra do októbra. Pri dlhotrvajúcich dažďoch môžu plody praskať.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia.

PÔVOD: druh má pôvod v regiónoch sousediacich s Čiernym morom, od Albánska cez Kaukaz až do Turecka a Iránu, od stredoveku sa pestuje ako okrasný druh pre svoje neopadavé listy, do Európy bol privezený v r. 1546. Hoci sa listami podobá vavrínu pravému, nie je s ním príbuzný, ale s ďalšími druhmi rodu Prunus ako čerešňa, višňa či slivka. Odroda Novita bola vybraná v Taliansku okolo roku 2000 ako mrazuodolnejšia a na choroby menej náchylná.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo nízky strom dorastajúci u nás do 6 m do výšky a do 10 m do šírky, s tmavohnedou až čiernou borkou. Veľmi dobre znáša rez na živý plot. Listy sú veľmi dekoratívne - lysé, lesklé, eliptické až vajcovité, dlhé až 20 cm a široké 1–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne v apríli až máji silne voňajúcimi kvetmi, na dosiahnutie plodov potrebujete inú odrodu alebo semenáč vavrínovca lekárskeho v blízkosti do cca. 100 m.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: guľovité až vajcovité lesklé černé kôstkovice s priemerom asi 8 mm a jednou veľkou kôstkou usporiadané do priamych strapcov. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: najmä ako dekoratívny živý plot veľmi dobre znášajúci rez aj zatienenie. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé surové či tepelne upravené, hoci celá rastlina obsahuje jedovatý kyanovodík, ktorý dáva charakteristickú chuť a vôňu horkým mandliam, no tu sa koncentruje najmä do listov a jadier kôstok, ktoré sa nekonzumujú. Ak sú plody horké, neodporúča sa ich konzumácia. Čerstvé listy majú protikŕčové, upokojujúce účinky, používali sa na liečbu kašľa, vrátane čierneho kašľa, astmy a nechutenstva, ale neodporúčame ich používať v domácich podmienkach bez lekárskeho dohľadu. Studený výluh z listov sa používal na výplach očí pri ich infekciách. Voda destilovaná z listov sa využíva v parfumérii a z listov sa dá získať zelené farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň až hustý tieň pod stromami. Preferuje dobre odvodnenú, vlhkú, hlinitú pôdu, ale dobre znáša aj ťažkú ílovitú, či mierne vápenitú pôdu. Vhodný do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -23 °C, silnejšie než mnohé iné odrody, dobre regeneruje po prípadnom namrznutí. Táto odroda je menj náchylná na múčnatku než mnohé iné. Znáša širokú škálu pôd a aj silnejšie zatienenie.

PÔVOD: Japonsko, vyšľachtený ako kríženec odrôd Kosui x Hiratsuka 1 z roku 1954, uvedený na trh v roku 1972. Synonymá: Housui.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný na ázijskú hrušku, tvorí rozložité až previsnuté koruny, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne veľmi skoro (okolo polovice apríla). Vhodné opeľovače napr.:  Shinseiki, Shinsui, Nijisseiki, Kosui, Chojuro, Shinko, Ichiban, Zaosuli, Jin Hua, Kieffer, Kirgizskaja Zimnaja. Nevhodným opeľovačom je odroda Niitaka.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná, v krajine pôvodu 35–40 ton/ha.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 200-300 g), guľaté, mierne sploštené, bez rebier nad kalíšnou jamkou. Šupka je hladká, žltozlatá, neskôr celá prekrytá jemne hrdzavou farbou, bez osrienenia, s množstvom svetlých lenticiel - bodiek. Dužina je žltobiela, šťavnatá, jemná, chrumkavá, osviežujúca a mäkká. Chuť je sladká s jemnou kyselinkou, výrazne aromatická, veľmi dobrá. Z vyšších polôh je menej sladká. Obsah cukrov je priemerne 13,7 %, kyselín 0,188 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber koncom augusta až v polovici septembra, konzumne dozrievajú plody v septembri, uskladnené vydržia do konca októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, do ovocných a zeleninových šalátov, na pečenie, výrobu výživ, džemov, muštovanie. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, hlinité pôdy s dostatkom vlahy, ale znesie aj ťažšiu, ílovitú pôdu. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí pre hrušky. 

ODOLNOSŤ: Je stredne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne odolná voči alternárii (Alternaria alternata) a málo náchylná na praskanie plodov. Počas chladného leta môžu mať niektoré plody sklovitú dužinu. Je dobre odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia inaequalis), hoci citlivejšia na u nás sa zatiaľ nevyskytujúcu ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a stredne náchylná na bakteriálnu spálu.

PÔVOD: Francúzsko, Fromont, medzidruhový hybrid, ktorý krížením druhov Magnolia denudata a Magnolia liliiflora, vypestoval Étienne Soulange-Bodin v roku 1820 a v r. 1827 prvýkrát zakvitla. Rod je pomenovaný podľa francúzskeho botanika P. Magnola.

RAST: stredne bujný. Je to obvykle ker alebo malý strom vysoký a široký až 5 m s popolavou šedou borkou. Letorasty a veľké puky sú zelenkavo plstnaté. Listy sú vajcovité, kožovité, dlhé 10–20 cm, široké 7–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne ešte pred vyrašením listov v apríli a máji veľkými (10 cm), vzpriamenými kvetmi s 6–9 okvetnými lístkami, cca. 4 cm širokými, najčastejšie ružovými alebo z vnútornej strany bielymi a z vonkajšej ružovými. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, 3-7 rokov po výsadbe, v prípade nevymrznutia kvetov pravidelná.

PLODY: nejedlé, ale dekoratívne červené mechúriky vo vzpriamených, podlhovastých, drevnatejúcich súplodiach.

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri.

VYUŽITIE: Nielen na jar obrovskými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná do stredne veľkých a veľkých záhrad, parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. Kulinárne využitie: mierne štipľavé, po zázvore chutiace kvetné lupienky sa môžu jesť surové samotné či ako súčasť šalátov, ale častejšie sa používajú na výrobu sirupu, limonády, octu, nakladaných lupienkov, opražených kvetných pukov či ako náplň rôznych ázijských pirohov. 

STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, chránené pred studeným vetrom a neskorými mrazmi. Najlepšie jej vyhovuje vlhká, ale nezamokrená, mierne kyslá, humózna, hlinitá pôda, nemá rada príliš suchú pôdu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, prípadne chránených chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v pukoch počas zimy do -29 °C až -34 °C. Je náchylná na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Nezvykne veľmi trpieť škodcami či chorobami, niekedy sa môžu objaviť puklice alebo listové škvrnitosti. Je dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Francúzsko, Nantes, 1. pol. 19. storočia, vypestoval ju záhradník Pierre Clairgeau ako náhodný semenáč, prvýkrát rodila v r. 1848. Na trh ju uviedol záhradník De Jonghe v Bruseli.

 
RAST: stredne bujný, vytvára úzku, stredne hustú pyramidálnu korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša,Dekanka Robertova, Hardyho maslovka, Júlová, Liegeltova maslovka, Konferencia, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (až do 500 g), kužeľovito pretiahnuté, hruškovité, v hornej časti zakrivené. Šupka je pevná, hrubá, hladká, matno lesklá, zelenožltá s krásnym červeným líčkom, husto pokrytá lenticelami. Žltobiela dužina je šťavnatá, krehká až rozplývavá, zrnitá okolo jadrovníka. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, jemne korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva v 2. polovici októbra, skladovateľná je do decembra až januára.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a všestranné použitie na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie, muštovanie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitné hlboké hlinité pôdy a teplejšie polohy. Plody z vyšších polôh alebo suchých pôd bývajú menej kvalitné, opadávajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v mladosti a mladom dreve, silne mrazuodolná vo vyššom veku a staršom dreve aj v kvete, dobre regeneruje, silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám, náchylnejšia na poškodenie obaľovačom jablčným.

PÔVOD: Japonsko, odroda Actinidia arguta vyšľachtená zo samoopelivej odrody Issai.

 
RAST: popínavá rastlina, dorastá do cca 2-4 m, vyžaduje oporu (pergola, altánok, plot); vzrast je menší než u iných odrôd Actinidia arguta.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivé kiwi; pre vyššie výnosy je vhodné vysadiť v blízkosti opeľovača - samca druhu Actinidia arguta.

 
PLODNOSŤ: nastupuje 2.-3. rok po výsadbe.

 
PLODY: malé, oválne, šupka je zelená, hladká, jemná, nemusí sa pri konzumácii šúpať. Dužina je šťavnatá, v plnej zrelosti mäkká, sladko kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: od konca septembra až do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády atď.).

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne juhozápadná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná (do -27 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: starobylý, známa už okolo r. 1000 pred n. l. z Egypta, nazývaná aj Nana. Botanický druh Mentha x rotundifolia so synonymom Mentha x niliaca, je to plodný kríženec druhov Mentha longifolia a Mentha suaveolens.

 
RAST: bujný, s pevnými, vzpriamenými stonkami a veľkými, oválnymi, šedozelenými, zamatovými listami. Dorastá do výšky 50 cm až 100 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne od júla do septembra či októbra ružovým kvetom v hustých súkvetiach.

 
PLODNOSŤ: každoročná pri ponechaní kvetov.

 
PLODY: tvrdky, ktoré obsahujú jedno až štyri semená.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: pred rozkvitnutím listy a potom aj kvety sa využívajú kulinárne aj liečivo. Kulinárne použitie: Z listov sa v kombinácii so zeleným čajom robí tzv. marocký čaj. Listy aj kvety sa používajú na jedlú dekoráciu sladkých jedál, koláčov, nápojov či ako súčasť blízkovýchodných šalátov (napr. fattoush či tabbouleh). Používajú sa aj na ochutenie octov či kuchynských olejov či napr. krémov a čokolády. Destiláciou sa z nich získava aj esenciálny olej použiteľný kulinárne aj medicinálne. Liečivé použitie: čaj z listov či esenciálny olej sa používajú pri prechladnutí, bolesti hlavy, zlom trávení, pôsobia antisepticky, dávkovať treba s mierou.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, s dostatočne vlhkou a výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná, pri silných mrazoch nadzemná časť vymrzne, ale na jar z korienkov bezpečne vyraší.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda známa už od 17. storočia.

RAST: veľmi bujný, vytvára mohutné, vysoké a široké koruny. Má sklon k vyhoľovaniu.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (6,5 g), tvarovo nevyrovnané, niekedy tupo zaguľatené, inokedy zo strán sploštené. Šupka je lesklá, priesvitná, žiarivočervená až tmavočervená, ľahko sa dá stiahnuť, je to kyselka. Dužina je jemná, žiarivočervená, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, jemne korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: začiatkom júla, postupne. Dopravu znáša dobre len neprezretá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, sirupy, džemy, destiláty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje ľahšie, hlinitopiesočnaté, priepustné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete.

PÔVOD: južná, západná, stredná Európa, na západ do Írska a Anglicka, východne až po Ukrajinu po Don. Izolovaná lokalita v severnej Afrike. Teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny, lesné lemy.

RAST: poloopadavý až opadavý ker, dorastie do 2–5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má podlhovasté až podlhovasto kopijovité, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, slabo kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až v júli, má obojpohlavné kvety opeľované hmyzom. Je samoopelivý. Kvety sú štvorpočetné, biele až zelenkasto biele, usporiadané v malých metlinách, kalich je zvončekovitý, koruna lievikovitá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.

PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovo hnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná do živých plotov. Plody sú jedlé pre vtákov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Veľmi vhodný ako drevina do živého plotu.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -29 °C až -34 °C, odolný voči suchu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: druh pochádza zo S Ameriky, najmä východnej časti kontinentu, najmä USA, zasahuje však aj na sever Mexika, do štátu Chihuahua. Severná hranica rozšírenia prechádza juhom kanadského Ontária. Rastie tam v sladkovodných aj brakických močiaroch, na brehoch vodných tokov a plôch, v zaplavovaných zónach aj v priekopách okolo ciest, v pásme od morského pobrežia až do nadmorskej výšky cca. 400 m. Odroda Pink Jake patrí do série TOMA vyšľachtenej v Poľsku, v Gospodarstwo Ogrodnicze Tadeusz Kusibab.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 1,2-1,5 m cez sezónu. Je to vytrvalá bylina, prezimujúca v koreni. Stonky a listy sú tmavozelené, výrazne kontrastujú s farbou kvetov. Stonka je priama, lysá. Listy sú striedavé, široko kopijovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi, opeľovanými hmyzom. Kvety sú obrovské, výrazne ružovej farby s červenou bázou lupeňov. Kvitnú od konca júna do septembra.

 
PLODNOSŤ: každoročná, pravidelná.

 
PLODY: vajcovité tobolky, dlhé 14–35 mm.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: nádherná okrasná trvalka vhodná do menších aj väčších záhrad či parkov. Kvety sú podobne ako kvety iných ibištekov jedlé, chutia jemne a majú mierne slizovitú konzistenciu a jemne horkastú dochuť. Spolu s listami a koreňmi majú aj liečivé účinky, konkrétne pri zaliatí vriacou vodou či povarení tvoria veľa slizu, ktorý chráni sliznice dýchacieho aj tráviaceho traktu, takže sú vhodné pri infekciách dýchacích ciest či dyzentérii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, priepustnou a stále stredne vlhkou pôdou. Vhodný do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -17,8 °C až -23,3 °C, po prvom mraze na jeseň odporúčame zrezať na výšku asi 12 cm a zakryť vrstvou suchého lístia, pilín alebo čečiny. Znesie aj vlhkejšie lokality.

PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.

RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.

PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.

DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.

VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.

STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Tento kultivar je súčasťou celosvetovo úspešnej série Jewel of Desert, ktorú vyšľachtil Koichiro Nishikawa v Japonsku a Ekvádore. Jeho šľachtiteľským snom a cieľom bolo "vyšľachtiť rastliny, ktoré sú odolné voči suchu, rýchlo rastú a neustále kvitnú krásnymi farbami.“

RAST: plazivý, vytvára husté koberce dorastajúce do výšky 5-10 cm a šírky 20-30 cm. Je to stálozelená, sukulentná rastlina s dužinatými, zelenými listami, ktoré sa v zime zafarbujú do červena. 

OPEĽOVACIE POMERY: nie sú známe, ale bežne sa množí odrezkami. Kvitne ale veľmi bohato granátovo-červenými kvetmi, hojne navštevovanými hmyzom, najmä včelami a menšími muchami. Jednotlivé kvety kvitnú len niekoľko dní, ale celá rastlina kvitne 2-4 týždne počas mája a júna a v prípade vhodných podmienok (dostatok slnka a dobrý odtok vody) sa môže objaviť aj druhá vlna kvitnutia počas augusta a septembra.

PLODNOSŤ: nie je isté, či tvorí plody alebo je sterilná.

VYUŽITIE: vynikajúca skalnička, vhodná aj na okraje suchších záhonov, ako pôdopokryvná rastlina, do nádob, na terasy či balkóny. Využíva sa v systémoch zelených striech, kde vďaka nízkej hmotnosti a odolnosti voči suchu minimalizuje nároky na údržbu. Výborne sa kombinuje s inými suchomilnými trvalkami a skalničkami. Pritiahne všetky oči nielen počas kvitnutia. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé a suché stanovište s dobre priepustnou, kamenistou alebo piesočnatou pôdou. Nevhodné sú ťažké, zamokrené pôdy. Vyžaduje dobrý odtok vody.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná minimálne do -20 °C, prípadne až do -30 °C, veľmi suchuvzdorná a odolná voči vysokým teplotám. Je odolná voči väčšine chorôb, môže trpieť hnilobou koreňov pri nadmernej vlhkosti.

PÔVOD: pôvodný areál v druhohorách a treťohorách bol zrejme dosť veľký, ale nájdená bola ako relikt v roku 1941 na pomerne malom území v strednej Číne na hranici provincií S’-čchuan a Chu-pej. Neskôr bola stotožnená s fosílnym druhom Metasequoia disticha, ktorý bol objavený už v 30. rokoch 20. storočia.

 
RAST: v mladosti veľmi bujný, vtedy rastie najrýchlejšie z nahosemenných rastlín až do výšky asi 6 m. Je to opadavý strom s kužeľovitým vzrastom, u nás až 15 m vysoký (v Číne až 35 m). Má červenohnedú borku, ktorá sa vertikálne odlupuje v tenkých pruhoch. Opadavé protistojne rastúce ihličie má modrozelenú farbu, je sploštené a rastie v dvoch radoch, je charakteristicky mäkké a má výrazú stredovú žilku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá. Samčie žlté a samičie zelenkasté šištice sa objavujú na jar na mladých vetvičkách. Samčie šištice sa tvoria len v oblastiach s dostatočne teplými letami.

 
PLODNOSŤ: neskorá (po 25-30 rokoch), stromy najskôr začínajú tvoriť samičie šištice, až o niekoľko rokov neskôr aj samčie, plodia do veku asi 40-60 rokov.

 
PLODY: šišky, dlhé 2–2,5 cm, s dlhými stopkami a nerozpadajú sa.

 
DOZRIEVANIE: začiatkom decembra, šišky vypúšťajú semená koncom decembra a začiatkom januára.

 
VYUŽITIE: ako krásny solitér vo väčšej záhrade či parku, ale aj na vysoký živý plot či ako stabilizačný strom zabraňujúci vodnej erózii brehov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, prípadne s bočným tieňom, dostatočne vlhké, znesie aj zamokrené či podmáčané pôdy, širokú škálu pH pôdy až po 3,5. Vhodná aj do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -32 °C, mladé letorasty, ihličie či šištice sú náchylné na zmrznutie pri neskorých jarných mrazoch. Dobre odolná voči podmáčaniu pôd či znečisteniu ovzdušia. Horšie znáša zasolenie pôdy.

PÔVOD: Maďarsko, Izsák, vybral ju Ferenc Nyujtó a jeho kolegovia v r. 1953, registrovaná bola v r. 1971.

 
RAST: stredne bujný, tvorí obrátene kužeľovité, stredne husté koruny, menšie než u Maďarskej.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bergeron, Borsiféle kései rózsa, Ceglédi bíborkajszi, Maďarská.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-80 g), podlhovasto vajcovité, mierne sploštené. Šupka je sýtooranžová, s výrazným, mramorovaným, tmavočerveným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, vláknitá, rozplývavá, šťavnatá. Chuť je výrazne aromatická, sladkokyselkavá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny a má sladké jadro.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v prvej polovici júla.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, výživy, pečenie, destiláty, v neprezretom stave aj na kompóty.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, výživnou, výhrevnou pôdou. Je stredne náročná na vlahu, vyžaduje 700-800 mm zrážok ročne. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, mrazuodolnejšia v kvetných pukoch než odroda Maďarská. Spoľahlivo tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Rumunsko, Institutul de Cercetare – Dezvoltare pentru Pomicultura Pitesti – Maracineni, vyšľachtili ju v roku 1981 V. Cociu a R. Roman ako kríženca odrôd Tuleu Gras x Early Rivers.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s nefunkčnými tyčinkami netvoriacimi peľ, kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače: Agenská, Althanova ringlota, Anna Späth, Early Rivers, Gras Ameliorat, Silvia, Stanley.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 38-50 g), podlhovasté, nesúmerné. Šupka je tenká, fialovomodrá, na zatienenej strane fialová s tmavšími škvrnami, na slnečnej strane tmavomodrá, osrienená. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je príjemne aromatická, vyvážene sladkokyslá, pri plnom vyzretí až sladká, veľmi dobrá. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, 33 dní pred Bystrickou, teda približne v 1. a 2. dekáde augusta. Dozrieva postupne, zbiera sa prebierkou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, na sušenie či výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj kvete a stredne tolerantná voči šarke, tá sa prejavuje len na listoch, úplne minimálne na plodoch. Je náchylnejšia na moníliovú hnilobu plodov (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška bol vyšľachtený ako kombinácia genotypov, prvý krát rodil v roku 1990

RAST: stredne bujný až bujný. Vytvára ker až polostrom. Dorastá do výšky 2 - 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká, 17-ročný krík dosiahne úrodu až 45-50 kg.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 5,6−8 g), fľaškovité, tmavočervené, aromatické, sladkokyslé, veľmi dobré. Kôstka je stredne veľká (priemerne 11,7 % z hmotnosti plodu), dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra počas asi 3 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív a vďaka dobrej oddeliteľnosti kôstky od dužiny aj na sušenie .

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve, ale náchylnejší na poškodenie mrazom počas kvitnutia. Odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Ukrajina, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška v Kyjeve, mutácia odrody Lukjanovskij, prvý krát rodil 1981.

RAST: stredne silný, vzpriamený rast. Kompaktný a hustý ker so zaoblenou korunou. Zle sa opeľuje so Ljukanovskim (Svetljačok je jeho mutáciou).

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká a spoľahlivá, 15-ročný krík urodí 40-45 kg.

PLODY: veľké až veľmi veľké plody (priemerne 6,5-10 g) fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby. Dužina je tmavočervená, aromatická, šťavnatá, výborná, sladkokyselkavá, s obsahom cukru 9,7-11 %, nízkym obsahom kyselín (1,6 %) a veľmi vysokým obsahom vitamínu C (150 mg/100 g). Kôstka je v porovnaní s plodom malá (len 8,9-9,3 % hmotnosti plodu), zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Zrelé plody držia na kríku 2-3 týždne, odkiaľ ich možno priamo konzumovať, nepadajú hneď po dozretí. Uskladnené vydržia 3-4 týždne.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: ČR, Střižovice u Turnova, vyšľachtil v r. 1970 Otto Louda ako kríženec Golden Delicious a Coxova reneta, odroda bola registrovaná v r. 1978.

 
RAST: stredne bujný až bujný, koruna guľovitá, polovzpriamená.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne, sama je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Idared, James Grieve, Pilot, Rubinola, Spartan. Je nekompatibilná s odrodou Lord Lambourne.

 
PLODNOSŤ: skorá (často už v škôlke) a veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (priemerne 137 g), veľkostne nevyrovnané, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká, základná farba žltá, na slnku prekrytá výrazným pruhovaným červeným až tmavočerveným líčkom. Dužina biela až krémová, stredne tuhá, jemná, chrumkavá, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, harmonická.

 
DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici októbra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť do februára až marca.

 
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a kuchynské spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhká, hlboká, priepustná, výživná. Je plastická, vhodná najmä pre teplé a stredne teplé, ale aj vyššie chránené, skôr otvorené polohy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti, Je citlivá na gumovitosť jabloní.

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, Silvergieters x Holandská čierna, 1987.

 
RAST: vzpriamený rast, vytvára stredne veľký, stredne hustý krík.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké, plocho guľovité plody s pevnou šupkou, rastúce na dlhších strapcoch s dlhšou stopkou. Chuť je aromatická, sladko-kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla. Plody nedozievajú v strapci rovnomerne. Predčasne neopadávajú.

 
VYUŽITIE: predovšetkým výroba štiav a ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: odroda vhodná aj do drsnejších lokalít, nenáročná na pestovateľské podmienky. Slnečné stanovište. Priepustná pôda s dostatkom humusu a živín.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči americkej múčnatke egreša a voči hrdzi ríbezľovej (Cronartium ribicola).

PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtili ju v r. 1951 Pál Maliga a János Apostol ako kríženca odrôd Pándy 29 a Nagy Angol, v Maďarsku je registrovaná od roku 1965.

 
RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný. Vytvára vysoké, vznosné, užšie koruny s kostrovými konármi rastúcimi hore. Ani v neskoršom období plodnosti nemajú konáre sklony k vyhoľovaniu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, dobrá a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 21-22 mm, 4-5 g), guľaté, mierne sploštené. Šupka je veľmi tenká, jemná, hladká a lesklá, tmavočervenej až hnedočervenej farby, je náchylná na otlačenie. Dužina je mäkká, jemná, rozplývavá, silně šťavnatá, tmavočervená, šťava farbí stredne silno. Chuť je sladkokyslá, aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Dužina mierne ostáva na kôstke. Je to kyselka.

 
DOZRIEVANIE: skoré, koncom 2. a začiatkom 3. čerešňového týždňa, teda okolo polovice júna, rovnomerne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy či sirupy, vína, likéry, destiláty a na pečenie. Dopravu znáša stredne až horšie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie plody a úrodu dosahuje v teplých polohách s úrodnými, dostatočne vlhkými hlinitopiesočnými až hlinitými pôdami. Neznáša štrkovité a suché pôdy, kde sú nízke výnosy a drobné plody. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch aj kvetoch. Je dobre odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a listovej škvrnitosti čerešne (Blumeriella jaapii). Je silne odolná voči praskaniu plodov a stredne odolná voči monilíovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena) počas dlhotrvajúcich dažďov. Vrtivka čerešňová ju nenapáda.

PÔVOD: Belgicko, Fidelité pri Bruseli, pravdepodobne semenáč škôlkara van Monsa, vypestovaný okolo r. 1800. Bola pomenovaná po botanikovi Salisburym. Synonymá: Malá koruna, Kleine Keiserkrone, Prinzessin Marianne, Princesse Marianne.

 
RAST: bujný, vzpriamený, tvorí vysoké, veľké, vysoko až široko ihlanovité koruny. Plodonosný obrast je stredne dlhý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clapova, Hardyho maslovka, Charneuská.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, väčšinou pravidelná, niekedy po väčších úrodách nižšia.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, fľaškovité, zhrbolené, dosť podobné Boscovej fľaši, ale pri stopke sa tak nezužujú. Šupka je zelenožltá, v konzumnej zrelosti citrónovožltá, niekedy na slnečnej strane jemne červenkastá, pokrytá množstvom hrdzavých lenticiel a miestami aj plošne škoricovo hrdzavá. Dužina je biela až jemne žltkastá, jemná a veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je výborná, aromatická, sladkokyselkavá, korenistá, inak než Boscova fľaša. Z horších pôd je síce maslovitá, ale môže byť trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber v polovici septembra, konzumne dozrieva pri skladovaní v chlade za týždeň, z teplejších polôh vydrží asi 2 týždne po zbere, z chladnejších asi 3-4 týždne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie, ale aj ostatné využitie na sušenie, výrobu džemov a lekvárov, kompótov a destilátov. Tesne po zbere dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu, znáša aj otvorené aj pred vetrom chránené polohy, nie je náročná ani na pôdu, ale v úrodnej, dobre odvodnenej, no dostatočne vlhkej pôde sú plody chutnejšie. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších polôh, kde sa už nedarí Boscovej fľaši.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve po vysadení na stanovište, silne mrazuodolná a odolná nepriazni počasia aj v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.

PÔVOD: Belgicko, Tongre - Notre Dame v provincii Henegavsko, vypestoval ju ako náhodný semenáč okolo r. 1811 Ch. L. Durendeau, pivovarník a záhradnícky nadšenec. Synonymá: Tonárovka, Beurré de Tongre, Beurré de Durendeau, Birne von Tongern, Birne von Tongre, Birne von Tongrés, Poire de Tongres, Tongern.

 
RAST: stredne bujný až mierny, šľahúňovitý, tvorí široké ihlanovité koruny. Kostrové konáre rastú šikmo hore, polokostrové viac vodorovne, sú stredne husté a s množstvom dlhého plodonosného obrastu. V období plodnosti vyžaduje udržovací rez a relatívne skoro aj rez zmladzovací.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Dekanka Robertova, Dekanka zimná, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Madame Verté, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, takmer vždy pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (priemerne 150 g, ale dosiahne aj 400 g), pretiahnuto hruškovité, zhrbolené, s plytkou ryhou pri stopke. Šupka je pevná, drsná, pri zbere zelenožltá, v konzumnej zrelosti zlatožltá s krásnym červenkastým či červenohnedým líčkom, celá je posiata veľkými, šedými lenticelami, miestami sa objaví aj hrdza. Dužina je žltkastá, rozplývavá až polorozplývavá, veľmi šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, harmonicky sladkokyselkavá, jemne aromatická a pikantná. Má len mierny sklon k otlačeniu, hnednutiu a kamienkovitosti dužiny.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v priebehu októbra, vydrží do novembra. So zberom netreba otáľať, oneskorenie je nielen na úkor chuti, ale aj trvanlivosti, vtedy rýchlo múčnatie. Tesne po zbere dobre znáša prepravu, neskôr už nie.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na výrobu kompótov, muštov, výživ, džemov a lekvárov, destilátov či na sušenie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pred vetrom chránené, s teplou, úrodnou, priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Neznáša suché a studené pôdy. Je vhodná do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete. Na vhodných lokalitách málo náchylná na choroby, na nevhodných náchylnejšia na chrastavitosť a rakovinu.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč nájdený p. Meurisom, riaditeľom Van Monsových ovocných škôlok pri Vilvoarden medzi Bruselom a Mechelenom, pri dvore Dry Toreu okolo roku 1800. Je pomenovaná po nemeckom pomológovi Augustinovi Diealovi. Iné názvy má “Mačacia hlava”, “Cisárska”.

 
RAST: bujný, v škôlke krivý, koruna je charakteristicky vysoká a úzko pyramidálna so spodnými kostrovými konármi vodorovnými, pod váhou úrod postranné konáre s krátkym plodonosným obrastom prevísajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, sama je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova, Guyotova, Hardyho, Charneuská, Júlová, Konferencia, Kozačka štuttgartská, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Magdalénka, Nelisova zimná, Parížanka, Poiteau, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (asi po 6 rokoch), vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (11x9 cm, priemerne 180-250 g, ale aj 600 g či viac), baňatého, často hrboľatého tvaru, ktorý je smerom ku stopke mierne zúžený. U veľmi veľkých plodov býva jedna polovica plodu väčšia než druhá. Šupka je drsná, matná, svetlozelená, po dozretí jemnejšia, lesklá, žltá až zlatožltá, pokrytá nápadnými hnedými lenticelami, vonia muškátovo. Biela dužina je jemná, šťavnatá, maslová. Chuť je vynikajúca, korenistá, kyslasto sladká, u plodov z vyšších a horších polôh však trpkastá a repovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra alebo začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novemberi, niekedy už skôr, vydrží do Vianoc, prípadne až do januára.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu džemov, destilátov či ďalšie kuchynské využitie. Má sklon k otlačeniu a hnednutiu šupky, horšie znáša skladovanie v chladiarni.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje hlboké, hlinité, dostatočne vlhké pôdy, znesie i vyššie polohy, ale musia byť teplé a chránené pred vetrom. Plody z mokrých a studených polôh bývajú trpké, mokré a studené polohy podporujú aj rozvoj chrastavitosti. Je vhodná do záhrad, sadov či alejí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na úpal listov.

PÔVOD: neznámy, stará odroda Corylus maxima známa už v 1. polovici 19. storočia ako Spanish Nut v katalógu Catalogue of Fruits of the Horticultural Society of London. Synonymá a cudzie názvy: Kentish Cob, Lange Spanische, Longue d'Espagne, Lunga di Spagna, Lambert's Filbert, DuChilly, Lamberts Large, Large Bond Nut, Large Cob, Noisetier d'Espagne, Spanish Nut, Spanische Lambertsnuss.

RAST: stredne bujný, vytvára veľké kríky.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Cosfordská.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká (priemerne 2,59 t/ha).

PLODY: súplodie obsahuje až 5 plodov. Plody stredne veľké až menšie (priemerne 2-3 g), podlhovasté. Jadrá sú stredne veľké až veľké (priemerne 0,87-1,7 g). Sú menej suché ako u iných odrôd (obsahuje priemerne až 5,79 % vody). Chuť je výborná, hodnotená veľmi vysoko. Pančuška je dlhšia než plody a ťažko sa odstraňuje z plodov, asi 70 % plodov padne na zem aj s ňou. Vnútorná šupka sa ťažko odstraňuje aj po opražení a pošúchaní. Tvorí stredné množstvo prázdnych plodov.

DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, v 2. polovici septembra.

VYUŽITIE: krík je vhodný do prírodných živých plotov, vetrolamov, medzí, menších aj väčších záhrad či sadov, poskytuje hmyzu prvý peľ v roku. Kulinárne využitie: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky, ale aj na výrobu oleja či destilátu, likérov. Technické využitie: nevysýchavý olej sa používa aj v kozmetike a na výrobu farieb, mladé konáre sa používajú v košikárstve, napr. na výrobu lubových košov, ale aj na výrobu kvalitného drevného uhlia pre umelcov.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je stredne až vyššie odolná voči nosánikovi lieskovému (Curculio nucum).