Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: pobrežné oblasti západnej časti Severnej Ameriky – Z okraj USA a JZ časť Kanady, v nadm. výške 0–2300 m n. m. Rastie v oblastiach s prímorskou klímou. V Európe sa jej semená prvýkrát objavili v r. 1827.

 
RAST: prvé roky veľmi pomalý, ale potom veľmi rýchly, s prírastkami aj 1,2 m za rok. Je to vysoký strom, v pralesoch dorastá do výšky 55–100 m, šírky 20 m, s kmeňom v priemere 1–3 m. Koruna je najskôr kužeľovitá, v staršom veku zaokrúhlená, hore nepravidelne sploštená. Kmeň je dlhý, valcovitý, u starších stromov prirodzene vyvetvený. Borka je u mladých jedincov hladká s živičnými pľuzgiermi, u starých stromov korkovitá, silne rozbrázdená. Ihličie má príjemnú citrusovo-balzamovú vôňu. Strom sa dožíva 500-1000 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, vetrom opelivá, veľmi variabilná od silne cudzoopelivých po samoopelivé jedince. Kvitne v máji až júni. Samčie šištice sú podlhovasté, valcovité, dlhé 12–23 mm, oranžovožlté, samičie sú kónické, zelené alebo purpurové.

 
PLODNOSŤ: relatívne skorá na ihličnan, vstupuje do plodnosti asi v 10 rokoch od výsevu, ale vyššie úrody sú po ďalších 15-20 rokoch. Vyššie úrody máva v semenné roky, t.j. asi každý 6. rok. PLODY: Šišky sú nerozpadavé, hnedé, dlhé 5–10 cm, široké asi 3 cm, visia nadol. Semena sú trojhranné, dlhé asi 7 mm, krídlaté.

 
DOZRIEVANIE: už koncom prvej vegetačnej sezóny, v októbri až novembri.

 
VYUŽITIE: využíva sa ako krásna solitérna parková drevina, ale aj ako významná cudzokrajná lesná drevina s veľmi kvalitným, živičným drevom, vhodným na stavebné účely, na okenné rámy, náradie aj výrobu papiera. Mladé ihličie je jedlé a bohaté na vitamín C, má jemnú drevitú vôňu a dá sa jesť surové, ako čaj či sa ním ochucujú varené jedlá. Živicu používali indiáni ako žuvačku, má antiseptické účinky, sladká miazga sa používala podobne ako pri javore či breze na výrobu sirupu. Mladé, ešte tvrdé samčie šištice sú veľmi chutné, ako kyslé a voňavé, osviežujúce cukríky.

 
STANOVIŠTE: v mladosti pomerne tolerantná k zatieneniu, v dobe dospievania je stredne náročná na svetlo. Preferuje hlboké, hlinité, živinami dobre zásobené pôdy, priepustné a dobre prevzdušnené, s pH 5–6, nemá rada vápenité, suché a chudobné pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 až -40 °C, stredne vetruodolná.

PÔVOD: starobylý, známa už okolo r. 1000 pred n. l. z Egypta, nazývaná aj Nana. Botanický druh Mentha x rotundifolia so synonymom Mentha x niliaca, je to plodný kríženec druhov Mentha longifolia a Mentha suaveolens.

 
RAST: bujný, s pevnými, vzpriamenými stonkami a veľkými, oválnymi, šedozelenými, zamatovými listami. Dorastá do výšky 50 cm až 100 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne od júla do septembra či októbra ružovým kvetom v hustých súkvetiach.

 
PLODNOSŤ: každoročná pri ponechaní kvetov.

 
PLODY: tvrdky, ktoré obsahujú jedno až štyri semená.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: pred rozkvitnutím listy a potom aj kvety sa využívajú kulinárne aj liečivo. Kulinárne použitie: Z listov sa v kombinácii so zeleným čajom robí tzv. marocký čaj. Listy aj kvety sa používajú na jedlú dekoráciu sladkých jedál, koláčov, nápojov či ako súčasť blízkovýchodných šalátov (napr. fattoush či tabbouleh). Používajú sa aj na ochutenie octov či kuchynských olejov či napr. krémov a čokolády. Destiláciou sa z nich získava aj esenciálny olej použiteľný kulinárne aj medicinálne. Liečivé použitie: čaj z listov či esenciálny olej sa používajú pri prechladnutí, bolesti hlavy, zlom trávení, pôsobia antisepticky, dávkovať treba s mierou.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, s dostatočne vlhkou a výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná, pri silných mrazoch nadzemná časť vymrzne, ale na jar z korienkov bezpečne vyraší.

PÔVOD: Stredozemie a Predná Ázia. Rozšírila sa aj v severnejšie položených oblastiach Európy, v Makaronézii, v Severnej aj Južnej Amerike.

 
RAST: rýchly. Je to vytrvalá, bohato rozvetvená bylina vysoká 30–80 cm. Listy sú stopkaté, protistojné, vajcovité, vrúbkovito pílkovité. Kvety vyrastajú z pazúch listov v riedkych papraslenoch a sú pyskovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do augusta.

 
PLODNOSŤ: každoročná, bohatá pri ponechaní kvetov.

 
PLODY: tvrdky obsahujúce semená.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: používa sa ako liečivá rastlina, pastva pre včely a v kuchyni začerstva pre svoju výraznú citrusovú vôňu. Kulinárne využitie: listy zbierané pred kvitnutím do čajov, miešaných nápojov, likérov (napr. Chartreuse či Bénedictine) a ovocných šalátov či zaváranín, priemyslovo sa z nej extrahuje aj veľmi drahá silica, lebo výdatnosť je veľmi nízka. Liečivé využitie: listy (vňať) pred kvitnutím, sušíme rýchlo, v tieni a pri nízkej teplote. Medovka ukľudňuje, používa sa pri nespavosti, proti kŕčom v tráviacom trakte, proti nechutenstvu či pri plynatosti. Má aj proti protivírusové účinky, najmä pri herpese či repelentné účinky. Dá sa použiť aj ako dynamický akumulátor, teda rastlina, ktorá zhromažďuje minerály alebo živiny z pôdy a uchováva ich v prístupnejšej forme - používa sa ako hnojivo alebo mulč.

 
STANOVIŠTE: preferuje ťažšiu, výživnú pôdu v slnečnej, chránenej polohe.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C v podzemku, z ktorého na jar raší. Ako prevenciu voči voškám a roztočom odporúčame umiestnenie na dostatočne vlhké miesto a neprehusťovanie porastu. Dostatočné vzdialenosti a výber miesta s dostatočným prúdením vzduchu slúži aj ako prevencia proti múčnatke.

PÔVOD: USA, Illinois, Arlington Heights vyšľachtil ju v roku 1945 Carl G. Klehm ako kríženec materskej odrody Mons. Jules Eli a otcovského genotypu 71D tiež pochádzajúceho pôvodne Mons. Jules Eli. Je to odroda druhu Paeonia lactiflora, teda bylinnej, tzv. čínskej pivonky.

 
RAST: bujný, vzpriamený až kríkový, dorastá do výšky 60-90 cm a šírky 60-90 cm. Je to dlhoveká trvalka prezimujúca v koreňových hľuzách. Má štíhle, tmavozelené listy so zúbkovaným okrajom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: sterilná, neobsahuje samčie tyčinky, len mierne atrofované samičie piestiky, množí sa oddeľkami koreňových hľúz. Kvitne počas mája a júna veľkými, až 23-cm širokými, voňavými kvetmi s hrou farieb. Tie sú v puku biele, ale po rozvinutí odhalia žltý stred tyčiniek aj okvetných lístkov, takže pripomínajú volské oko. Neskôr počas kvitnutia nadobudnú ružovkastý odtieň.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná, jedlá aj liečivá, nektárodajná trvalka atraktívna pre opeľovače. Veľmi vhodná na rez do kytíc. Kulinárne využitie: Z kvetov sa dá urobiť želé alebo sirup alebo sa zalejú ako čaj. Liečivé využitie: čaj z kvetov má aj liečivé účinky proti kašľu. Externe sa používa proti hemoroidom a kŕčovým žilám. Koreňové hľuzy sú súčasťou "polievky 4 prvkov" - najčastejšie používaného ženského tonika v Číne. Najúčinnejšou látkou v koreni je paeniflorin, ktorý má protikŕčové účinky na črevá, znižuje krvný tlak, znižuje horúčku a chráni pred vredmi zo stresu. Vnútorne sa používa pri poruchách menštruácie, poraneniach, vysokom krvnom tlaku, PMS a poruchách pečene. Pôsobí antibakteriálne, protizápalovo, tlmí bolesť a ukľudňuje. Používať koreň ale treba pod lekárskym dohľadom a nesmú ho používať tehotné ženy.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Nenáročná rastlina, ktorá znáša širokú škálu pôdnych podmienok, ale najlepšie sa jej darí v hlbokých, výživných pôdach neutrálnych alebo mierne zásaditých. Vyslovene jej vadia len podmáčané alebo veľmi suché pôdy. V piesočnatých bude tvoriť veľa listov a menej kvetov. V ílovitých síce pomalšie porastie, ale bude bohato kvitnúť.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreni, minimálne do -20 °C, ale pravdepodobnejšie až do -34 °C až -40 °C. Väčšinou dobre odoláva chorobám a škodcom, je odolná voči čiernej škvrnitosti listov a bakteriálnym chorobám.

PÔVOD: juhozápadná Európa, južné Francúzsko, východné Španielsko, severná Afrika, v lesných lemoch a v krovitej vegetácii, na pritienených skalnatých svahoch, väčšinou na vápenci, v nadmorských výškach približne od 400 až do 1800 m m.n.m.

RAST: rýchly, dorastá do výšky 30 cm a šírky 10 cm. Vytvára takmer guľovitú cibuľku s priemerom až 2,5 cm. Prízemné listy vyrastajú väčšinou po 1–2, sú podlhovasto kopijovité, dlhé 20–30 cm a široké 1,5–4 cm, lysé, šedozelené. Stvol je priamy, zakončený okolíkom kvetov.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivý, kvitne od mája do júla výraznými žltými kvetmi usporiadanými do polguľovitého okolíka až po 40 ks s priemerom 4-7 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale plodí každoročne množstvo plodov s klíčivými semenami. Dá sa ľahko nimi rozmnožiť. 

PLODY: tobolky. Nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: v júli až auguste.

VYUŽITIE: najmä ako okrasná cibuľovina vhodná do okrasných aj jedlých trvalkových záhonov, vhodne dopĺňa ruže, mrkvu, cviklu. Kulinárne využitie: Jedlá je surová či varený cibuľka s príjemnou, jemnou cesnakovou chuťou, dá sa nakrájať do šalátov či na ochutenie varench jedál. Podobne jedlé sú surové aj varené listy a jedlé kvety, ktoré sú krásnou ozdobou šalátov či chlebíčkov, mierne voňajú. Liečivé použitie: podobne ako ostatné cesnaky môžu prispievať ku zníženiu cholesterolu krvi a podporujú krvný obeh. Technické použitie: vylisovaná šťava odpudzuje mole, celá rastlina vraj krtkov a určitý hmyz.

STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, preferujú ľahkú, piesočnatú pôdu.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná cibuľka. Po zakorenení dobre znáša sucho.

PÔVOD: druh má pôvod v regiónoch sousediacich s Čiernym morom, od Albánska cez Kaukaz až do Turecka a Iránu, od stredoveku sa pestuje ako okrasný druh pre svoje neopadavé listy, do Európy bol privezený v r. 1546. Hoci sa listami podobá vavrínu pravému, nie je s ním príbuzný, ale s ďalšími druhmi rodu Prunus ako čerešňa, višňa či slivka. Odroda Novita bola vybraná v Taliansku okolo roku 2000 ako mrazuodolnejšia a na choroby menej náchylná.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo nízky strom dorastajúci u nás do 6 m do výšky a do 10 m do šírky, s tmavohnedou až čiernou borkou. Veľmi dobre znáša rez na živý plot. Listy sú veľmi dekoratívne - lysé, lesklé, eliptické až vajcovité, dlhé až 20 cm a široké 1–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne v apríli až máji silne voňajúcimi kvetmi, na dosiahnutie plodov potrebujete inú odrodu alebo semenáč vavrínovca lekárskeho v blízkosti do cca. 100 m.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: guľovité až vajcovité lesklé černé kôstkovice s priemerom asi 8 mm a jednou veľkou kôstkou usporiadané do priamych strapcov. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: najmä ako dekoratívny živý plot veľmi dobre znášajúci rez aj zatienenie. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé surové či tepelne upravené, hoci celá rastlina obsahuje jedovatý kyanovodík, ktorý dáva charakteristickú chuť a vôňu horkým mandliam, no tu sa koncentruje najmä do listov a jadier kôstok, ktoré sa nekonzumujú. Ak sú plody horké, neodporúča sa ich konzumácia. Čerstvé listy majú protikŕčové, upokojujúce účinky, používali sa na liečbu kašľa, vrátane čierneho kašľa, astmy a nechutenstva, ale neodporúčame ich používať v domácich podmienkach bez lekárskeho dohľadu. Studený výluh z listov sa používal na výplach očí pri ich infekciách. Voda destilovaná z listov sa využíva v parfumérii a z listov sa dá získať zelené farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň až hustý tieň pod stromami. Preferuje dobre odvodnenú, vlhkú, hlinitú pôdu, ale dobre znáša aj ťažkú ílovitú, či mierne vápenitú pôdu. Vhodný do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -23 °C, silnejšie než mnohé iné odrody, dobre regeneruje po prípadnom namrznutí. Táto odroda je menj náchylná na múčnatku než mnohé iné. Znáša širokú škálu pôd a aj silnejšie zatienenie.

PÔVOD: Nemecko, 2. pol. 19. st.

 
RAST: bujný rast, vytvára vysoko pyramidálnu až vysoko guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Blumenbachova maslovka, Hardenpontova maslovka, Esperenova bergamotka, Boscova fľaša.

 
PLODNOSŤ: nástup do plodnosti je skorý, úrodnosť vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké, hruškovité až zvonovité. Šupka je hladká, nemastná, zelenožltá, po dozrení oranžovožltá až červenožltá, s výraznými hnedozelenými bodkami, predovšetkým v oblasti kalicha a stopky. Dužina žltobiela, jemnozrnná, šťavnatá, chuť sladkokyslá, slabo aromatická, mierne trpká.

 
DOZRIEVANIE: zber na začiatku septembra, konzumná zrelosť september až polovica októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba kompótov, štiav.

 
STANOVIŠTE: teplejšie polohy (nížiny až stredné polohy), chránené pred vetrom, dostatočne vlhké a na živiny bohaté pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až silnejšie odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Francúzsko, Nantes, 1. pol. 19. storočia, vypestoval ju záhradník Pierre Clairgeau ako náhodný semenáč, prvýkrát rodila v r. 1848. Na trh ju uviedol záhradník De Jonghe v Bruseli.

 
RAST: stredne bujný, vytvára úzku, stredne hustú pyramidálnu korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša,Dekanka Robertova, Hardyho maslovka, Júlová, Liegeltova maslovka, Konferencia, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (až do 500 g), kužeľovito pretiahnuté, hruškovité, v hornej časti zakrivené. Šupka je pevná, hrubá, hladká, matno lesklá, zelenožltá s krásnym červeným líčkom, husto pokrytá lenticelami. Žltobiela dužina je šťavnatá, krehká až rozplývavá, zrnitá okolo jadrovníka. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, jemne korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva v 2. polovici októbra, skladovateľná je do decembra až januára.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a všestranné použitie na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie, muštovanie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitné hlboké hlinité pôdy a teplejšie polohy. Plody z vyšších polôh alebo suchých pôd bývajú menej kvalitné, opadávajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v mladosti a mladom dreve, silne mrazuodolná vo vyššom veku a staršom dreve aj v kvete, dobre regeneruje, silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám, náchylnejšia na poškodenie obaľovačom jablčným.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestoval škôlkar Guéniot ako kríženec Dekanky zimnej a Arenbergovej maslovky, prvýkrát rodila v r. 1862

 
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený. Má zvláštne zdrsnenie kôry aj borky na starších konároch, ktoré sú ale úplne zdravé. Koruna je riedka široko ihlanovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Drouardova, Guyotova, Madame Verté.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná, nepreplodzuje.

 
PLODY: sú veľké a ťažké (niekedy až 350-450 g), valcovitého tvaru. Šupka je sivozelená až žltá, husto pokrytá svetlo hrdzavými lenticelami. Dužina je takmer biela, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je polosladká, príjemne korenistá a trpkastá, s osobitou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, treba ju zbierať ešte v zelenom, tvrdšom stave, keď zelená farba začína blednúť. Konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do konca októbra aj dlhšie. Plody ľahko padajú vo vetre.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov, ale aj na sušenie, pečenie, muštovanie a výrobu kompótov či destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej najmä v hlbokých a teplých pôdach, v polohách chránených pred vetrom. V nevhodných pôdach zle rodí, listy trpia chlorózou (žltnutím) či zasychajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, odolná voči chrastavitosti, môže byť napadnutá múčnatkou jabloňovou. "

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: ker, prípadne nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (20-30 g, 4-6 cm), sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú, pikantnú chuť. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.

DOZRIEVANIE: skoré, v októbri.

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, odolná voči chorobám.

PÔVOD: Rusko.

RAST: stredný rast, vytvára nižší ker (do 2,5 m) so vzpriamene rastúcimi výhonmi, ktoré su pokryté malým množstvom krátkych tŕňov.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, vyžaduje prítomnosť aspoň 1 samčieho opeľovača na až 7 samíc.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké (priemerne 0,6-0,7 g), guľovito oválne, oranžovo-červené, s hrubšou šupkou. Chuť sladkokyselkavá, osviežujúca. Obsahujú v priemere 5,63 % cukru, 3,73 % kyselín, 5-6,5 % olejov, 162,7 mg/100 g vitamínu C a až 24 mg/100 g karotenoidov. A taktiež ďalšie vitamíny, aminokyseliny, triesloviny, minerálne látky na posilnenie imunity, pozitívny vplyv na obranyschopnosť organizmu. Ľahko sa zberajú.

DOZRIEVANIE: od polovice augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky. Po rozmrazení si dobre zachováva tvar a nepraská.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Francúzsko, veľmi stará odroda vypestovaná zrejme v zámockých záhradách zámku Château de Moreilles.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Vytvára malé, guľovité, previsnuté koruny. Je vhodná do menších záhrad.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne neskoro až veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 5,5-5,7 g), guľaté až tupo vajcovité. Šupka je tenká, matne lesklá, tmavohnedočervená až čiernohnedá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je tmavočervená až kalne červená, mäkká, šťavnatá, šťava je silne farbiaca. Chuť je trpkokyselkavá až kyslá, aromatická so slabou vôňou horkých mandlí, typicky višňová, dobrá, pre priamy konzum ale príliš kyslá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, v 8. čerešňovom týždni, koncom júla až začiatkom augusta. Dobre drží na strome, hodí sa aj na mechanizovaný zber. Dobre znáša prepravu a skladovanie v neprezretom stave.

 
VYUŽITIE: najmä na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné aj polotieň. Najlepšie sa jej darí v teplých polohách s hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy, rastie však aj na dostatočne vlhkých ľahších či ťažších pôdach. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: JV USA, od Floridy po JV Texas. Na S povodím rieky Mississippi zasahuje až po J štátov Illinois a Indiana. V USA rastie najmä medzi 0–30 m n. m., celkovo až medzi 0–530 m n. m. V Európe je pestovaný od roku 1640.

 
RAST: rýchly, dorastá do výšky 20-50 m a šírky 8 m s priemerom kmeňa 2-5 m. Je to opadavý strom so silne rozšírenou bázou kmeňa, mohutnými koreňovými nábehmi a „dýchacími“ koreňmi nad povrchom pôdy. Koruna je ihlanovitá, neskôr rozložitá až dáždnikovitá, zavetvená takmer k zemi. Konáre má dlhé aj skrátené (brachyblasty 10 cm dlhé). Dlhé konáre majú šupinovité listy. Brachyblasty a aj ihličie na nich sú usporiadané striedavo v dvoch radoch. Ihličky sú dlhé 10–13 mm, mäkké, ploché, svetlozelené, na jeseň červenohnedé. Koncom jesene brachyblasty s ihličím opadávajú. Je to dlhoveká drevina, dožíva sa priemerne 500-700 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý so samčími a samičími šišticami. Kvitne v marci a apríli.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, až okolo 25-30 rokov v porastoch, pri solitéroch aj skôr. Plodí potom každoročne, ale každých 3-5 rokov sú semenné roky.

 
PLODY: šišky dlhé 2–3 cm, guľovité alebo vajcovité, usporiadné po 1-3. Tvorí ich 10–12 štítkovitých semenných šupín s krátkym hrotom alebo bez. Semená sú ostro trojhranné, po 1-2 pod každou semennou šupinou.

 
DOZRIEVANIE: od októbra do decembra. Po vypadaní semien šišky odpadnú celé po určitom čase.

 
VYUŽITIE: u nás najmä ako veľmi okrasná drevina v parkoch či väčších záhradách, pri vodných prvkoch či priamo v nich - napr. na ostrovčeku v jazierku. V USA je významnou hospodárskou drevinou. Drevo je pekne vyfarbené, mäkké a dobre opracovateľné, nezosychá. Je veľmi odolné voči hmyzu, hubám a vlhkosti, používa sa na vodné stavby a iné stavebné konštrukcie, výrobu nábytku. Živica zo šišiek sa dá použiť ako analgetikum na rany.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Najlepšie rastie na náplavách bohatých na živiny, v hlbokých, jemných vlhkých piesočnatohlinitých pôdach, ale aj v bažinách s ílovitou, humóznou až rašelinnou pôdou. Vie rásť v akejkoľvek pôde, toleruje aj vápenité. Lepšie sa mu darí v teplých oblastiach, hoci je silne mrazuodolný.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -29 °C až -34 °C. Silne odolný voči zamokreniu či zasoleniu pôdy a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Japonsko, najmä ostrov Hokkaido, kde je často pestovaný v odrodách. Ide konkrétne o semenáč odrôd druhu Juglans ailanthifolia var. cordiformis, teda vo vedeckej terminológii orechu pajaseňolistého var. srdcotvarého, konkrétne odrôd Simcoe (80 %), Jewelbox a Stealth.  

RAST: bujný, botanický druh dorastá do výšky až 25 m v dobrých podmienkach, semenáče kultúrnych odrôd môžu byť menšie. Vytvára široko rozložitú, silne rozvetvenú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý so samičími a samčími kvetmi. Málokedy sa prekrýva čas kvitnutia samčích a samičích na dosiahnutie úrody je potrebné vysadiť aspoň 2 alebo viaceré semenáče či skombinovať s odrodami. Vhodné opeľovače: Imshu, prípadne Kalmar, Shubert.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravdepodobne mierne alternuje v 2-3-ročných cykloch.

PLODY: sploštene vajcovité plody v plstnatej, lepkavej rubine po až 20 ks vo vajcovitom strapci. Orechy sú variabilnej veľkosti, ale podľa rodičov veľké, srdcovitého, pravdepodobne širšieho tvaru. Škrupina je pravdepodobne po rodičoch tenšia a dobre lúskateľná aj luskáčikom Drosselmeyer. Jadro dobre vypĺňa škrupinu a je tiež srdcovitého tvaru. Chuť je výborná, sladká, maslovitá, niekomu pripomína mandle či dokonca para orechy.  

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré (asi 2 týždne po odrode Imshu), teda okolo polovice októbra.

VYUŽITIE: jadrá najmä na priamy konzum, ale aj cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku, vďaka tvaru jadra je veľmi dekoratívny). Škrupinky využiteľné na dekoratívne účely - náušnice, prívesky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, najlepšie s hlbokou, vlhkou, ale dobre odvodnenou, hlinitou pôdou, preferuje mierne zásaditú pôdu. V rámci rodu Juglans je tento druh najmrazuodolnejší, teda vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných chránených polôh. 

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, raší aj rozkvitá neskôr než orechy kráľovské, takže lepšie uniká neskorým jarným mrazom, ale kvety môže poškodiť už teplota okolo -2 °C.

PÔVOD: Čína, veľmi stará odroda, zrejme už z 10. storočia z provincie Šan-tung. Pravdepodobne medzidruhový kríženec hrušiek Pyrus ussuriensis a Pyrus aromatica. 

RAST: umiernený.

OPEĽOVACIE POMERY: výrazne cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Vhodné opeľovače napr.: Chojuro, Shinseiki, Seuri, Yali, Korean Giant, Olympic.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná, plody vyžadujú prebierku na dosiahnutie dostatočnej veľkosti a kvality.

PLODY: pomerne veľké, vretenovité až hruškovité, nepravidelné, na povrchu hrboľaté. Šupka je pevná, polomastná, zelená, v plnej zrelosti žltá, s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je biela s žltohnedým nádychom pod šupkou a je hustá, šťavnatá, zrnitá a chrumkavá. Chuť je veľmi sladká, s nízkym obsahom kyselín a s miernou ananásovou arómou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, zber koncom septembra až v októbri, dozrieva až po uskladnení, má veľmi dlhú trvanlivosť pri uskladnení v chladiarňach pri 0 °C - až 6 mesiacov. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum samotné alebo v zeleninových či ovocných šalátoch, k syru. Môžu sa aj tepelne upravovať a pridávať k rýchlo praženým jedlám, podusiť, grilovať, piecť, pridávať do omáčok k mäsitým jedlám. Alebo sa po odstránení jadrovníka môžu plniť sušeným ovocím či orechami.

STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj suchšie pôdy než ázijské hrušky druhu Pyrus pyrifolia.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -28 °C, stredne mrazuodolná v kvete. Je rezistentná voči mére škvrnitej (Cacopsylla pyri), bakteriálnej spále (Erwinia amylovora).

PÔVOD: ČR, vypestoval ju Antonín Haman ako náhodný semenáč v Újezdě u Lázní Bělohrad, zač. 20. storočia. Na verejnosť sa dostala v r. 1925, kedy škôlkar J. Kuhn z Brtve a pomológ V. Zeman z Lužan vyzvali v časopise Ovocnické rozhledy pestovateľov, aby upozorňovali na najlepšie typy sliviek.

 
RAST: stredne bujný, vytvára guľovitú až široko guľovitú, neskôr rozložitú a stredne hustú korunu s bohatým plodonosným obrastom, nevyhoľuje. Habitusom sa nepodobá na Domácu slivku, ale skôr na Vlašku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 19 g), pretiahnutého, typicky slivkovitého tvaru, najširšie uprostred a rovnomerne sa zužujúce k obom koncom. Šupka je fialová až tmavomodrá, s výrazným svetlomodrým osrienením, pod ním lesklá, málo hladká, kyselkavá. Dužina je zelenožltá, pevná, stredne šťavnatá, s vynikajúcou, sladko kyselkavou, typicky slivkovou chuťou, výrazne sladšou než má Domáca slivka (Bystrická). Dobre sa oddeľuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: chuťovo výborná slivka vhodná na priamy konzum a všetky spôsoby spracovania, na sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či kvalitných destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu. Je veľmi vhodná do okrajových, chladnejších oblastí, kde dosahuje lepšie výsledky ako v teplých oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), ale citlivejšia na šarku a moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Stredne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch.

PÔVOD: Kanada, Vineland, Horticultural Research Institute of Ontario, vyšľachtená v roku 1967 ako kríženec odrôd Imperial Epineuse a Grand Duke.

 
RAST: stredne bujný až bujný, habitus vzpriamený až polovzpriamený, neskôr až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodní opeľovači: Stanley, Opal, Cárska, Čačanská rodná, Duranzia, Hamanova.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je tenká, osrienená, pod ňou fialovomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca. Dužina môže v horších rokoch na kôstke čiastočne držať. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 7 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, destiláty, na pečenie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú, hlinitú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, menej tolerantná voči šarke, na listoch má málo prejavov, na plodoch viac, je náchylnejšia na poškodenie plodov moníliovou hnilobou (Monilinia fructigena), treba ich pri vyššej úrode pretrhať, lebo rodí v zhlukoch.

PÔVOD: Francúzsko, nájdená v r. 1863 ako mutácia odrody Chrupka biela. Synonymá a cudzie názvy: Chrupka červená, Rotgutedel, Fendant rosé, Chasselas rosé.

RAST: bujný, s poliehavými letorastami. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 152 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, stredne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,1 g), guľaté. Šupka je ružová až tmavočervená, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom septembra, pred Chrupkou bielou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu muštov. Menej s používa na výrobu vín, lebo mušt z nej intenzívnejšie červený.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve a pukoch v zime až do -17 °C (vysoko v rámci Vitis vinifera), citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea), menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne USA, Kalifornia.

RAST: polovzpriamený, so stredne hustou korunou.

OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá rastlina, C-Special je samčia rastlina potrebná na opelenie samičích odrôd. Aby ste dosiahli dobré opelenie, vysádzajte samca tak, aby peľ z neho letel v smere prevládajúceho vetra k samici(am). Jeden samec opelí 4-7 samíc. Kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre odrody: Golden Hill, Avdat, Uzun, Mateur, Sirora, Aegina, Napoletana, Ohady, Oleimy, Seffidex.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Je opeľovačom pre viaceré samiečie odrody.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

RAST: stredne bujný, kompaktný, možno ho pestovať ako menší strom či väčší strom, dorastá do výšky asi 3-4 m, v priaznivých podmienkach až do 6 m. Listy má nepárnoperovité zložené, s kopijovitými až eliptickými lístkami, jemne zúbkatými, ktoré sa podobajú skôr na listy hlohu než jarabiny. Na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov oranžovočervenej až purpurovej farby.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne v máji metlinami chocholíkov bielych kvetov. Prítomnosť ďalších odrôd zvyšuje úrodu. Vhodné opeľovače: Dezertnaja, Sorbinka a Vefed.

PLODNOSŤ: skorá, v 3.–4. roku po výsadbe, pravidelná, vysoká, v plnej plodnosti až 60–80 kg/ strom.

PLODY: guľaté, pri kalichu rebernaté, veľké (priemerne 1,2–1,6 g) malvice, dozrievajúce v chocholíkoch. Šupka je tmavočervená, pripomínajúca farbu granátového jablka. Dužina je žltá až oranžová a šťavnatá a obsahuje drobné semená. Chuť je sladkokyslá, mierne trpká, bez horkosti. Majú vysoký obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: koncom augusta, plody po dozretí neopadávajú, zostávajú dlho na strome. Po zbere sa dobre skladujú v chlade.

VYUŽITIE: strom je takmer celoročne dekoratívny: v máji kvetmi, vo vegetácii vykrajovanými listami, na jeseň pekne vyfarbenými, dopĺňajúcimi granátovočervené plody. Je vhodný aj do menších záhrad, ale aj do parkov, medzí, jedlého lesa. Plody sa dajú jesť surové alebo použiť na výrobu džemu, marmelády a želé. Môžu sa použiť na prípravu čaju alebo sa marinujú. Prášok zo sušených plodov sa pridáva do koláčov. Môžu sa pridávať do jablkového pyré alebo ovocných kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je nenáročná na pôdu a polohu, ale preferuje dobre odvodnenú pôdu, od mierne kyslej po mierne zásaditú. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, nezvykne zmrznúť ani v kvete. Nezvykne trpieť chorobami.

PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.

RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.

PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.

DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.

VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.

STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Francúzsko, oblasť Languedoc-Roussillon vo východných Pyrenejách, objavila sa okolo roku 1830 ako náhodný semenáč.

 
RAST: stredne bujný, stredne vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3. roku po výsadbe), vysoká, relatívne pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté. Šupka je svetlooranžová s karmínovočerveným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá až mäkká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, sladká, výnimočne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: vynikajúca na priamy konzum, výrobu džemov, výživ, destilátov, v nie úplne zrelom stave aj kompótov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, dobre odvodnenou pôdou. Vhodná skôr do teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až silnejšie odolná voči hubovým chorobám, silne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti listov spôsobovanej baktériou Pseudomonas syringae.