Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: Rakúsko, Sarastro Stauden, Christian Kress ho v roku 1992 vyšľachtil ako kríženca druhov Campanula trachelium var. hondoensis x Campanula punctata. Pomenovaný je podľa veľkňaza Slnka Sarastra z opery Čarovná flauta od Mozarta.

RAST: umiernený, dosahuje výšku 60-80 cm a šírku 45-60 cm a kríčkovitý vzrast, len veľmi pomaly sa rozširuje oddenkami. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy v ružici sú srdcovité so zubatým okrajom, žiarivo zelené až svetlozelené, husté a zdravé po celú dobu vegetácie.

OPEĽOVACIE POMERY: ako medzidruhový kríženec je sterilný. Napriek tomu kvitne veľmi dlho a bohato a hmyzu poskytuje množstvo nektáru. Po zrezaní rastliny po prvom kvitnutí na polovicu môže kvitnúť od júna až do konca augusta. Kvety sú výrazne fialovomodré, obrovské - dlhé od 5 do 6 až 8 cm, prevísajúce na vzpriamených, olistených stonkách.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: ako veľmi dekoratívna trvalka vhodná do trvalkových záhonov ako dominanta či v spoločnosti iných zvončekov, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôzne opeľovače. Vhodná aj na rezanie do kytíc kvôli veľkosti kvetov a dlhej trvanlivosti. Ale aj ako jedlý a očarujúci okraj zeleninových záhonov, do polotieňa k ružiam, stromom apod. Kulinárne využitie: kvety ako efektná jedlá dekorácia šalátov, dezertov a iných studených jedál, ale aj nápojov. Majú mierne sladkastú príchuť. Vďaka veľkosti sú veľmi vhodné na naplnenie sladkými a slanými krémami, penami, guľkami z mäkkého syra či nasekanými čerstvými bylinkami.

STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, s vlhkou, ale dostatočne odvodnenou, úrodnou, humóznou pôdou. Veľmi dobre znáša vysoké teploty spomedzi odrôd zvončekov. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -34 °C a silne odolný aj voči vysokým teplotám a suchu v lete po dobrom zakorenení. Nezvykne trpieť chorobami a škodcami. Zriedkavo ho môžu poškodzovať slizniaky a slimáky, vošky či roztoče, múčnatka, pleseň šedá či hrdza. Ako prevencia slúži dostatočne vzdušná, nezahustená výsadba, polievanie ku koreňom, odstraňovanie uhynutých častí rastliny.

PÔVOD: Francúzsko, Fromont, medzidruhový hybrid, ktorý krížením druhov Magnolia denudata a Magnolia liliiflora, vypestoval Étienne Soulange-Bodin v roku 1820 a v r. 1827 prvýkrát zakvitla. Rod je pomenovaný podľa francúzskeho botanika P. Magnola.

RAST: stredne bujný. Je to obvykle ker alebo malý strom vysoký a široký až 5 m s popolavou šedou borkou. Letorasty a veľké puky sú zelenkavo plstnaté. Listy sú vajcovité, kožovité, dlhé 10–20 cm, široké 7–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne ešte pred vyrašením listov v apríli a máji veľkými (10 cm), vzpriamenými kvetmi s 6–9 okvetnými lístkami, cca. 4 cm širokými, najčastejšie ružovými alebo z vnútornej strany bielymi a z vonkajšej ružovými. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, 3-7 rokov po výsadbe, v prípade nevymrznutia kvetov pravidelná.

PLODY: nejedlé, ale dekoratívne červené mechúriky vo vzpriamených, podlhovastých, drevnatejúcich súplodiach.

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri.

VYUŽITIE: Nielen na jar obrovskými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná do stredne veľkých a veľkých záhrad, parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. Kulinárne využitie: mierne štipľavé, po zázvore chutiace kvetné lupienky sa môžu jesť surové samotné či ako súčasť šalátov, ale častejšie sa používajú na výrobu sirupu, limonády, octu, nakladaných lupienkov, opražených kvetných pukov či ako náplň rôznych ázijských pirohov. 

STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, chránené pred studeným vetrom a neskorými mrazmi. Najlepšie jej vyhovuje vlhká, ale nezamokrená, mierne kyslá, humózna, hlinitá pôda, nemá rada príliš suchú pôdu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, prípadne chránených chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v pukoch počas zimy do -29 °C až -34 °C. Je náchylná na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Nezvykne veľmi trpieť škodcami či chorobami, niekedy sa môžu objaviť puklice alebo listové škvrnitosti. Je dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: USA, Missouri, škôlka Glibert Wild & Son, odrodu vyšľachtil v r. 1973 Gilbert H. Wild, pôvod druhu je pravdepodobne Čína, Japonsko, Kórea, India, Stredná Ázia a na Kaukaze v svetlých lesoch a krovinách, na brehoch vodných tokov, v Ázii v pásme od 300 do 2500 m n. m. V súčasnosti pestovaná v mnohých častiach sveta, splaňuje v Európe aj Severnej Amerike, aj u nás.

 
RAST: rýchly, je to vytrvalá bylina prezimujúca v koreni, vysoká 60-70 cm, listy má široko čiarkovité, dlhé 60-70 cm a široké 2,5–3 cm, stvol je priamy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými veľmi dekoratívnymi, až 13 cm veľkými vínovočervenými až svetlofialovými kvetmi s výrazným, žltým stredom, kvitne od júla do augusta.

 
PLODNOSŤ: skorá, pri ponechaní kvetov pravidelná.

 
PLODY: tobolky.

 
DOZRIEVANIE: v septembri.

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna trvalka atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: Veľmi mladé listy a výhonky sú jedlé po uvarení a sú príjemne sladkasté. Jedlé a veľmi chutné, sladkasté, chrumkavé sú aj kvety a kvetné puky - surové alebo varené. Dajú sa použiť ako jedlá dekorácia sladkých aj slaných jedál, plniť sladkými aj slanými plnkami a jesť surové alebo opražené v cestíčku, zahusťujú sa nimi polievky. Dá sa konzumovať aj ich hľuznaté korene - surové alebo varené. Každý kvet síce kvitne len práve jeden deň, ale celá rastlina kvitne aj niekoľko týždňov.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnku tvorí viac kvetov. Darí sa jej vo väčšine pôd vrátane suchých, ale uprednostňuje úrodnú, vlhkú pôdu s pH medzi 6 a 7. Darí sa jej aj v ťažkej ílovitej pôde.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreňoch.

PÔVOD: svetlomilná a veľmi prispôsobivá drevina kontinentálnej klímy, vyskytujúca sa na Slovensku od najnižších polôh až do 1150-1450 m.n.m.

RAST: elegantný strom so štíhlym kmeňom dorastá do výšky 15 až 30 metrov a dožíva sa 60 až 100 rokov. Koruna je nepravidelná, tenké konáre posledného rádu prevísajú. Kôra je žltohnedá až červenohnedá, borka biela až striebristá, matná, odlupujúca sa v priečnych pásoch hlavne v strednej časti kmeňa, zatiaľčo v spodnej časti kmeňa černie a puká. Jednoduché listy sú kosoštvorcového až trojuholníkového tvaru s predĺženým hrotom, ich farba je jasne zelená, na jeseň žltá, v mladosti sú lepkavé.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až máji a má samičie i samčie kvety (valcovité jahňady) na tom istom strome, ale je silne cudzoopelivá. Je opeľovaná vetrom.

PLODY: 2-3 mm veľké nažky lemované blanitými krídlami, ktoré sú asi 3x širšie ako samotné semeno. Nažky sú usporiadané v šišticovom súplodí, ktoré po dozretí opadáva.

DOZRIEVANIE: v auguste.

VYUŽITIE: je dôležitým krajinotvorným prvkom a hrá významnú úlohu pri ozeleňovacích prácach a rekultivácii krajiny. Patrí k pionierskym druhom - ako jedna z prvých osídľuje rúbaniská, voľné plochy, brownfield-y, prostredie zničené požiarmi či kalamitami. Je výborným výplňovým rýchlorastúcim druhom do vetrolamov a vytvára krásne háje. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, olej získaný z kôry na rôzne kožné problémy. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, pionierska drevina vyžadujúca len dostatok slnka. 

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve až do -40 °C až -45,6 °C, mrazuodolná v kvete do -3 °C, zriedkavé poškodenie kvetov mrazmi pri kvitnutí vie kompenzovať sekundárnym kvitnutím. Dobre odoláva suchu a vetru, je nenáročná na teplo, živiny a vlahu. Toleruje zasolenie pôdy posypovou soľou a znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: pôvodná euroázijská drevina.

RAST: ker, ojedinele strom s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúci do výšky 4 - 6 m. Kôra je svetlosivá, staršie kmene pokrýva tmavosivá, plytko rozpukaná borka. Jednoduché, protistojné listy sú kopijovité až vajcovité, po okraji jemne pílkovité. Vrchná strana je matná, zelená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji a júni. Zelenkavé / žltobiele obojpohlavné kvety sú zoskupené do vzpriamených vidlanov a sú opeľované hmyzom. Sú iba čiastočne samoopelivé.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: zelené, v zrelosti cyklaménovočervené štvorpuzdrové tobolky, tzv. “kvadrátky”, dlhé asi 1 - 1,5 cm, visiace na 2 -3 cm dlhej stopke. V každom puzdre je oranžový miešok, ktorý obsahuje jedovaté semená.

DOZRIEVANIE: dozrievajú koncom septembra a v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny krík, najmä na jeseň v čase dozrievania plodov, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, parkov, či inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov či medzí. Semienka sú často konzumované vtákmi, najmä červienkami. Kvety sú nektárodajné, takže sa uplatní aj pri včelniciach. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevené uhlie využívané ako uhlík na kreslenie.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, znesie i zatienenie. Vlhkejšie pôdy, ale znesie aj suchý polotieň pod stromami. Preferuje prirodzene lužné lesy, dubiny, bučiny, súčasť krovísk. Na Slovensku sa vyskytuje predovšetkým v nížinách a pahorkatinách do 700 m n.m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný, odolný voči vetru, zatieneniu, suchu, toleruje znečistenie ovzdušia aj dočasné zaplavenie.

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju ako náhodný semenáč M. Olivier v Anger, v roku 1870 uvedená na trh.

 
RAST: na začiatku bujný, vzpriamený rast, koruna prirodzene široká až vysoko pyramídovitá, neskôr pri nástupe do plodnosti rast slabne, bohatý, krátky plodonosný obrast. Vyžaduje kvalitný rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, dlho, kvety dobre mrazuodolné, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: BlumenbachovaBlumenbachova, Krivica, Clappova, Hardyho maslovka, Parížanka.

 
PLODNOSŤ: skorá - do 5 rokov po výsadbe, veľmi vysoká a pravidelná, neskôr často preplodzuje, niekedy je potrebná prebierka.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, baňaté, hruškovité až zvoncovité, väčšinou veľmi pravidelné, čiastočne mierne rebrované alebo vypuklé, smerom k stopke sa viac alebo menej zužujúce. Šupka tenká a jemná, chúlostivá na otlačenie najmä v plnej zrelosti, prevažne hladká, mierne lesklá až trochu mastná, zelená až zelenožltá, na slnečnej strane sa zriedkavo objavuje oranžové alebo svetlohnedočervené líčko, len veľmi zriedkavo hrdzavé. Dužina žltobiela, pod šupkou niekedy zelenkavá, v priaznivých pôdnych podmienkach maslovitá, rozplývavá, veľmi šťavnatá, niekedy okolo jaderníku mierne kamienkovitá. Chuť je sladká, mierne kyselkavá, viac alebo menej korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber od konca septembra do polovice októbra, čo najneskôr. Konzumná zrelosť: od decembra po január až február, počas skladovania šupka mierne zhnedne.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba kompótov, lekvárov, muštov.

 
STANOVIŠTE: teplé, chránené pred vetrom, vo vinohradníckych oblastiach, v chladnejších polohách majú plody repovitú chuť. Relatívne nízke nároky na kvalitu pôdy, ale najviac prosperuje v priepustných pôdach bohatých na humus a živiny, dobre zásobených vodou.

 
ODOLNOSŤ: na vlhkých uzavretých polohách náchylná na chrastavitosť, v príliš mokrých pôdach na chlorózu, inak zdravá. Menej mrazuodolná.

PÔVOD: ČR, Kyjovice, krajová odroda z Ostravska. Matečný strom sa nachádzal v bývalej zámockej záhrade v Kyjoviciach, odrodu šíril J. Kupka.

RAST: zdravý, stredne bujný, vytvára koruny najskôr vzpriamené, neskôr široké, menej pravidelné s prevísajúcimi konármi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia to môžu byť napr. nasledujúce: Aker, Batul, Červené tvrdé, Čistecké lahôdkové, Hammerstein, Hájkova muškátová reneta, Jadernička Moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, každý druhý rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 160 g, 70 x 60 mm),plocho guľovité, pravidelné, len málo zhranatené. Šupka je pevná, tuhá, hladká, pololesklá,
citrónovožltá s hnedastočerveným líčkom, často mramorovanom, po celom plode hrdzavé aj biele bodky, vyfarbuje sa až na jar. Dužina je pevná, šťavnatá, chrumkavá, často zelenkastá, na vzduchu len nepatrne hnedne. Chuť je sladkokyslá, bez výraznej korenitosti, jemne aromatická.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v januári, vydrží do apríla. Plody predčasne nepadajú a nevädnú pri skladovaní.

VYUŽITIE: na priamy konzum a kuchynské spracovanie (pečenie, výroba výživ).

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, aj veternejšie, je menej náročná na pôdu. Vhodná aj do vyšších polôh, nemá rada uzavreté polohy, kde sa zdržiava vlhký vzduch. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči múčnatke, menej odolná voči chrastavitosti.

Krásny, dekoratívny, dlhoveký strom, rastie do výšky 20-25 metrov, vytvára široko rozloženú korunu, borka je u mladých stromov sivo-hnedo hladká, u starších stromov šupinovitá, listy jednoduché, perovito laločnaté s 3-4 pármi lalokov (zárezov), na jeseň často sýto oranžovo-červeno sfarbené. Kvitne v máji. Plod je elipsoidná až hruškovitá malvica s veľkosťou do 1.5cm, šupka je žltohnedá až hnedá, bodkovaná, kožovitá. Plod je v prezretom stave jedlý, chuť pripomína datle. Teplé, suché, slnečné stanovište, odroda vhodná do krajinných výsadieb. Nie je citlivá na mrazy ani na vysoké teploty. Plody vhodné na výrobu džemov, likéru, sušenie i na priamy konzum dobrý zdroj potravy pre vtáctvo. V prvých 2-3 rokoch formatívny rez, neskôr stromu ponecháme voľný rast, v prípade potreby odstraňujeme ostré vetvenia. Pôvodom zo Slovenska.

PÔVOD: Holandsko, Boskoop, výskumná stanica, vyselektovaný ako semenáč z kultivaru Nepeta × faassenii 'Walker's Low', ktorý bol hodnotený v rokoch 1997 až 2002. 'Kit Cat' bol vybraný pre kompaktný rast a bohaté kvitnutie. Kocúrnik Nepeta × faassenii je krížencom medzi druhmi Nepeta racemosa a Nepeta nepetella. Názov kultivaru odkazuje na jeho atraktívnosť pre mačky.

RAST: stredne rýchly. Je to kompaktná, aromatická trvalka s hustými trsmi, dorastá do výšky 35–45 cm a šírky 40 cm počas kvitnutia. Listy sú sivozelené, matné a aromatické.

OPEĽOVACIE POMERY: je ako hybrid zrejme sterilný. Kvitne ale bohato jemnými, levanduľovomodrými, voňavými kvetmi, usporiadanými v hustých praslenoch počas veľmi dlhého obdobia od konca mája až po júl, po zostrihnutí kvetov zas počas augusta a septembra, prípadne až do novembra. Kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače.

PLODNOSŤ: nevytvára plody so semenami, ak, tak len málo a majú zlú klíčivosť. Množí sa vegetatívne delením trsov na jar alebo na jeseň či odrezkami počas leta.

PLODY: tvrdky, ak vôbec vzniknú.

VYUŽITIE: veľmi okrasná a nektárodajná trvalka, vysádza sa do zmiešaných trvalkových záhonov, skaliek, ale aj do črepníkov. Výborne sa kombinuje s ružami, levanduľou a ďalšími suchomilnými trvalkami. Milujú ju mačky. Kulinárne využitie: mladé listy a kvety s mierne horkou a aromatickou chuťou na ochutenie šalátov, polievok atď. či uvariť na čaj. Kedysi sa listy kocúrnikov používali na ochutenie piva. Liečivé využitie: je veľmi účinný proti nadmernému zahlieneniu slizníc nosa, uší, hrdla či tráviaceho systému. Listy a kvitnúca vňať upokojujú, zvyšujú chuť do jedla a zlepšujú trávenie, znižujú teplotu a zápal, sú močopudné, tonizačné a mierne stimulujúce, pôsobia proti parazitom v tráviacom systéme a pri problémoch s obličkami. Externe urýchľujú hojenie rán.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dobre priepustnú, stredne úrodnú až chudobnejšiu pôdu, dobre znáša suché a kamenisté podmienky. Neznáša zamokrenie.

ODOLNOSŤ: je plne mrazuvzdorný do -40 °C, odolný voči suchu po zakorenení. Je odolný voči bežným chorobám a škodcom, len v suchých letách môže trpieť múčnatkou či naopak v príliš vlhkých podmienkach trpieť hubovými chorobami. Predchádzame tomu výsadbou do dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej pôdy.

PÔVOD: ČR, náhodný semenáč nájdený na hraniciach s Rakúskom neďaleko Valtíc okolo r. 1955 a vybraný na Šľachtiteľskej stanici vo Valticiach, registrovaný v roku 1971.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, koruny vytvára široké, guľovité až rozložité, riedke, mierne previsnuté. Kostrové konáre rastú mierne šikmo hore a dobre obrastajú slabšími postrannými konármi. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, samičie kvety rozkvitajú 5-8 dní po začiatku kvitnutia samčích jahňád, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Mars, prípadne Lake.

 
PLODNOSŤ: skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, spoľahlivá. Plodí najmä na konci jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 14,5-15,7 g, 45,5x37x34 mm), široko vajcovité až oválne, s nepatrnou špičkou. Rubina je stredne hrubá, tmavozelená so svetložltými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá, polopapierová, jemne zvrásená, šedohnedá, stredne dobre až veľmi dobre lúskateľná. Jadro je veľké (51-58 % hmotnosti plodu), svetlohnedé až hnedé, veľmi dobre vypĺňa škrupinu. Chuť je mierne sladkastá, aromatická, výborná a lahodná najmä v čerstvom stave, v suchom stave má viac horkosti.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, začiatkom 3. dekády septembra, dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum čerstvých jadier a spracovanie sušených, najlepšie v zmesi s inými odrodami. Jadrá obsahujú veľa vody, treba ich rýchlo vysušiť. Pri skladovaní nezosychá, ale môže sa čiastočne otvárať.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody, ale je náročný na vlahu v čase rastu a najmä dozrievania plodov. Vhodný do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, neskoro raší, takže väčšinou nebýva poškodzovaný neskorými jarnými mrazmi. Počas vegetácie je náchylnejší na antraknózu, hnednutie a následné vysychanie jadier. Pri nadbytku dusíka sa môžu prejavovať príznaky nadmernej papierovitosti, keď škrupina na niektorých plodoch úplne chýba.

PÔVOD: Nemecko, Ersingen pri Pforzheime, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1890.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný rast. Bohaté olistenie, listy sú veľké a nápadne svetlé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro. 

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (dĺžka cca 5 cm), tvar pravidelný, oválny, s krátkou stopkou. Šupka je hnedomodrá až modročervená, miestami výrazne bodkovaná i hrdzavá, osrienená, dá sa stiahnuť. Dužina je mäkká, šťavnatá, zelenožltá, sladkokyselkavá, korenistá, v plnej zrelosti sa dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: v teplých polohách od polovice júla, inde začiatkom augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a zaváranie či výrobu džemov a lekvárov, pečenie. 

STANOVIŠTE: živné pôdy a skôr vlhkejšie ako suchšie pôdy, teplejšie polohy.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť kvetu voči jarným mrazom, málo náchylná na praskanie plodov, spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda známa už od 17. storočia.

RAST: veľmi bujný, vytvára mohutné, vysoké a široké koruny. Má sklon k vyhoľovaniu.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (6,5 g), tvarovo nevyrovnané, niekedy tupo zaguľatené, inokedy zo strán sploštené. Šupka je lesklá, priesvitná, žiarivočervená až tmavočervená, ľahko sa dá stiahnuť, je to kyselka. Dužina je jemná, žiarivočervená, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, jemne korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: začiatkom júla, postupne. Dopravu znáša dobre len neprezretá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, sirupy, džemy, destiláty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje ľahšie, hlinitopiesočnaté, priepustné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete.

PÔVOD: južná, západná, stredná Európa, na západ do Írska a Anglicka, východne až po Ukrajinu po Don. Izolovaná lokalita v severnej Afrike. Teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny, lesné lemy.

RAST: poloopadavý až opadavý ker, dorastie do 2–5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má podlhovasté až podlhovasto kopijovité, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, slabo kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až v júli, má obojpohlavné kvety opeľované hmyzom. Je samoopelivý. Kvety sú štvorpočetné, biele až zelenkasto biele, usporiadané v malých metlinách, kalich je zvončekovitý, koruna lievikovitá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.

PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovo hnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná do živých plotov. Plody sú jedlé pre vtákov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Veľmi vhodný ako drevina do živého plotu.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -29 °C až -34 °C, odolný voči suchu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Stredomorie, na V areál zasahuje asi až na Kaukaz a po Z Sibír, kde rastie na slnečných a suchých stanovištiach, rumoviskách, medziach, železničných násypoch, od nížin až po pahorkatiny. Splaňuje v teplejších oblastiach Z a strednej Európy, zavlečený bol aj do Severnej Ameriky.

 
RAST: rýchly. Poloker, vysoký a široký 20–60 cm, so vzpriamenými, čiastočne drevnatejúcimi konárikmi. Listy sú bez stopiek, kopijovité, dlhé 1-3 cm so silne aromatickými žliazkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s bielymi kvetmi usporiadanými v papraslenoch sediacich v pazuchách horných listov a smerujú jedným smerom. Kvitne od júla do septembra.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, každoročná, bohatá.

 
PLODY: štvorhranné, tmavohnedé tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: známa liečivá a kulinárna rastlina a zároveň okrasná a nektárodajná rastlina, ktorá láka opeľovače a užitočný hmyz. Dá sa využiť aj ako pôdopokryvná a protierózna rastlina či nízky živý plot, dobre znáža strihanie. Kulinárne využitie: silne aromatické listy a mladé výhonky či kvety sa používajú čerstvé či sušené na ochutenie šalátov, polievok a pod. Esenciálny olej z rastliny sa používa na dochucovanie jedál. Liečivé využitie: kedysi bol považovaný za všeliek, dnes je často nedocenený. Používajú sa listy a kvitnúca vňať ako čaj najmä proti suchému kašľu a na uľahčenie vykašliavania pri nadmernej tvorbe hlienu pri bronchitíde a ďalších infekčných ochoreniach dýchacích ciest a pri bolestiach žalúdka. Nesmú ho užívať tehotné ženy, keďže vo veľkých dávkach môže spôsobiť potrat. Má antiseptické účinky, pôsobí proti plynatosti, je žlčopudný, ukľudňujúci, rozširuje cievy. Zbiera sa počas kvetu a suší na neskoršie použitie. Externe sa používa obklad z čerstvých listov na hojenie rán. Esenciálny olej sa používa v aromaterapii, nesmú ho však používať epileptici a nesmie sa používať vnútorne bez lekárskeho dohľadu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje ľahkú, dobre odvodnenú, vápenitú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -25 °C až -29 °C, najmä v suchšej pôde. Nezvykne trpieť škodcami. Hubovým chorobám predchádzame umiestnením do dobre odvodnenej pôdy v dostatočnom spone 60x60 cm. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: Čína, odroda dovezená do USA Frankom N. Meyerom v rokoch 1908-1918.

RAST: bujný. Odporúčame sadiť v spone 4,5-6x5-6 m. Konáre sú beztŕnne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej kompatibilné odrody. Vhodné opeľovače: Li, Sugar Cane, Redland, Abbeville, Zhongning, Jinsi‑2, Globe, Chaoyang.

PLODNOSŤ: skorá, v prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: stredne veľké (priemerne 15 g, dĺžka priemerne 4 cm) hruškovitého tvaru. Šupka je hladká. Dužina je menej šťavnatá ako u Dong Zao, ale veľmi sladká (obsah cukru v plodoch 21,7-31,1 %). Často tvorí plody s nedokonale vyvinutými semenami.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, približne od polovice septembra do októbra. Pri dlhotrvajúcich dažďoch môžu plody praskať.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia.

PÔVOD: Slovensko, Čachtice, sad Kút, zrejme náhodný semenáč, prípadne získaný ako potomok slivky privezenej z Bosny v 40. rokoch 19. storočia čachtickým farárom Urbanovským. V Čachticiach bola známa pod menom "ščepená" a šíril ju najmä Jozef Masárik. Prvýkrát na ňu verejne upozornil Jozef Linduška v časopise Slovenské ovocinárstvo, vedel o nej už pred ním štátny inšpektor ovocinárstva Viktor Buchta, ktorý jej vybral aj meno. 

RAST: v mladosti bujný, ale skoro vstupuje do plodnosti, takže skoro ustáva a tvorí menšie, nepravidelnejšie, často až vidlicovité koruny. Má elipsovité, tmavozelené listy a biele, mäkké drevo, čím sa líši od Bystrickej, ktorá má listy svetlozelené a drevo červené a tvrdé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne niekoľko dní pred Bystrickou.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavej veľkosti bez usmernenia rezom a prihnojovania, len zriedkavo vynechá. Dospelý strom urodí aj 200 kg ovocia.

PLODY: su stredne veľké až veľké, baňatejšie. Šupka je modrošedá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá, polotuhá, na dobrom stanovišti sa pri dozrievaní ľahko oddeľuje od kôstky. Chuť je mierne korenistá, sladkokyslastá.

DOZRIEVANIE: skoré, koncom júla, začiatkom augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, výživy, pečenie či sušenie a na výborný destilát.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou a úrodnou pôdou kvôli vysokej plodnosti.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je stredne až vyššie tolerantná voči šarke a stredne a vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia laxa).

PÔVOD: Európa, Ázia.

RAST: pomalý a tvarovo veľmi variabilný rast od vzpriamených vyšších kríkov až stromov dosahujúcich 5-15 m s kužeľovitou korunou cez najčastejšie sa vyskytujúce stredne veľké kríky až po rozložité nepravidelné nízke kríky so šírkou 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá vetrom opelivá rastlina, na tvorbu plodov potrebujete samčiu a samičiu rastlinu. Kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: stredne skorá (po 5-7 rokoch prvé plody, ktoré dozrejú po 2-3 rokoch), v prípade prítomnosti samčej rastliny vysoká a spoľahlivá.

PLODY: Galbulusy, teda zdužnatelé samičie šišky tmavomodrej farby, ktoré osrienené vyzerajú ako svetlomodré. Sú guľaté a veľké asi 5-9 mm a obsahujú 3 semená.

DOZRIEVANIE: Dozrieva po 2-3 rokoch v októbri.

VYUŽITIE: Ako okrasný krík vhodná do väčších záhrad, živých plotov, mestskej zelene, ale aj na pastviny, kde sa jej na plnom slnku vynikajúco darí. Síce netvorí nektár a peľ nie je veľmi zaujímavý pre včely medonosné, tvorí medovicu, takže sa dá využiť aj vo včelniciach. Kulinárne využitie: Plody obsahujú silice, živice, horčinu juniperín, cukry, organické kyseliny apod. Väčšinou sa sušené používajú bežne v kuchyni pri príprave diviny či kyslej kapusty, rôznych plniek apod. Uplatnenie našli aj v nápojoch, nielen v borovičke a gine, ale aj v rôznych limonádach, napr. vo fermentovanej "smreke". Liečivé využitie: Silice pôsobia močopudne, silne antisepticky a používajú sa na dezinfekciu močových ciest, pri dne a reume, ale treba ich používať s mierou, lebo vo veľkom množstve vedia podráždiť močové cesty. Tiež sa používajú pri tráviacich problémoch a problémoch so žlčníkom. Nesmú ich užívať tehotné ženy, lebo by mohli spôsobiť potrat.

STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň, neznáša tieň. Znáša širokú škálu pôd, najlepšie je vyhovujú neutrálne až mierne zásadité, ale znesie aj veľmi kyslé, aj veľmi zásadité. Preferuje dobre odvodnené pôdy, ale dokáže rásť aj v ťažkých ílovitých.

ODOLNOSŤ: Je silne mrazuodolná, ale mladé výhonky môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi. Staršie rastliny veľmi dobre znášajú sucho. Dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Poľsko, náhodný semenáč nájdený v zámockom parku Józefom Paczoskim

RAST: stredne bujný rast a rozložitý habitus, dorastá do výšky 6 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ:

PLODY: stredne veľké (priemerne 2,9 g, 2,6 cm), predĺžené hruškovité až fľaškovité, červené, príjemne sladkokyslé s vysokým obsahom cukru (12 %) a stredným obsahom kyselín (2,7 %). Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu veľká (14 %) a zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v septembri.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Ukrajina, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška v Kyjeve, mutácia odrody Lukjanovskij, prvý krát rodil 1981.

RAST: stredne silný, vzpriamený rast. Kompaktný a hustý ker so zaoblenou korunou. Zle sa opeľuje so Ljukanovskim (Svetljačok je jeho mutáciou).

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká a spoľahlivá, 15-ročný krík urodí 40-45 kg.

PLODY: veľké až veľmi veľké plody (priemerne 6,5-10 g) fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby. Dužina je tmavočervená, aromatická, šťavnatá, výborná, sladkokyselkavá, s obsahom cukru 9,7-11 %, nízkym obsahom kyselín (1,6 %) a veľmi vysokým obsahom vitamínu C (150 mg/100 g). Kôstka je v porovnaní s plodom malá (len 8,9-9,3 % hmotnosti plodu), zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Zrelé plody držia na kríku 2-3 týždne, odkiaľ ich možno priamo konzumovať, nepadajú hneď po dozretí. Uskladnené vydržia 3-4 týždne.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Nemecko, Geisenheim, výskumný ústav, v r. 1884 ju vyšľachtil pomológ Rudolf Goethe z voľného opelenia Parmény zlatej zimnej, prvé plody niesla v roku 1894. Synonymá: Geheimrat Wesener, Tajný rada Wesener.

RAST: bujný, vzpriamený rast v mladosti, neskôr vytvára rozložitejšiu, neskôr až previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Berlepschova reneta, Braeburn, Coxova reneta, Golden Delicious, Kandil Sinap, Londýnske, Ontario, Orleánska reneta, Šampanská reneta, Viliamovo.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké, tvarovo variabilné od plocho guľovitých až po súdkovité. Šupka je tenká, hladká, neskôr mastná, žltá s pruhovaným červeným líčkom, s nápadnými lenticelami a často mramorovo pokrytá hrdzou. Je to tzv. kožovka. Dužina je žltobiela, jemná, tuhá, veľmi šťavnatá, chuť výrazne kyslejšia.

DOZRIEVANIE: zber v septembri, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do januára až februára.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, muštovanie, pečenie a výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu, ale neznáša príliš ťažké pôdy. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke.

PÔVOD: západné Stredomorie, na slnečných svahoch, krovinatých stráňach, v teplejších oblastiach Európy niekedy aj splaňuje. Nazývaná aj "anglická levanduľa".

 
RAST: pomalý. Je to nízky poloker s kolovým koreňom, stonky sú vzpriamené, vysoké 20–50 cm, drevnatejúce, bylinné časti chlpaté, 4-hranné. Listy sú bez stopky, čiarkovité, striebristé. Striháme ju buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, ružovými drobným hluchavkovitými kvetmi v praslenoch kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

 
PLODNOSŤ: v prípade ponechania kvetov vysoká.

 
PLODY: drobné tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: prastará kultúrna rastlina, používa se najmä v kozmetike, parfumérii a farmácii, ale aj kulinárne. Zároveň je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle a ďalšie opeľovače. Dá sa použiť aj na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvnú rastlinu. Kulinárne využitie: listy a kvety sa používajú čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, koláčov, dusených jedál či koláčov, keksov, ale aj zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Z čerstvých či sušených kvetov sa robí čaj. Esenciálny olej získavaný z kvetov sa používa podobne. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli alebo esenciálny olej z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších esenciálnych olejov a môže sa používať aj neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej esenciálnych olejov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám opestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: Valtice, ČR, r. 2004.

 
RAST: bujný rast, tvorí otvorenú, stredne hustú a vzpriamenú až rozložitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne veľká až veľká, a pravidelná.

 
PLODY: veľké plody vajcovitého tvaru, nesúmerné, s oranžovou šupkou s červeným rozmytým líčkom. Dužina je svetlooranžová, stredne tuhá, rozplývavá, stredne až veľmi šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky, iba ojedinele môže ostávať na rebrách, chuťovo vyvážená, veľmi dobrá, sladká s mierne kyslastou príchuťou, dobre aromatická a pikantná.

 
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla, približne 3 týždne pred odrodou Velkopavlovická.
VYUŽITIE: priamy konzum, konzerváciu.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené a slnečné stanovište, priepustná pôda v teplých a stredne teplých oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu, citlivejšie sú puky na hlboké zimné mrazy a najmä na striedanie teplôt v zime, stredná odolnosť voči pukaniu plodov a monilióze.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, vypestoval ju Thomas Rivers zo známej škôlky Rivers ako semenáč neznámeho pôvodu, v r. 1895 získala ocenenie britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a v r. 1901 ju uviedli na trh.

RAST: slabý až stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bystrická, Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (65-85 g), podlhovasté, nesúmerné. Plodí v zhlukoch. Šupka je pod svetlomodrým osrienením fialová. Dužina je žltozelená až svetložltá, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkastá až sladká, lepšia z priaznivých polôh a v dobrej sezóne. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: je neskoré až veľmi neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra, dozrieva krátko, maximálne týždeň, treba vystihnúť čas zberu, aby plody neprezreli a nezmúčnateli na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie, len do slivkových gulí a buchiet je priveľká.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročná na pôdu, vyžaduje hlbokú, úrodnú, zásobenú vlahou. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania a náchylnosť na moniliózu pri vysokej hustote plodov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke, prejavuje sa len v malej miere na listoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Európa po Malú Áziu, Sýriu a Kaukaz. Najväčšia zachovalá lokalita v strednej Európe je práve na Slovensku - v Harmaneckej doline - NPR Harmanecká tisina. V najrozsiahlejšej lokalite celkovo (cca. 700 ha) vo V Gruzínsku v tiesňave Bacara tisy staré 400–600 rokov tvoria prevládajúcu drevinu porastov.

RAST: pomalý. Vytvára dlhoveké, vždyzelené stromy alebo kry vysoké 3–20(–37) m vysoké, 10 m široké, s priemerom kmeňa 0,75–1,3 m, často viackmenné, so zrastajúcimi kmienkami. Koruna je široko kužeľovitá až guľovitá. Hladká hnedočervená borka sa odlupuje v tenkých plátoch. Veľmi tvrdé, ťažké a pružné drevo má červenohnedé jadro, svetlejšiu beľ, balzamové kanáliky mu chýbajú. Ihličie je na konárikoch usporiadané v dvoch radoch, na vzpriamených výhonoch radiálne. Veľmi dobre znáša rez, dobre sa tvaruje a tvar si dlho drží. Vie sa dožiť 2000, údajne až 3000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je dvojdomý, jeden jedinec má vždy buď len samčie alebo len samičie kvety. Na tvorbu šišiek musí byť v dostatočnej vzdialenosti (70-250 m) od samičieho stromu aj samčí strom. Kvitne v marci až apríli.

PLODNOSŤ: stredne skorá (po 10-15 rokoch od výsevu), v prípade dostatočnej blízkosti opeľovača vysoká, rodí na spodnej strane jednoročných výhonov.

PLODY: samičie šištice sú jednotlivé vrcholové vajíčka podopreté jedným alebo viacerými pármi listeňov. Prstencový val pod vajíčkom sa v čase dozrievania mení na červený dužinatý miešok, ktorý je jedinou jedlou časťou z celého silne jedovatého stromu. Chuť má sladkú, konzistenciu slizovitú.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: Vie byť krásnym solitérom aj stálezeleným živým plotom do parkov aj záhrad, keďže veľmi dobre znáša rez. Celý strom až na sladký červený miešok je prudko jedovatý, vrátane semienka uprostred toho mieška. Kedysi sa z dreva tisov vyrábali luky, dnes je tis chránenou drevinou.

STANOVIŠTE: toleruje najviac zo všetkých európskych drevín zatienenie. Optimálne rastie na úživných, hlinitopiesočnatých až hlinitých pôdach, dostatočne vlhkých a prevzdušnených, preferuje pôdu bohatú na vápnik, ale rastie aj na pôdach kyslejších. Vyžaduje dostatočnú vlhkosť vzduchu.

ODOLNOSŤ: toleruje znečistené ovzdušie, tieň. Je mrazuodolný do -23 °C až -29 °C.