Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: Stredomorie, pestuje sa v mnohých oblastiach sveta, v niektorých aj splaňuje (napr. Makaronézia, južná časť Severnej Ameriky).

 
RAST: stredne rýchly. Je to stálozelený poloker, vysoký 40–200 cm, aromatický, bohato vetvený, s husto olistenými vetvami. Listy sú protistojné, bez stopky, čiarkovité, na rube bielo chlpaté, veľmi aromatické.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivý, kvitne opakovane počas roka, od februára v teplejších oblastiach až po október. Kvety majú hluchavkovitý tvar a sú bledomodré a veľmi voňavé.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.

 
PLODY: tvrdky obsahujúce semená.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: veľmi aromatická drevnatá, medonosná a veľmi okrasná bylinka používaná kulinárne aj pre liečivé účinky. Kulinárne využitie: mladé výhonky, listy a kvety sa jedia surové aj tepelne spracované, čerstvé či sušené, nakrájané nadrobno alebo ako vetvičky, ktoré sa po dovarení odstránia. Listy majú veľmi výraznú, horkastú a živičnú chuť, kvety sú o čosi jemnejšie. Používajú sa pri ochucovaní polievok, dusených, pečených a grilovaných jedál, ale aj keksov, džemov či želé. Robí sa z nich aj voňavý čaj. Liečivé využitie: listy, mladé výhonky aj kvety sa používajú v podobe čaju vnútorne aj externe. Pôsobia antisepticky a protizápalovo. Obsahujú aj flavonoid diosmín, ktorý je účinnejší než rutín pri znižovaní lámavosti krvných vlásočníc, flavonoid rozmarol je zas silným antioxidantom. Celá rastlina pôsobí aj proti kŕčom a plynatosti, podporuje správnu činnosť srdca a krvný obeh, dobré trávenie a vylučovanie žlče. Je potopudná a ukľudňuje, no zároveň pôsobí povzbudzujúco. Externe sa používa do kúpeľov na podporu krvného obehu a prekrvenia končatín či pri reume. Voda destilovaná z kvetov sa používa na výplachy očí. Nesmie sa užívať počas tehotenstva v terapeutických dávkach, lebo stimuluje maternicu. Ako jedna z mála byliniek zvyšuje krvný tlak. Podobne sa používa aj éterický olej získavaný destiláciou listov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s ľahkou, suchšou, dobre priepustnou pôdou, preferuje mierne vápenitú.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -10 °C až -15 °C pri vzraste aspoň 40 cm. Dôležité pre úspešné prezimovanie je vyhnúť sa premokreniu koreňov, preto sa dobre pestuje "pod oblôčkom", kde je pod strechou chránený pred prílišnou vlhkosťou.

PÔVOD: Nemecko, Berlín, škôlka BBC Baumschulen, vyšľachtil ho Hans-Joachim Albrecht a uviedol na trh v roku 1983.

RAST: bujný, bujnejší než samičie odrody, vzpriamený, ale dobre zvláda rez a dá sa tvarovať aj do živého plotu.

OPEĽOVACIE POMERY: samčia, opeľovacia odroda s vysokou násadou samčích kvetov. Vytvára veľa klíčivého peľu, opelí asi 6 samičích rastlín - podľa rozmiestnenia a prevládajúcich vetrov. Kvitne stredne dlho - od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neplodí.

PLODY: neplodí.

DOZRIEVANIE: neplodí.

VYUŽITIE: univerzálny opeľovač, opelí všetky samičie odrody. Listy obsahujú vitamín C, antioxidanty a bioflavonoidy, konáriky aj serotonín, čaj z nich sa používa p ri prechladnutí.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 3x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Lotyšsko, vyšľachtil ho Pauls Sukatniks, v roku 1964 urobil selekciu z kríženia odrôd Jubilejnaja Novgoroda x (Smuglyanka x Dvietes Zila). Je komplexným medzidruhovým krížencom medzi Vitis vinifera, Vitis labrusca a Vitis amurensis.

RAST: veľmi bujný. Listy má veľké, trojlaločné, sýtozelené. Drevo veľmi dobre vyzrieva pred zimou. Neskoro raší.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: skorá, asi 2 roky po výsadbe, vysoká, približne 12 kg/ker pri dospelom kre. 

PLODY: strapce sú stredne veľké (350-450 g), kužeľovité až valcovité, voľné s  30-35 bobuľami. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 6-7 g), guľaté, tmavomodré až čierne, pokryté voskovitým svetlomodrým osrienením. Šupka je pevná, pružná. Dužina má konzistunciu želé s niekoľkými veľkými semenami. Chuť je sladkokyslá, harmonická (cukornatosť 16-20 °Brix, kyselín je maximálne 5 g/l), aromatická s jemnou vôňou prezretých jahôd typickou pre krížence s Vitis labrusca.   

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, obvykle v 2. polovici augusta.

VYUŽITIE: univerzálna odroda na výrobu purpurovočervených ovocných vín s typickou vôňou prezretých jahôd, ale aj na priamy konzum ako stolová odroda, či na výrobu muštov, džemov, kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje ľahšiu, dobre priepustnú, stredne úrodnú pôdu, lepšie než mnohé iné odrody znáša sucho či chudobnejšiu pôdu. Je vhodný aj do úplne okrajových polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je extrémne mrazuodolná v dreve a pukoch do -30 °C či dokonca až -35 °C. Neskoro raší a tak obvykle uniká aj neskorým jarným mrazom. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a botrytíde (Botrytis cinerea), stredne voči múčnatke (Erysiphe necator).

PÔVOD: USA, Kalifornia, Santa Cruz. Vypestoval ju v roku 1881 ako náhodný kríženec americkej černice - ostružiny medvedej (Rubus ursinus) Aughinbaugh a maliny (Rubus idaeus) Red Antwerp sudca a pestovateľ James Harvey Logan. V roku 1933 vznikla jej beztŕnna mutácia American Thornless a pred rokom 1970 na East Malling Station ďalšia beztŕnna mutácia LY654.

RAST: stredne bujný, mierne poliehavý, potrebuje oporu. Beztŕnne výhony dorastajú do výšky 1,5-2,5 m. Sadí sa v spone 2-3 m x 3-3,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skôr než černice a neskôr než skoro dozrievajúce maliny.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, v plnej plodnosti až 7-8 kg/ker ročne.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 7,22 g, 3-4 cm), podlhovasté, pevné, oddeľujú sa v spodnej časti kalicha, hneď za kalíšnymi lístkami, podobne ako černice. V plnej zrelosti sú tmavočervené až bordové, tvorí ich priemerne 99 kôstkovičiek s menším počtom semien. Plody sú šťavnaté. Chuť je príjemne sladká, navinulá, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: dozrievajú raz ročne v 2. polovici júna až v júli, počas 2-3 týždňov.

VYUŽITIE: jedlý aj dekoratívny, nepichľavý ker je vhodný najmä ako živý plot do menších aj väčších záhrad, vďaka bohatstvu kvetov aj pre včely do včelníc či pre iný hmyz. Plody najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na džúsy, džemy, ovocné kože, pečenie, sirupy či vína.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, chránené pred vetrom. Je nenáročná na pôdu, znesie akúkoľvek okrem veľmi zásaditej, ale preferuje dobre odvodnenú hlinitú pôdu.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do asi -20 °C, kvitne relatívne neskoro, takže obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre odolná voči suchu. Môže ju niekedy potrápiť múčnatka (Podosphaera macularis) či hnedá škvrnitosť malín (Sphaerulina rubi), voči iným chorobám je dobre odolná.

PÔVOD: Francúzsko, nájdená v r. 1863 ako mutácia odrody Chrupka biela. Synonymá a cudzie názvy: Chrupka červená, Rotgutedel, Fendant rosé, Chasselas rosé.

RAST: bujný, s poliehavými letorastami. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 152 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, stredne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,1 g), guľaté. Šupka je ružová až tmavočervená, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom septembra, pred Chrupkou bielou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu muštov. Menej s používa na výrobu vín, lebo mušt z nej intenzívnejšie červený.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve a pukoch v zime až do -17 °C (vysoko v rámci Vitis vinifera), citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea), menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky, od J časti kanadského Ontaria až po Floridu, Texas a SV Mexiko, kde rastie na stredne vlhkých stanovištiach pozdĺž vodných tokov, v zmiešaných lesoch a na ich okrajoch, ale aj na suchších, krovinatých svahoch s južnou orientáciou a v kaňonoch. Na západnej strane kontinentu ho strieda druh judášovec západný (Cercis occidentalis).

RAST: stredne bujný. Je to opadavý ker až strom, dorastajúci do výšky až 8-10 (niekedy až 12) m a šírky 6-10 m. Kmeň má väčšinou krivý, korunu širokú, borka je tmavošedá až hnedá, hladká, neskôr rozbrázdená. Listy rastú striedavo, so stopkou, sú široko vajcovité až srdcovité, so špičkou na konci, dlhé 6-11 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá v apríli až máji (júni) množstvom ružových či purpurových kvetov tvarovo typických pre čeľaď bôbovité po 4-8 ks na starých konároch alebo aj priamo na kmeni ešte pred olistením.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vo veku 4-7 rokov, v prípade prítomnosti geneticky odlišných jedincov je vysoká a pravidelná. 

PLODY: stredne veľké struky (priemerne 6-8 cm x 1,5 cm) dozrievajúce zo zelenej do bordovohnedej farby. Obsahujú priemerne 6-8 guľatých semien.

DOZRIEVANIE: počas októbra, vydržia na strome po celú zimu.

VYUŽITIE: je to ker či strom veľmi dekoratívny najmä na jar, keď je doslova obalený výrazne ružovými či purpurovými kvetmi, ale aj neskôr srdcovitými listami a množstvom strukov, ktoré ho zdobia aj počas zimy. Je vhodný najmä do záhrad, parkov, mestskej zelene, ale aj do včelníc. Kulinárne využitie: kvety sa jedia surové, majú príjemnú kyslastú chuť a obsahujú veľa vitamínu C, dajú sa použiť na ozdobu šalátov, dezertov či obložených chlebíčkov. Puky sa dajú nakladať či použiť ako náhrada kapari. Liečivé využitie: čaj z lyka je veľmi trpký, používa sa proti horúčke, hnačke a dyzentérii. Technické využitie: kôra mladých konárov sa dá použiť v košikárstve. Drevo je ťažké a pevné, dá sa použiť v rezbárstve.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale znesie aj slabý polotieň. Darí sa mu vo väčšine pôd, ak nie sú zamokrené, preferuje hlboké piesočnatohlinité. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuodolný v dreve až do -28,9 až -34,4 °C. Kvety a mladé listy sú náchylné na zmrznutie. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a vysoké teploty. V chladnejších lokalitách, kde nestihne dobre vyzrieť drevo, je náchylný na poškodenie hubou hlivkou červenou (Nectria cinnabarina).

Zdroj fotografií: plants.ces.ncsu.edu, www.treesandshrubsonline.org.

PÔVOD: ČR, Kyjovice, krajová odroda z Ostravska. Matečný strom sa nachádzal v bývalej zámockej záhrade v Kyjoviciach, odrodu šíril J. Kupka.

RAST: zdravý, stredne bujný, vytvára koruny najskôr vzpriamené, neskôr široké, menej pravidelné s prevísajúcimi konármi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia to môžu byť napr. nasledujúce: Aker, Batul, Červené tvrdé, Čistecké lahôdkové, Hammerstein, Hájkova muškátová reneta, Jadernička Moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, každý druhý rok vyššia.

PLODY: sú stredne veľké až menšie (priemerne 160 g, 70 x 60 mm), plocho guľovité, pravidelné, len málo zhranatené. Šupka je pevná, tuhá, hladká, pololesklá, citrónovožltá s hnedastočerveným líčkom, často mramorovanom, po celom plode hrdzavé aj biele bodky, vyfarbuje sa až na jar. Dužina je pevná, šťavnatá, chrumkavá, často zelenkastá, na vzduchu len nepatrne hnedne. Chuť je sladkokyslá, bez výraznej korenitosti, jemne aromatická.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v januári, vydrží do apríla. Plody predčasne nepadajú a nevädnú pri skladovaní.

VYUŽITIE: na priamy konzum a kuchynské spracovanie (pečenie, výroba výživ).

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, aj veternejšie, je menej náročná na pôdu. Vhodná aj do vyšších polôh, nemá rada uzavreté polohy, kde sa zdržiava vlhký vzduch. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči múčnatke, menej odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: od Európy po Irán a severné Alžírsko, pričom sa vyskytuje od stredného a južného Anglicka, južného Švédska a Dánska na sever, po Pyreneje, Sicíliu, Grécko a Turecko až po Kaukaz na juhu. Izolované výskyty sa nachádzajú v pohorí Atlas v severnej Afrike. Druh dosahuje svoju východnú hranicu rozšírenia vo Voronežskej oblasti v Rusku, na Krymskom polostrove, na Kaukaze a na južných brehoch Kaspického mora. Na Slovensku sa vyskytuje od najnižších polôh do cca. 800 m.n.m najmä vo svetlých bukových či dubovo-hrabových lesoch, ale aj v teplejších dubových sucholesoch s dubom plstnatým či v lužných lesoch s jaseňom a dubom letným.

RAST: strom s nepravidelne širokou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 15-25 m. Výnimočné jedince môžu dosiahnuť takmer 30 m s priemerom kmeňa 90 cm a dožívajú sa 250–350 rokov. Kôra je hnedá, borka žltosivá až hnedosivá, rozpukaná. Konáriky majú často korkové lišty.  Svetlozelené listy sú jednoduché, dlaňovité, 3-5-zárezové, tupo až okrúhlo laločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, ale prevažne cudzoopelivý, hmyzom opelivý, často funkčne dvojdomý v dôsledku redukcie jedného z pohlaví u morfologicky obojpohlavných kvetov. Žltozelené kvety vyrastajú vo vzpriamených metlinách na konci konárikov a kvitnú v apríli až máji.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: krídlaté dvojnažky, pričom vnútorný okraj krídiel zviera priamy uhol. Krídla sú lysé, zelenkasté až červenkasté, v zrelosti žltohnedé. Nažky sú ploché, hnedej farby.

DOZRIEVANIE: je stredne neskoré až neskoré, koncom septembra a od polovice októbra sú rozširované vetrom. .

VYUŽITIE: okrasné využitie: je to dekoratívny strom vhodný do stromoradí, alejí, parkov, vetrolamov či medzí, ale aj do živých plotov, keďže veľmi dobre znáša rez. Kulinárne využitie: kvety produkujú množstvo peľu a nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Liečivé využitie: kôra znižuje cholesterol a odvar z nej sa dá použiť aj na výplach boľavých očí. Technické využitie: Jeho drevo je najtvrdšie a najhustejšie spomedzi európskych javorov, jemnovláknité, húževnaté, pružné, ťažko štiepateľné, s bledou červenkasto-hnedastou farbou a s hodvábnym leskom. Používa sa na nábytkárstvo, sústruženie a rezbárstvo, či na výrobu dychových hudobných nástrojov, hoci častejšie sa spracúva len na palivové a papierenské drevo napriek svojej vysokej kvalite.

STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Je to pomerne teplomilná drevina, obľubuje živné, dobre odvodnené pôdy, znesie aj ílovité a aj vápenaté pôdy do pH 8, nemá rád kyslejšie pôdy než pH 6. Na teplých a suchých stanovištiach rastú skôr jedince krovitého charakteru. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh, ale aj chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne vetruodolný a po zakorenení dobre odolný voči suchu, horúčavám, znečistenému ovzdušiu.

PÔVOD: pôvodne len v horách centrálnej časti Balkánskeho polostrova, v Macedónsku, severnom Grécku, Bulharsku, Albánsku. V Albánsku pravdepodobne už pôvodné populácie tohto druhu zanikli. V 2. pol. 16. storočia sa dostal do Istanbulu a odtiaľ ho zaslali botanikovi Clusiovi do Viedne. Najmä počas 17. storočia sa dostal do zámockých parkov, alejí, záhradných reštaurácií. Dnes je rozšírený skoro po celej Európe okrem severných častí, sekundárne aj v miernom pásme Severnej Ameriky, v Ázii na Ďalekom východe a na Novom Zélande.

 
RAST: rýchly, v dospelosti dosiahne 15 až 30 m, korunu má mohutnú, guľovitú, v staršom veku s previsnutými konármi. Borka je hladká, vekom drsnie a čiastočne sa odlupuje v malých šupinách. Puky sú silne lepkavé, červenohnedé. Dlaňovito zložené listy bývajú päťpočetné až sedempočetné na (až 27 cm) dlhej stopke, na okraji nepravidelně dvojito pilovité, sviežo zelené, lysé. Jazva po opadnutí listu sa nápadne podobá na konské kopyto, z toho pohchádza aj jeho druhové meno.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvety sú obojpohlavné, usporiadané až po 90 kusoch do vzpriamených kužeľovitých strapcov, ktoré pripomínajú sviečku. Kvitnú počas mája a sú opeľované aj hmyzom aj vetrom.

 
PLODNOSŤ: neskorá (20 rokov po výseve, cca. 16-17 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: zelené guľovité ostnaté tobolky s tmavohnedými semenami veľkými 1 až 3 cm.

 
DOZRIEVANIE: obvykle počas októbra.

 
VYUŽITIE: významná medonosná, parková a alejová drevina. Plody sa používajú na výrobu mastí, balzamov či gélov proti kŕčovým žilám.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje hlboké a humózne pôdy, ale znesie aj horšie. S výnimkou horských oblastí sa dá u nás pestovať všade.

 
ODOLNOSŤ: toleruje exponované lokality a znečistenie ovzdušia. Je veľmi mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C), ale mladé výhony môžu poškodiť neskoré jarné mrazy. Od konca 20. storočia ho napáda ploskáčik pagaštanovitý (Cameraria ohridella), ktorý spôsobuje tvorbu veľkých zaschnutých škvŕn na listoch, prípadne ich predčasný opad.

PÔVOD: Rusko, vyšľachtili šľachtiteľky E.I. Pantelejeva, T.M. Pletneva ako semenáč z voľného opelenia elitnej formy 30-61-1487 (Ščerbinki-1 х Katunský ekotyp) v roku 1981, registrovaný v r. 1997.

RAST: stredný, 6- ročný krík je vysoký 2,5 m. Tvorí kompaktný, hustý, nižší a pevný ker, konáre sú rovné a takmer beztŕnne. Listy sú stredne veľké.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: skorá (v 4. roku života), stredne vysoká, 6-ročný krík dáva úrodu asi 8 kg plodov.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 0,74-0,9 g), oválne, svietivo oranžové. Na rakytník sú sladké, obsahujú až 9,7 % cukru, kyselín len 1,14 %. Obsah vitamínu C je v rámci rakytníkov nižší až stredne vysoký - 85 mg/100 g, podobne obsah oleja 5,2 %. Stopka je dlhšia, plody sa ľahko trhajú.

DOZRIEVANIE: od polovice augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výrobu kozmetiky. Pri skladovaní sa džem nedelí ako u väčšiny iných odrôd, ale ostáva homogénny.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: z Bosny a Srbska, v malom areáli na strednom a hornom toku rieky Driny. Tam ho v roku 1875 objavil prof. Pančić a zozbierané semená rozoslal do európskych botanických záhrad. Vo svojej domovine rastie na vápenatých severných svahoch v nadmorských výškach od 800 do 1500 m, spoločne napríklad s bukmi, smrekom obyčajným, jedľou bielou a borovicou čiernou. V Srbsku je zákonom chránený.

RAST: rýchly, dosahuje výšku 25-30 m, šírku 5 m, má úzku stĺpovitú korunu. Konáre sú krátke, dolné sú sklonené. Borka je sivohnedá, odlupujúca sa okrúhlymi šupinami. Púčiky sú červenohnedé bez živice. Ihlice sú dlhé 5–20 mm, široké 1–2 mm, nápadne sploštené, tupo špicaté, s kratučkou nasadenou špičkou, na líci tmavozelené lesklé, na rube s 2 širokými bielymi pásikmi. Ihličie vetvičku husto obrastá.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, silne cudzoopelivý, vetrom opelivý. Kvitne v apríli až máji. Samčie šištice sú svetločervené, samičie purpurové.

PLODNOSŤ: na ihličnan relatívne skorá.

PLODY: Šišky po 2–5 ks na vetvičkách, dlhé 3–6 cm, najskôr modrasté či fialovopurpurové, neskôr škoricovohnedé. Okraj semenných šupín je vlnkovito zúbkatý. Drobné semená majú krídlo dlhé 8 mm.

DOZRIEVANIE: od októbra do novembra.

VYUŽITIE: Jedna z najvyhľadávanejších parkových drevín. Svojím úzkym vzrastom sa hodí aj do záhrad. Dobre znáša aj mestské prostredie. Mladé samčie šištice ešte pred dozretím peľu a otvorením sú jedlé surové alebo uvarené. Používajú sa aj na dochutenie jedál, ktorým dávajú kyslú živičnú príchuť. Jedlé sú aj tepelne upravené nezrelé samčie šišky. Ich srdce je po opražení sladké a podobné sirupu. Jedlé sú aj surové semienka, ale sú príliš malé na očistenie. Mladé výhonky bohaté na vitamín C sa dajú jesť surové, naložiť do medu, sirupu či octu alebo použiť na čaj.

STANOVIŠTE: slnečné, kľudne aj chladnejšie. Nemá zvláštne nároky na reakciu pôdy, znáša kyslú s pH od 4 do 6, ale vo svojej domovine aj inde sa mu výborne darí aj na vápenitej pôde. Dobre znáša aj studené, vlhké pôdy či plytké pôdy, na plytkých ale nebýva dosť vetruodolný.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C) aj v mladých výhonoch, keďže tie sa spod ochranných šupín uvoľňujú dosť neskoro v rámci roka, vhodný aj do mrazových kotlín.

PÔVOD: Nemecko, Geilweilerhof, Julius Kühn-Institut - Institut für Rebenzüchtung, vyšľachtil ju Gerhard Alleweldt ako kríženca odrôd Diana x Chambourcin v roku 1967 a 1972 ho vybral zo vzniknutých semenáčov. Je to jedna z prvých registrovaných PIWI odrôd v Európe.

RAST: stredne bujný až bujný, stredne husto olistený, so strednou intenzitou rastu zálistkov. Listy sú okrúhle, 3- až 5-laločnaté so stredne hlbokými výkrojkami. Na dosiahnutie kvality sa odstraňujú zálistky v zóne strapcov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: väčšinu ročníkov vyrovnaná, nevyžaduje prebierku strapcov počas vegetácie, stačí počaz zimného rezu nastaviť 6-8 očiek na m2.

PLODY: strapce sú malé až stredne veľké, pri základe s krídelkom, stredne husté až redšie. Bobule sú malé, guľaté. Šupka je tmavomodrá, voskovito osrienená. Dužina je ružovkastá, šťavnatá, hustá a obsahuje semená. Chuť je jemná, ovocná. Cukornatosť sa pohybuje v rozmedzí 20-24 °NM, obsah titrovateľných kyselín je nízky (5-7 g/l). Nemá v sebe drsné triesloviny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici septembra.

VYUŽITIE: muštová odroda na výrobu kvalitných, odrodových, tmavočervených vín, najmä barikovaných. Chuť je intenzívna, plná, zamatová, s vôňou lesného ovocia, najmä jahôd, malín, černíc, čiernej ríbezle a čerešní či višní.

STANOVIŠTE: slnečné. Nie je náročný na stanovište, znáša širokú škálu pôd, je dobré vyhnúť sa len silne vysušeným pôdam alebo naopak veľmi vlhkým, bohatým hlbokým pôdam. Je vhodný do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve. Je nositeľom génov rezistencie voči perenospóre a múčnatke Ren3, Ren9 a Rpv3.1. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) - 6-7 bodov z 9, pri vyššom tlaku sa objavujú ojedinele príznaky na listoch. Je stredne odolný voči botrytíde - plesni šedej (Botrytis cinerea) vďaka strednej hustote bobúľ a ich pevnej šupke. Údaje o odolnosti voči múčnatke (Erysiphe necator) sa rôznia - 2-3 až 8 z 9 bodov, ale často býva hodnotená ako veľmi dobrá. Je stredne náchylný na spŕchanie a netrpí abiotickým vädnutím strapiny. Je vhodný na ekologické pestovanie.

Opadavý ker/ strom s hustou, nepravidelnou korunou dorastajúci do 10-12 m. Kvitne v marci až apríli, jahňady sú elipsovité, samčie žlté, samičie zelenavé. Ker má rozsiahly a dobre rozvinutý koreňový systém. Plod tvorí tobolka s páperistou nažkou. Semienko dozrieva v apríli až máji. Svetlomilná, nenáročná na pôdu. Dobre znáša i suchšie obdobia a výkyvy teplôt. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin až do hôr (do 1700 m.n.m.). Často osídľuje rúbaniská, výmole, okraje lesov. Významná pre včelárov aj ako krajinotvorný prvok. Dôležitú úlohu zohráva pri obnove krajiny - je schopná tolerovať aj znečistené pôdy a viazať ťažké kovy.

PÔVOD: Francúzsko, INRA, vyšľachtená ako kríženec odrôd Cristomorto × Aï, uvedená na trh v roku 1969.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá (má alely S₁S₃), hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Ferraduel, Supernova, Lauranne, Tuono, Genco, atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: sú veľké. Škrupina je tvrdá. Jadrá sú veľké (priemerne 1,5-1,8 g, asi 38 % hmotnosti plodu), podlhovasté, jemne zvrásnené, stredne hnedé, stredne tvrdé a stredne chrumkavé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je jemne sladkastá, stredne výrazná. Má vysoký obsah tuku (55,4 g/100 g).

DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom septembra, asi 3 dni po Nonpareil. Plody sa ľahko zbierajú.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale dekoratívne sú aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči monílii (Monilinia spp.), náchylná na rakovinu konárov (Diaporthe amygdali), tolerantná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum) a odolná voči dierkovitosti listov (Wilsonomyces carpophilus). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Španielsko, vyšľachtená vo výskumnom ústave CEBAS (Centro de Edafología y Biología Aplicada del Segura) pod vedením Federica Dicentu ako kríženec genotypu S5133 × Lauranne, teda z rovnakého kríženia ako Penta, uvedená na trh bola v roku 2017.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Penta, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, cca. 10-20 dní po Nonpareil či 9-17 dní po Ferragnès. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, aj 2 t jadier na ha v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké, dobre sa lúpu po dozretí. Škrupina je tvrdá, dobre odoláva škodcom. Jadrá sú stredne veľké (priemerne 1,25 g, 33 % z hmotnosti plodu), oválne až okrúhle, stredne hnedé, jemne zvrásnené. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je veľmi dobrá a sladká, s vysokým podielom cukrov (priemerne 4,34 %) a najmä tukov (priemerne 57,68 %) na mandle.

DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, 3 dni po Nonpareil, 7-10 dní po odrode Penta, v podobný čas ako Ferragnès, okolo 2. dekády septembra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi; kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: západné Himaláje od východného Afganistanu a severného Pakistanu cez severnú Indiu do západného Nepálu a juhozápadného Tibetu. Rastie tam v údoliach a najmä na severných svahoch v nadmorských výškach 1200–3500 m, v miestach s priemernou ročnou teplotou 12–17 °C. Druhový názov deodara v latinčine je odvodený od slova devadāru, ktoré v sanskrte znamená "drevo bohov".

RAST:  bujný v mladosti, neskôr stredne bujný. Je to dlhoveký ihličnatý strom, dorastá obvykle do výšky 40–50 m (vzácne až 60 m) a šírky okolo 10 m, kmeň má v priemere až 3 m. Koruna je ihlanovitá, konáre rozložité, koncové konáriky sú previsnuté, mladé výhony chlpaté. Ihlice dosahujú dĺžku 20–60 mm, na dlhých výhonoch vyrastajú špirálovito, na krátkych výhonoch rastú vo zväzkoch po 20–30, od šedozelenej či modrozelenej po striebristo šedú. Niektoré jedince vo svojej domovine majú odhadovaný vek aj 700 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, vetrom opelivý, cudzoopelivý. Kvitne od októbra do novembra. Samčie šištice sú priame, valcovité, vyrastajú na konci nižších krátkych konárikov po jednej viac či menej vzpriamene a merajú asi 4-5 cm; samičie šištice tiež kvitnú na konci krátkych konárikov, ale na iných konároch než samčie, mladé opelené šišky sú prisadajúce, živičné, svetlozelené.

PLODNOSŤ: neskorá, vstupuje do plodnosti až okolo 35.-45. roku života.

PLODY: Šišky sú husté, pri plnej zrelosti priame, vajcovité až elipsoidné, dlhé 7–13 cm a široké 5–9 cm, ich šupiny sú drevnaté, hnedohrdzavé, živičné. Semená sa tvoria po 2 na semenných šupinách, sú dlhé 10–15 mm, široké 5-7 mm a majú asymetrické, až 25 mm dlhé blanité krídlo.

DOZRIEVANIE: Medzi opelením a dozrievaním ubehne asi 12-18 mesiacov, potom sa šišky postupne rozpadávajú zhora dole.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny solitérny strom do veľkých záhrad a parkov, ale dá sa použiť aj do vetrolamov. Liečivé využitie: odvar z dreva sa používa proti horúčkam, ťažkostiam dýchacích a močových ciest, reumatizmu, obličkovým kameňom, nadúvaniu, nespavosti a cukrovke či ako protijed proti hadiemu jedu. Esenciálny olej získavaný z dreva sa používa proti bronchitíde, vyrážkam či nadmernému výtoku. Živica sa používa na ošetrenie povrchových rán, kožných ochorení či poškodeniach kĺbov. Kôra je astringentná a osvedčila sa pri horúčkach, hnačke či úplavici. Ihličie má antiseptické účinky a uľahčuje vykašliavanie. V podobe čaju alebo inhalovaného esenciálneho oleja (aj z dreva) sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. Olej zo semien má potopudné účinky a používa sa aj externe na kožné ochorenia. Technické využitie: veľmi voňavé a trvanlivé, stredne tvrdé, jemnozrnné drevo, ktoré odoláva aj termitom sa  používa v stavebníctve, nábytkárstve a pri stavbe lodí.

STANOVIŠTE: slnečné. Darí sa mu na väčšine pôd, veľmi dobre znáša vápenaté či suché pôdy po dobrom zakorenení, neznáša len dlhodobé zamokrenie. Darí sa mu v teplých suchých oblastiach so 400 mm zrážok ročne, ale aj v oblastiach s chladnejšími, daždivejšími letami a až 2000 mm zrážok. 

ODOLNOSŤ: veľmi odolný voči vysokým teplotám a suchu, mrazuodolný do -17,8 °C až -23,3 °C. Znáša dobre aj veternú lokalitu a znečistenie ovzdušia.

Foto zdroj: botany.cz

PÔVOD: Kanada, Vineland, Horticultural Research Institute of Ontario, vyšľachtená v roku 1967 ako kríženec odrôd Imperial Epineuse a Grand Duke.

 
RAST: stredne bujný až bujný, habitus vzpriamený až polovzpriamený, neskôr až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodní opeľovači: Stanley, Opal, Cárska, Čačanská rodná, Duranzia, Hamanova.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je tenká, osrienená, pod ňou fialovomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca. Dužina môže v horších rokoch na kôstke čiastočne držať. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 7 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, destiláty, na pečenie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú, hlinitú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, menej tolerantná voči šarke, na listoch má málo prejavov, na plodoch viac, je náchylnejšia na poškodenie plodov moníliovou hnilobou (Monilinia fructigena), treba ich pri vyššej úrode pretrhať, lebo rodí v zhlukoch.

PÔVOD: Ázia, od Iránu a Azerbajdžánu až po S Barmu, Čínu, Kóreu a Japonsko. V súčasnosti sa pestuje v mnohých teplých oblastiach celého sveta, napríklad v celom Stredomorí a na juhu USA.

RAST: bujný. Je to listnatý, opadavý, v našich podmienkach skôr krátkoveký strom (priemerne okolo 30 rokov), dorastá do výšky 10-12 m a šírky 10 m. Má rozložitú korunu, letorasty sú zelené, hranaté, hladké. Kôra kmeňa je šedá a zbrázdená. Zložené listy sú dlhé až 25 cm 2-krát párnoperovité, s 8–15 pármi lístkov, pričom každý z nich tvorí ďalších 15–30 párov lístkov. Zaujímavosťou je že tieto lístky sa na noc a pri vysokých teplotách skladajú ako po dotyku pri mimóze.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, jednodomá, hmyzom opelivá.  Kvitne neskoro, až v júli a auguste, veľmi dekoratívnymi a silne voňavými súkvetiami tvorenými mnohými dlho stopkatými hlávkami. Stredné kvety hlávok sú obojpohlavné, krajné sú samčie. To najkrajšie na kvetoch sú ružové, rôzne rozložené tyčinky s dlhými nitkami, ktoré dodávajú kvetu výzor jemného, širokého štetca.   

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 3-5 rokov), výška a pravidelnosť závisí od lokality, musí byť dostatočne teplá a slnečná. Vrchol dosahuje vo veku medzi 10-20 rokmi.

PLODY: struky, dlhé 10-20 cm zúžené medzi jednotlivými semenami.

DOZRIEVANIE: od septembra do novembra.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny a počas kvitnutia aj silne voňavý strom atraktívny pre opeľovačov, vhodný do mestských parkov, väčších záhrad či vo veľkých nádobách na terasy, chránené dvory a strešné záhrady. Kulinárne využitie: mladé, aromatické listy sa dajú variť a pridávať do rôznych varených a dusených jedál, podobné využitie majú kvety, ktoré sa jedia ako zelenina. Sušené listy sa môžu použiť ako náhrada čaju. Liečivé využitie: jej kvetné hlávky podporujú trávenie, má ukľudňujúce a tonizujúce účinky. Používajú sa vnútorne proti nespavosti, podráždenosti a problémoch s pamäťou. Podobne sa používa kôra, navyše má stimulačné účinky a pôsobí proti plynatosti a proti črevným parazitom, je močopudná. Externe sa používa na rany a opuchy. Guma získavaná z narezania kôry stromu sa používa ako náplasť na abscesy, povrchové vredy atď. a tiež ako fixačný prostriedok pri zlomeninách a výronoch. Technické využitie: má husté, tvrdé, pevné drevo, ktoré sa po vybrúsení krásne leskne, takže sa používa na nábytok apod.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre priepustnou, dostatočne vlhkou, hlinitou až piesočnatou pôdou. Je vhodná najmä do mestských tepelných ostrovov v teplých oblastiach Slovenska.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -18 °C až -23 °C, je náchylnejšia na poškodenie letorastov neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení veľmi dobre znáša sucho a vysoké teploty, dobre znáša aj vietor.

PÔVOD: Francúzsko, oblasť Languedoc-Roussillon vo východných Pyrenejách, objavila sa okolo roku 1830 ako náhodný semenáč.

 
RAST: stredne bujný, stredne vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3. roku po výsadbe), vysoká, relatívne pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté. Šupka je svetlooranžová s karmínovočerveným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá až mäkká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, sladká, výnimočne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: vynikajúca na priamy konzum, výrobu džemov, výživ, destilátov, v nie úplne zrelom stave aj kompótov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, dobre odvodnenou pôdou. Vhodná skôr do teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až silnejšie odolná voči hubovým chorobám, silne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti listov spôsobovanej baktériou Pseudomonas syringae.

PÔVOD: Holandsko, Boskoop, výskumná stanica, vyselektovaný ako semenáč z kultivaru Nepeta × faassenii 'Walker's Low', ktorý bol hodnotený v rokoch 1997 až 2002. 'Kit Cat' bol vybraný pre kompaktný rast a bohaté kvitnutie. Kocúrnik Nepeta × faassenii je krížencom medzi druhmi Nepeta racemosa a Nepeta nepetella. Názov kultivaru odkazuje na jeho atraktívnosť pre mačky.

RAST: stredne rýchly. Je to kompaktná, aromatická trvalka s hustými trsmi, dorastá do výšky 35–45 cm a šírky 40 cm počas kvitnutia. Listy sú sivozelené, matné a aromatické.

OPEĽOVACIE POMERY: je ako hybrid zrejme sterilný. Kvitne ale bohato jemnými, levanduľovomodrými, voňavými kvetmi, usporiadanými v hustých praslenoch počas veľmi dlhého obdobia od konca mája až po júl, po zostrihnutí kvetov zas počas augusta a septembra, prípadne až do novembra. Kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače.

PLODNOSŤ: nevytvára plody so semenami, ak, tak len málo a majú zlú klíčivosť. Množí sa vegetatívne delením trsov na jar alebo na jeseň či odrezkami počas leta.

PLODY: tvrdky, ak vôbec vzniknú.

VYUŽITIE: veľmi okrasná a nektárodajná trvalka, vysádza sa do zmiešaných trvalkových záhonov, skaliek, ale aj do črepníkov. Výborne sa kombinuje s ružami, levanduľou a ďalšími suchomilnými trvalkami. Milujú ju mačky. Kulinárne využitie: mladé listy a kvety s mierne horkou a aromatickou chuťou na ochutenie šalátov, polievok atď. či uvariť na čaj. Kedysi sa listy kocúrnikov používali na ochutenie piva. Liečivé využitie: je veľmi účinný proti nadmernému zahlieneniu slizníc nosa, uší, hrdla či tráviaceho systému. Listy a kvitnúca vňať upokojujú, zvyšujú chuť do jedla a zlepšujú trávenie, znižujú teplotu a zápal, sú močopudné, tonizačné a mierne stimulujúce, pôsobia proti parazitom v tráviacom systéme a pri problémoch s obličkami. Externe urýchľujú hojenie rán.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dobre priepustnú, stredne úrodnú až chudobnejšiu pôdu, dobre znáša suché a kamenisté podmienky. Neznáša zamokrenie.

ODOLNOSŤ: je plne mrazuvzdorný do -40 °C, odolný voči suchu po zakorenení. Je odolný voči bežným chorobám a škodcom, len v suchých letách môže trpieť múčnatkou či naopak v príliš vlhkých podmienkach trpieť hubovými chorobami. Predchádzame tomu výsadbou do dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej pôdy.

PÔVOD: ČR, náhodný semenáč nájdený na hraniciach s Rakúskom neďaleko Valtíc okolo r. 1955 a vybraný na Šľachtiteľskej stanici vo Valticiach, registrovaný v roku 1971.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, koruny vytvára široké, guľovité až rozložité, riedke, mierne previsnuté. Kostrové konáre rastú mierne šikmo hore a dobre obrastajú slabšími postrannými konármi. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, samičie kvety rozkvitajú 5-8 dní po začiatku kvitnutia samčích jahňád, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Mars, prípadne Lake.

 
PLODNOSŤ: skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, spoľahlivá. Plodí najmä na konci jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 14,5-15,7 g, 45,5x37x34 mm), široko vajcovité až oválne, s nepatrnou špičkou. Rubina je stredne hrubá, tmavozelená so svetložltými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá, polopapierová, jemne zvrásená, šedohnedá, stredne dobre až veľmi dobre lúskateľná. Jadro je veľké (51-58 % hmotnosti plodu), svetlohnedé až hnedé, veľmi dobre vypĺňa škrupinu. Chuť je mierne sladkastá, aromatická, výborná a lahodná najmä v čerstvom stave, v suchom stave má viac horkosti.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, začiatkom 3. dekády septembra, dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum čerstvých jadier a spracovanie sušených, najlepšie v zmesi s inými odrodami. Jadrá obsahujú veľa vody, treba ich rýchlo vysušiť. Pri skladovaní nezosychá, ale môže sa čiastočne otvárať.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody, ale je náročný na vlahu v čase rastu a najmä dozrievania plodov. Vhodný do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, neskoro raší, takže väčšinou nebýva poškodzovaný neskorými jarnými mrazmi. Počas vegetácie je náchylnejší na antraknózu, hnednutie a následné vysychanie jadier. Pri nadbytku dusíka sa môžu prejavovať príznaky nadmernej papierovitosti, keď škrupina na niektorých plodoch úplne chýba.

PÔVOD: Nemecko, Ersingen pri Pforzheime, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1890.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný rast. Bohaté olistenie, listy sú veľké a nápadne svetlé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro. 

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (dĺžka cca 5 cm), tvar pravidelný, oválny, s krátkou stopkou. Šupka je hnedomodrá až modročervená, miestami výrazne bodkovaná i hrdzavá, osrienená, dá sa stiahnuť. Dužina je mäkká, šťavnatá, zelenožltá, sladkokyselkavá, korenistá, v plnej zrelosti sa dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: v teplých polohách od polovice júla, inde začiatkom augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a zaváranie či výrobu džemov a lekvárov, pečenie. 

STANOVIŠTE: živné pôdy a skôr vlhkejšie ako suchšie pôdy, teplejšie polohy.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť kvetu voči jarným mrazom, málo náchylná na praskanie plodov, spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Stredomorie, na V areál zasahuje asi až na Kaukaz a po Z Sibír, kde rastie na slnečných a suchých stanovištiach, rumoviskách, medziach, železničných násypoch, od nížin až po pahorkatiny. Splaňuje v teplejších oblastiach Z a strednej Európy, zavlečený bol aj do Severnej Ameriky.

 
RAST: rýchly. Poloker, vysoký a široký 20–60 cm, so vzpriamenými, čiastočne drevnatejúcimi konárikmi. Listy sú bez stopiek, kopijovité, dlhé 1-3 cm so silne aromatickými žliazkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s bielymi kvetmi usporiadanými v papraslenoch sediacich v pazuchách horných listov a smerujú jedným smerom. Kvitne od júla do septembra.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, každoročná, bohatá.

 
PLODY: štvorhranné, tmavohnedé tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: známa liečivá a kulinárna rastlina a zároveň okrasná a nektárodajná rastlina, ktorá láka opeľovače a užitočný hmyz. Dá sa využiť aj ako pôdopokryvná a protierózna rastlina či nízky živý plot, dobre znáža strihanie. Kulinárne využitie: silne aromatické listy a mladé výhonky či kvety sa používajú čerstvé či sušené na ochutenie šalátov, polievok a pod. Esenciálny olej z rastliny sa používa na dochucovanie jedál. Liečivé využitie: kedysi bol považovaný za všeliek, dnes je často nedocenený. Používajú sa listy a kvitnúca vňať ako čaj najmä proti suchému kašľu a na uľahčenie vykašliavania pri nadmernej tvorbe hlienu pri bronchitíde a ďalších infekčných ochoreniach dýchacích ciest a pri bolestiach žalúdka. Nesmú ho užívať tehotné ženy, keďže vo veľkých dávkach môže spôsobiť potrat. Má antiseptické účinky, pôsobí proti plynatosti, je žlčopudný, ukľudňujúci, rozširuje cievy. Zbiera sa počas kvetu a suší na neskoršie použitie. Externe sa používa obklad z čerstvých listov na hojenie rán. Esenciálny olej sa používa v aromaterapii, nesmú ho však používať epileptici a nesmie sa používať vnútorne bez lekárskeho dohľadu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje ľahkú, dobre odvodnenú, vápenitú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -25 °C až -29 °C, najmä v suchšej pôde. Nezvykne trpieť škodcami. Hubovým chorobám predchádzame umiestnením do dobre odvodnenej pôdy v dostatočnom spone 60x60 cm. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Anglicko, Sawbridgeworth, vyšľachtil ju škôlkar Thomas Rivers ako kríženca odrôd Prince Englebert a Early Prolific. Jej názov v angličtine znie (The) Czar, prvýkrát zarodila v roku 1874 a bola pomenovaná po ruskom cárovi, ktorý v tom istom roku navštívil Anglicko.

 
RAST: v mladosti a najmä v škôlke bujný, neskôr spomaľuje. Vytvára len stredne veľké stromy spočiatku so štíhlymi, vznosnými korunami, ktoré sú ale neskôr guľovité, keďže sa rozkadajú pod váhou plodov. Plodonosné konáriky sú krátke a dosť krehké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až nadmerná, pravidelná, v domácich podmienkach je vhodné robiť prebierku.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 20 g), tvarovo nepravidelné, niektoré podlhovasté, iné guľatejšie, ku koncom buď zúžené alebo zaguľatené. Šupka je jemná, kyslá, ťažko sa sťahuje, je krásne osrienená, pod osrienením je čiernomodrá, pri nadmernej úrode a horšom vyzrievaní ostáva červenkastá. Dužina je zelenožltá až žltá, miestami priehľadná, menej šťavnatá. Chuť je dobrá, sladkastá, podobná slivkovej, ale menej výrazná. Kôstka sa od dužiny oddeľuje väčšinou dobre, len pri veľkých úrodách a horšom dozrievaní horšie. Je to sliva.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v 1. polovici augusta, niekedy naraz, inokedy postupne, zbiera sa prebierkou.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na spracovanie tam, kde nevadí kyslejšia chuť šupky, teda napr. do džemov a lekvárov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodosti uprednostňujeme úrodné hlinité a primerane vlhké pôdy, v suchšej pôde stromy predčasne starnú a plody sú horšej kvality. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke, teda prejavuje sa len na listoch.