Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: Holandsko, vyšľachtil ho André van Nijnatten v roku 2013 ako odrodu orgovánu Meyerovho (Syringa meyeri syn. Syringa pubescens subsp. pubescens) pod názvom Annys200817 a v Európe sa používa názov Flowerfesta® Pink.

RAST: umiernený, kompaktný, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky asi len 125 cm. Listy sú menšie (dlhé 3-5 cm), okrúhlo-vajcovité, šťavnato zelené.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne opakovane: koncom mája približne 3 týždne a znova v lete veľkými metlinami drobných, bielych, sladko voňajúcich kvetov, prípadne ešte raz na jeseň. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: nádherný okrasný kompaktný orgován obzvlášť vhodný do malých záhrad aj na balkóny či strešné záhrady. Samozrejme parádu urobí aj vo veľkých záhradách či parkoch, napríklad v kombinácii s bielo kvitnúcou odrodou Flowerfesta® White.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -28 °C. Je lepšie odolný voči múčnatke než staršie odrody.

PÔVOD: druh pravdepodobne pochádza z juhovýchodnej Číny, od provincie Jün-nan až po pobrežnú provinciu Šan-tung, kde rastie pozdĺž vodných tokov v horských lesoch, v krovinatej pobrežnej vegetácii aj v okolí ciest, v nadmorskej výške pod 1000 m n. m. Odroda Blush Pink pochádza z USA, Texas, Magnolia, Magnolia Gardens Nursery, objavená ako nekvitnúca mutácia odrody Firepower v in-vitro množiarni tejto škôlky v roku 2004. Synonymá: Aka.

RAST: umiernený, kompaktný, je to stálezelený až poloopadavý ker dorastajúci do výšky len 75 cm a šírky 90 cm. Nové listy majú ružový nádych a uchovávajú si ho po celý rok, kedy konečne ozelenejú do tmavej zelenej. Takže od jari do leta má krík zelené listy prekryté na povrchu ružovkastými listami letorastov, v zime sa všetky listy sfarbia do červena. Názov odrody "Aka" znamená v japončine "červený". V chladnejších oblastiach (USDA zóna 6 a menej), listy čiastočne alebo úplne na zimu opadávajú.

OPEĽOVACIE POMERY: tento kultivar netvorí kvety.

PLODNOSŤ: netvorí kvety ani plody.

PLODY: žiadne.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: je to najmä v teplých oblastiach listom celoročne okrasná drevina, ktorá sa dá pestovať ako solitéra, ale najlepšie vynikne v skupine či v nízkom, neformálnom živom plote, ako lem záhonov v záhradách, parkoch či inej mestskej zeleni, ale aj na balkónoch a terasách.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj silnejšie zatienenie, ale najlepšie sa vyfarbuje na priamom slnku s určitým zatienením poobede. Preferuje stredne úrodné, humózne, stredne vlhké, dobre odvodnené pôdy, hoci toleruje širokú škálu pôd. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.  

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -20,6 až -23,3°C, pri teplote pod 12°C opadávajú listy. Dobre zakorenené rastliny tolerujú do určitej miery aj sucho. Nezvykne u nás trpieť chorobami a škodcami. Len v zásaditej pôde sa môže na listoch prejaviť chloróza.

PÔVOD: bývalý ZSSR, Všeruský vedecko-výskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka. Vyšľachtili ho v roku 1947 J. I. Potapenko, L. I. Proskurnja a A. S. Skripnikova ako kríženca odrody Severnyj x zmes peľu odrôd Muškát vengerskij, Muškát belyj, Muškát alexandrijský). Obsahuje gény Vitis amurensis. Synonymá: Cvetočnyj (pôvodný názov), pod menom Blütenmuskateller sa pestuje najmä v nemecky hovoriacich krajinách.

RAST: bujný až veľmi bujný, s hustým až veľmi hustým olistením, intenzita rastu zálistkov je vysoká. Je nutné v zóne strapcov odstraňovať zálistky a 1-3 listy. Listy sú stredne veľké až veľké, okrúhle, troj- až päťlaločné, stredne hlboko vykrajované. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: primeraná, pravidelná. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2, pri ňom netreba robiť prebierku plodov.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, valcovito-kužeľovité, stredne husté až husté. Bobule sú stredne veľké, guľaté. Šupka je pevná, žltozelená, na oslnenej strane jantárová, s jemným voskovitým osrienením. Dužina je šťavnatá. Chuť je s výraznou muškátovou vôňou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda vhodná na výrobu odrodových vín a cuvée s intenzívnou muškátovou vôňou s jemnou ovocnosťou a výraznou, sviežou kyselinou.

STANOVIŠTE: slnečné, vzdušné, je stredne náročný na polohu, menej náročný na pôdu, menej vhodné sú suché pôdy, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu. Vo vlhkých pôdach zas môžu mať veľmi husté olistenie, čo zvyšuje citlivosť na hubové patogény.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea), stredne až menej odolný voči múčnatke viniča (Erysiphe necator). Je málo citlivý na spŕchanie súkvetí, netrpí abiotickým vädnutím strapcov. Dá sa pestovať v režime ekologického poľnohospodárstva, ale s ochranou proti múčnatke.

PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtili ako komplexného kríženca genotypov SCRI 74126RA8 x SCRI 75131D2

 
RAST: bujný, najskôr počas sezóny vzpriamený, neskôr polovzpriamený, tvorí stredný až vyšší počet pevných, beztŕnnych výhonov, ktoré sú zelené alebo mierne do purpurova, pričom v zime sú takmer celé purpurové.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (2,1-8,1 kg/rastlinu), pravidelná. Plodí na bočných konárikoch minuloročných výhonov, ktoré sú dlhé aj 30 cm.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (v rozmedzí 5,3-10 g, najčastejšie okolo 6 g, 25-40 mm), tupo kónického tvaru, čierne a mierne lesklé, pevné. Chuť je príjemne pikantná, vyvážene sladkokyslá, aromatická. Majú vysokú cukornatosť (priemerne 10,6-12,8 °Brix), hoci pomer cukrov a kyselín je stredný (4,53). Majú vysoký obsah minerálnych látok (0,34 % hmotnosti) a vitamínu C.

 
DOZRIEVANIE: skoré, dozrievajú od polovice júla do konca augusta až septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie na šťavy, džemy, sirupy, do koláčov. Výborne sa skladujú a prepravujú. Majú slabú tendeciu po zmrazení sčervenať, najmä ak pri zbere neboli úplne zrelé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredných aj vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Stredne náchylná na poškodenie fytoftórou či bakteriálnou spálou.

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, šľachtenie neznáme.

 
RAST: bujný, vzpriamený, dorastá do výšky asi 140-180 cm. Má svetlejšie, no zdravé listy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne počas apríla.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká.

 
PLODY: sú veľmi veľké (aj viac než 1 cm, aj 1,5 cm), guľaté, v krátkych strapcoch po 2-4. Sú veľmi šťavnaté. Chuť je výborná, jemná, príjemne sladkastá a aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a všestranné spracovanie na džemy, sirupy, likéry, vína, do koláčov či sušené do ovocných čajov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, humóznou pôdou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazudolná, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a listy vydržia zelené dlho do jesene.

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M. M. Griška, odroda druhu Actinidia arguta var. purpurea selektovaná ako semenáč z voľného opelenia materiálu privezeného v r. 1958 z Pekingu, prípadne aj z Ľvova, Batumi a Mičurinska.

RAST: bujný, dorastá do 4-6 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: samičia rastlina vyžadujúca na dosiahnutie úrody opelenie samčou odrodou, napr. Prince Jumbo.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká, približne 15-ročné rastliny dávajú ročnú úrodu 20-35 kg. 

PLODY: stredne veľké (priemerne 10,6-11,7 g, 3,3-3,8 x 2,2-2,3 cm), podlhovasté. Šupka je pevná, purpurová a aj dužina je purpurová. Chuť je výborná, sladká len jemne kyslá, príjemná, (obsah cukru priemerne 6,6-12 %). Obsahuje viac glukózy a fruktózy než sacharózy v porovnaní so zelenoplodými odrodami. Má stredne vysoký až vyšší obsah vitamínu C (91,9 mg/100 g) a podobne stredný obsah karotenoidov (priemerne 0,84 mg/100 g). Má zrejme najvyšší obsah antokyánov zo všetkých odrôd kiwi.
 
DOZRIEVANIE: neskoré, od konca septembra do októbra. Plody sa zbierajú mäkké a hneď konzumujú.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády atď.). 

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná (do -30 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam .

PÔVOD: neznámy, zrejme Ukrajina. Je uvádzaná ako hybrid, kríženie je neznáme, zrejme je to Actinidia deliciosa lebo Actinidia chinensis skrížená s nejakým mrazuodolnejším druhom, pravdepodobne Actinidia arguta.

RAST: veľmi bujný, už v prvý rok po vysadený narastie 2-3 m.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda so samčími aj samičími kvetmi. Kvitne v máji a júni. Pre vyššiu úrodu odporúčame kombinovať so samčou odrodou aktinídie lahodnej (Actinidia deliciosa), napr. Tomuri.

PLODNOSŤ: skorá (3-4 roky po výsadbe), vysoká.

PLODY: veľké (70-80 g), podlhovasté, chlpaté so zelenou, veľmi chutnou dužinou a vysokým obsahom vitamínu C.

DOZRIEVANIE: neskoré, počas októbra. Plody sa zberajú ešte tvrdé a dajú sa uskladniť v chlade a nechať postupne dozrievať do konzumnej zrelosti.

VYUŽITIE: na priamy konzum a spracovanie na džemy, marmelády apod.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Nový Zéland, náhodný semenáč druhu Actinidia deliciosa nájdený na farme a pomenovaný v roku 1968.

 
RAST: bujný, vyvára plstnaté ovíjavé liány vyžadujúce oporu, je vhodné zabezpečiť mu letný rez, najmä ak má opeliť len jednu samicu. 

 
OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúci samec potrebný na opelenie samičích odrôd A. deliciosa, napr. odrody Hayward či Bruno, klon 8, zvládne opeliť 4-5 samíc, ak sú v dostatočnej blízkosti, peľ prenáša hmyz. Zvyšuje úrodu a veľkosť plodov aj čiastočne samoopelivých odrôd Zakarpacie a Jenny. Zvládne dokonca opeliť aj odrody aktinídie význačnej (A. arguta), minimálne tetraploidné odrody Geneva, Weiki a Bingo, hoci ich plody sú mierne menšie ako po opelení samcom A. arguta.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: výborný, produktívny opeľovač a zároveň veľmi dekoratívna liana vhodná na pergoly, ploty apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Vhodná len do teplých oblastí Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do asi -15 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Lepšie odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: neznámy, zrejme Poľsko, zrejme pomenovaná po meste Lubawa zo S Poľska. Je to ružovoplodá odroda druhu ríbezľa červená (Ribes rubrum).

 
RAST: stredne bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé, husté, zvyčajne majú po 14-15 bobúľ. Plody sú stredne veľké až veľké (0,6-0,9 g), guľaté bobule. Majú zaujímavé sfarbenie, sú priesvitné s ružovými mapami, pôsobia veľmi dekoratívne. Chuť je veľmi príjemná, voňavá, sladkokyslá, sladšia než väčšina červených a bielych ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, postupné, v 1. polovici júla. Po dozretí vydržia bobule dlho na kríku.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy, sirupy, vína, do koláčov či dezertov.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči americkej múčnatke egrešov (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč nájdený p. Meurisom, riaditeľom Van Monsových ovocných škôlok pri Vilvoarden medzi Bruselom a Mechelenom, pri dvore Dry Toreu okolo roku 1800. Je pomenovaná po nemeckom pomológovi Augustinovi Diealovi. Iné názvy má “Mačacia hlava”, “Cisárska”.

 
RAST: bujný, v škôlke krivý, koruna je charakteristicky vysoká a úzko pyramidálna so spodnými kostrovými konármi vodorovnými, pod váhou úrod postranné konáre s krátkym plodonosným obrastom prevísajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, sama je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova, Guyotova, Hardyho, Charneuská, Júlová, Konferencia, Kozačka štuttgartská, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Magdalénka, Nelisova zimná, Parížanka, Poiteau, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (asi po 6 rokoch), vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (11x9 cm, priemerne 180-250 g, ale aj 600 g či viac), baňatého, často hrboľatého tvaru, ktorý je smerom ku stopke mierne zúžený. U veľmi veľkých plodov býva jedna polovica plodu väčšia než druhá. Šupka je drsná, matná, svetlozelená, po dozretí jemnejšia, lesklá, žltá až zlatožltá, pokrytá nápadnými hnedými lenticelami, vonia muškátovo. Biela dužina je jemná, šťavnatá, maslová. Chuť je vynikajúca, korenistá, kyslasto sladká, u plodov z vyšších a horších polôh však trpkastá a repovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra alebo začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novemberi, niekedy už skôr, vydrží do Vianoc, prípadne až do januára.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu džemov, destilátov či ďalšie kuchynské využitie. Má sklon k otlačeniu a hnednutiu šupky, horšie znáša skladovanie v chladiarni.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje hlboké, hlinité, dostatočne vlhké pôdy, znesie i vyššie polohy, ale musia byť teplé a chránené pred vetrom. Plody z mokrých a studených polôh bývajú trpké, mokré a studené polohy podporujú aj rozvoj chrastavitosti. Je vhodná do záhrad, sadov či alejí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na úpal listov.

PÔVOD: pravdepodobne z Anglicka z pol. 18. storočia.

 
RAST: bujný, vytvára veľkú, ihlanovitú korunu, neskôr je široko guľovitá. Má výrazne tmavozelené listy kontrastujúce so svetlozelenými listovými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, sama je zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Hardyho maslovka, Kozačka štuttgartská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, hojná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 10 cm dlhé), pretiahnuté, fľaškovitého tvaru, niekedy aj zakrivené. Šupka je hladká, lesklá, svetlozelená až žltozelená, na slnečnej strane s karmínovočerveným líčkom, z horších polôh môže byť trpkastá. Dužina je biela, jemná, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, jemne vínovito korenistá, veľmi príjemná.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice augusta alebo aj skôr ešte v tvrdej, svetlozelenej zrelosti, konzumná zrelosť o 1-2 týždne, nevydrží dlho, výnimočne do začiatku septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, na výrobu kompótov, džemov a lekvárov alebo destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Uprednostňuje hlboké, výživné pôdy, dostatočne vlhké, ale dobre odvodnené pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími pôdami, ak nie sú príliš mokré a studené. Je vhodná do väčších záhrad a sadov alebo aj do alejí s dostatočne vysoko zapestovanou korunou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh, v chladnejších síce dobre rastie, ale plody nedosahujú dobrú kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolná voči chorobám, len v nevhodných polohách a pri prehustení koruny môže trpieť chrastavitosťou. Udržiavame vzdrušnú korunu a sadíme ju na vzdušné, otvorené lokality.

PÔVOD: ČR, vypestoval ju Antonín Haman ako náhodný semenáč v Újezdě u Lázní Bělohrad, zač. 20. storočia. Na verejnosť sa dostala v r. 1925, kedy škôlkar J. Kuhn z Brtve a pomológ V. Zeman z Lužan vyzvali v časopise Ovocnické rozhledy pestovateľov, aby upozorňovali na najlepšie typy sliviek.

RAST: stredne bujný, vytvára guľovitú až široko guľovitú, neskôr rozložitú a stredne hustú korunu s bohatým plodonosným obrastom, nevyhoľuje. Habitusom sa nepodobá na Domácu slivku, ale skôr na Vlašku.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 19 g), pretiahnutého, typicky slivkovitého tvaru, najširšie uprostred a rovnomerne sa zužujúce k obom koncom. Šupka je fialová až tmavomodrá, s výrazným svetlomodrým osrienením, pod ním lesklá, málo hladká, kyselkavá. Dužina je zelenožltá, pevná, stredne šťavnatá, s vynikajúcou, sladko kyselkavou, typicky slivkovou chuťou, výrazne sladšou než má Domáca slivka (Bystrická). Dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: chuťovo výborná slivka vhodná na priamy konzum a všetky spôsoby spracovania, na sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či kvalitných destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu. Je veľmi vhodná do okrajových, chladnejších oblastí, kde dosahuje lepšie výsledky ako v teplých oblastiach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), ale citlivejšia na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Je stredne tolerantná voči šarke s prejavmi väčšinou len na listoch. Je stredne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch.

PÔVOD: Rumunsko, Institutul de Cercetare – Dezvoltare pentru Pomicultura Pitesti – Maracineni, vyšľachtili ju v roku 1981 V. Cociu a R. Roman ako kríženca odrôd Tuleu Gras x Early Rivers.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s nefunkčnými tyčinkami netvoriacimi peľ, kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače: Agenská, Althanova ringlota, Anna Späth, Early Rivers, Gras Ameliorat, Silvia, Stanley.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 38-50 g), podlhovasté, nesúmerné. Šupka je tenká, fialovomodrá, na zatienenej strane fialová s tmavšími škvrnami, na slnečnej strane tmavomodrá, osrienená. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je príjemne aromatická, vyvážene sladkokyslá, pri plnom vyzretí až sladká, veľmi dobrá. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, 33 dní pred Bystrickou, teda približne v 1. a 2. dekáde augusta. Dozrieva postupne, zbiera sa prebierkou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, na sušenie či výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj kvete a stredne tolerantná voči šarke, tá sa prejavuje len na listoch, úplne minimálne na plodoch. Je náchylnejšia na moníliovú hnilobu plodov (Monilinia fructigena).

PÔVOD: neznámy, možno Nemecko, je to stará, veľmi rozšírená odroda. Synonymá: Černica, Uherka tvrdá, Grosse Schwarze Knorpelkirsche, Bigarreau Gros Noir, Czarna požna.

 
RAST: veľmi bujný, zdravý, tvoria vysoké a široko rozložité koruny, kostrové konáre sú mohutné.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Büttnerova červená, Germersdorfská, Hedelfingenská, Kassinova skorá, Napoleonova, Regina, Sunburst, Thurn Taxis (Schneiderova).

 
PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná, z dobrých polôh vysoká.

 
PLODY: veľmi veľké (priemerne 7,5-9 g), väčšinou tupo srdcovité, z horších polôh tvarovo aj veľkostne rôznorodé. Šupka je jemná, pevná, hrubá, ťažko se sťahuje, je tmavohnedá až čierna. Dužina je tuhá, chrumkavá, tmavočervená, pretkaná belavými vláknami, veľmi šťavnatá, šťava silne farbí. Chuť je sladká, mierne kyselkavá, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Dužina sa niekedy ťažšie oddeľuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, v 5.-6. čerešňovom týždni, väčšinou v polovici júla, vydrží dlho na strome.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, pečenie, sirupy, likéry či destiláty s mierne mandľovou arómou.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitnú, priepustnú, dostatočne vlhkú, teplú pôdu s dostatkom vápnika. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou. Z horších polôh a najmä pôd môžu byť plody horkasté.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Počas dlhotrvajúcich dažďov je stredne až vyššie náchylná na praskanie plodov. Je vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena). Napáda ju vrtivka čerešňová aj piadivka jesenná.

PÔVOD: Nemecko, Müncheberg, vyšľachtil ho Oswald Macherauch ako krížením odrody Goldkugel s druhom Ribes (ex. Grossularia) divaricata a následným spätným krížením s odrodou Gelbe Riesen. Na trh ju v r. 1953 uviedla ovocná škôlka v Groß-Mimelage.

RAST: je silný, značne sa rozvetvuje, vytvára stredne veľké, vysokoguľovité, riedke kry s výškou okolo 1,2 m, prevažne s riedkymi, sklonenými, jednoduchými, zriedkavo dvojdielnymi tŕňmi. Listy sú stredne veľké až menšie, tmavozelené, jemnejšie zubaté. Raší stredne skoro. Vysádzame vo vzdialenosti 1,2-1,5 m v rade do zamulčovaného záhonu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká v dobrých podmienkach (priemerne 5,2 kg v 4. roku po výsadbe), pravidelná. 

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 5,7 g, 22,6 mm x 18,4 mm), stredne veľkostne vyrovnané, elipsovité, nie úplne pravidelné, často po dvoch spolu, na veľmi tenkej a veľmi dlhej stopke. Šupka nie je veľmi hrubá, úplne hladká, výrazne šedobiela, osrienená. Dužina je svetlozelená až svetložltozelená, semená dosť presvitajú, je jemná a šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, výrazná, aromatická. Má stredný obsah kyselín. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré až stredne neskoré, nerovnomerné, okolo polovice júla.

VYUŽITIE: kríky vhodné do menších aj väčších záhrad či plantáží, vhodné ako nízky nepriestupný živý plod, plody najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na džemy či želé.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors-uvae). Niekedy ju napadajú húsenice piliarky ríbezľovej (Nematus ribesii)

PÔVOD: druh pochádza zo Severnej Ameriky - najmä východných a stredných oblastí USA a východu Kanady. Rastie tam najmä na brehoch vodných tokov, okrajoch lesov a skalnatých svahoch. Kultivar Little Devil^™ vyšľachtil v USA vo Wisconsine profesor David C. Zlesak na University of Wisconsin - River Falls a bol uvedený na trh okolo roku 2010 a ochrannú známku naň má škôlka Bailey Nurseries. Synonymá: Donna May. 

RAST: kompaktný, umiernený, polovzpriamený. Je to opadavý ker, ktorý vyniká jemne textúrovaným, tmavobordovým olistením, ktoré ho odlišuje od iných kultivarov tavole kalinolistej. Dorastá do výšky a šírky okolo 90-120 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až júni. Kvety sú chocholíkovité vrcholíky ružovkastobielej farby.

PLODNOSŤ: pravidelná ale kvantitatívne nevýznamná. Plodenie má najmä okrasný charakter. 

PLODY: plod je malý, nafúknutý mechúrik, 0,5 - 1cm veľký, zelenej až červenohnedej farby pri dozrievaní. Má výhradne okrasný charakter. 

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri. 

VYUŽITIE: ako okrasný ker pre svoje výrazné tmavopurpurové až bordové listy a ružovkasté kvety najmä do okrasných záhrad, skupinových výsadieb, nízkych živých plotov alebo do nádob. 

STANOVIŠTE: slnečné, dobre toleruje polotieň. Nenáročná na pôdu - vyhovujú jej piesčité, hlinité aj ílovité pôdy, široká škála pH. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná až do -37 až -40 °C, mierne suchovzdorná, toleruje mestské prostredie. Vysoko odolná voči škodcom a chorobám, zriedkavo sa môžu vyskytnúť vošky. Je podstatne vyššie odolná voči múčnatke než iné odrody tavole.

PÔVOD: druh pochádza zo strednej Číny, provincií An-chuej, Che-nan, Chu-pej, Kansu, Šan-si a Šen-si, kde rastie v nadmorskej výške od 300 do 1400 m n. m na horských svahoch, v krovinách, na okrajoch ciest, medzi skalami. Prvýkrát ju vedecky popísal Karl Graebner až v roku 1901. Do Európy sa dostala na začiatku 20. storočia. Rodový názov pripomína nemeckého botanika Richarda Kolkwitza, druhový latinský znamená doslova ľúbezná. Odroda Pink Cloud pochádza zo Spojeného kráľovstva, Surry, kde bola v roku 1946 vybraná v záhrade bristkej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti vo Wisley.

RAST: stredne bujný, je to opadavý, bohato vetvený krík s husto olistenými konármi. Dorastá do výšky 1,5-3 m a šírky 2,5-4 m. Má protistojné, jednoduché listy s krátkymi stopkami, ich čepeľ je kopijovitá až oválna.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, minimálne čiastočne samoopelivá až samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne od mája do júna kvetmi, ktoré sú na rozdiel od botanického druhu mierne väčšie a aj sa objavujú vo väčšom množstve v súkvetiach. Maju zvonkovitý tvar, sú ružovkasté s výraznou žltou sieťovitou kresbou, obsahujú veľa peľu a nektáru a sú veľmi atraktívne pre hmyz: včely, pestrice, čmeliaky či motýle.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale do plodnosti vstupuje skoro (2-4 roky po výsadbe), plodnosť je pravidelná a vysoká.

PLODY: malé tobolky (5-8 mm) vajcovitého tvaru, chlpaté a hnedé, obsahujú 1 semeno. 

DOZRIEVANIE: od augusta do septembra.

VYUŽITIE: ako krík okrasný najmä počas neskorej jari kvetom atraktívnym nielen pre nás, ale aj pre opeľovače a včely medonosné, je vhodná do menších aj väčších záhrad ako solitéra, ale aj do živých plotov, parkov či inej mestskej zelene, ale aj do včelníc na spestrenie pastvy po odkvitnutí ovocných drevín. V zime môže plniť okrasnú funkciu aj vďaka zaujímavo odlupujúcej sa kôre na staršom dreve.  

STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, chránené pred vetrom. Pôdu preferuje stredne úrodnú, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú, neznáša premokrenú ťažkú pôdu. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve až do -34 °C, v kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami, občas ju môžu napadnúť vošky.

PÔVOD: zrejme Maďarsko, kríženec odrôd SV 12-375 (Villard Blanc) a Perlette. Medzidruhový kríženec.

RAST: stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: menšie strapce (priemerne 200-350 g) s priemerne 131 bobuľami. Bobule sú menšie (priemerne 2,5-3 g), guľaté, jantárovej farby. Dužina je mäsitá a šťavnatá, bez semien a s harmonickou vyváženou chuťou, v ktorej je jasne badateľná muškátová aróma. Obsah cukru je 19-22 %.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, potrebuje len 100-110 dní, začiatkom až v polovici augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie na hrozienka, v ktorých si zachováva muškátovú vôňu, ale aj na výrobu muštov, džemov či kompótov. Veľmi dobre znášajú prepravu. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, orientované na J alebo JZ. Nenáročný na pôdu, dobre sa mu darí v piesočnatej, hlinitej či vápenitej pôde. Optimálne sú hlboké, priepustné hlinitopiesočnaté pôdy bohaté na živiny.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -22 °C až -23 °C. Vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne odolný voči múčnatke viniča (Uncinula necator) a voči botrydíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Nemecko, Berlín, škôlka BBC Baumschulen, vyšľachtil ho Hans-Joachim Albrecht a uviedol na trh v roku 1983.

RAST: bujný, bujnejší než samičie odrody, vzpriamený, ale dobre zvláda rez a dá sa tvarovať aj do živého plotu.

OPEĽOVACIE POMERY: samčia, opeľovacia odroda s vysokou násadou samčích kvetov. Vytvára veľa klíčivého peľu, opelí asi 6 samičích rastlín - podľa rozmiestnenia a prevládajúcich vetrov. Kvitne stredne dlho - od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neplodí.

PLODY: neplodí.

DOZRIEVANIE: neplodí.

VYUŽITIE: univerzálny opeľovač, opelí všetky samičie odrody. Listy obsahujú vitamín C, antioxidanty a bioflavonoidy, konáriky aj serotonín, čaj z nich sa používa p ri prechladnutí.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 3x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Hans Hachmann a na trh bola uvedená v roku 1974. Patrí medzi hybridy Forsythia x intermedia, ktoré sú krížencami medzi F. suspensa a F. viridissima.

RAST: stredne bujný. Ide o opadavý ker so vzpriameným a husto rozkonáreným habitusom. Typicky dosahuje výšku 2 až 3 metre pri podobnej šírke. Koruna je hustá a dobre rozkonárená už od bázy. Mladé výhony sú žltozelené s výraznými lenticelami, zatiaľ čo staršie drevo vytvára sivo-hnedú borku. Listy sú vajcovito-kopijovité, zvyčajne 8–12 cm dlhé, a na jeseň sa sfarbujú do žltkastých až purpurovo-bronzových odtieňov.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitnutie prebieha v marci až apríli, zvyčajne trvá 2–3 týždne, kvitne veľmi bohato veľkými, zlatožltými kvetmi zvončekovitého tvaru so 4 lupeňmi.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: drevnatá, vajcovitá tobolka dlhá približne 1 – 1,5 cm. Obsahuje niekoľko malých, okrídlených semien. Povrch tobolky je hnedý a kožovitý.

DOZRIEVANIE:

VYUŽITIE: ker je veľmi dekoratívny kvetom skoro na jar a používa sa ako solitér či do živých plotov do záhrad, parkov či mestskej zelene. Konáre s kvetmi sa výborne hodia na rez do vázy, aj s rýchlením počas zimy a kvety príležitostne ako jedlá ozdoba, hoci sú horké.

STANOVIŠTE: slnečné, plné slnko je nevyhnutné pre maximálnu produkciu kvetov, ale zvládne aj v polotieň, ale s obmedzeným kvitnutím a slabším vzrastom. Je nenáročná na pestovanie. Preferuje vlhké, dobre priepustné hlinité pôdy. 

ODOLNOSŤ: je extrémne mrazuvzdorná v dreve - odoláva teplotám až do -30 °C. Jednou z kľúčových vlastností tohto kultivaru je vyššia mrazuvzdornosť kvetných púčikov v porovnaní s inými hybridmi F. × intermedia. To z nej robí spoľahlivo kvitnúci ker aj v chladnejších oblastiach, kde iné kultivary môžu prísť o púčiky vplyvom neskorých mrazov. Všeobecne odolná voči škodcom a chorobám, niekedy ju môžu napadnúť vošky, príležitostne sa môže vyskytnúť hubovitá choroba (Phomopsis) alebo bakteriálna škvrnitosť (Pseudomonas syringae), ale Goldzauber vykazuje celkovo lepšiu vitalitu a odolnosť než staršie kultivary ako Spectabilis. Je stredne tolerantná voči mestskému znečisteniu a ílovitým pôdam.

PÔVOD: USA, štát New York, Fairport, vyšľachtil americký šľachtiteľ Arthur H. Steffen. Kultivar bol predstavený v roku 1990. Ide o semenáč neznámeho pôvodu, pravdepodobne s genetickým podielom Clematis lanuginosa.

RAST: stredne bujný, je to kompaktná, opadavá liana, dosahujúca výšku 1,8-2,4 m a šírku 1m. Vysádzajte tak, aby bol koreňový krčok v hĺbke 5 – 8 cm pod úrovňou terénu, čo podporí tvorbu nových výhonov z podzemných častí. Netreba ho výrazne rezať, keďže kvitne na letorastoch aj staršom dreve.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na letorastoch aj staršom dreve od začiatku do konca leta. Vyznačuje sa bohatým kvitnutím. Jednoduché, sýto červenofialovo-ružové kvety dosahujú priemer 10-12,5 cm, tvorí ich 6-8 okvetných lístkov s jemnou textúrou, ktoré majú v strede výrazný, zamatový červený pás a kontrastné, svetložlté tyčinky.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suchá, jednosemenná nažka, vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym čnelkom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov (tepálov) pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodná na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jej výsadbu. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Môžu ho poškodzovať vošky, slimáky a húsenice, okvetné lístky môžu byť poškodzované ucholakmi, môže trpieť múčnatkou a vädnutím plamienkov (Calophoma clematidina), fytoftórou, hrdzou (Coleosporium clematidis) či vírusmi.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče. 

PÔVOD: Francúzsko, Versailles, vyšľachtil Marcel Moser v škôlkach Moser & Fils. Na trh bol uvedený v roku 1897. Ide o hybrid vzniknutý krížením hybridov Clematis Belisaire x Clematis Marcel Moser.

RAST: bujný, je to vysoká opadavá liana, dosahujúca výšku 2,4-4 m a šírku 0,5-1m. Vysádzajte tak, aby bol koreňový krčok v hĺbke 5-8 cm pod úrovňou terénu, čo podporí tvorbu nových výhonov z podzemných častí.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na letorastoch aj staršom dreve, netreba ho výrazne rezať. Doba kvitnutia trvá od konca marca do mája na staršom dreve a následne opätovne začiatkom jesene na letorastoch. Tvorí veľké, jednoduché, ploché kvety s priemerom 15-20 cm, ktoré sa skladajú z 6-8 ružovofialových špicatých okvetných lístkov. Každý z nich nesie výrazný karmínový pruh a kontrastné červenkasté tyčinky. Farba kvetov na intenzívnom slnku bledne.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suché, jednosemenné nažky vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym príveskom. Súplodia sú veľké a dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v októbri až decembri.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodná na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jej výsadbu. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Môžu ho poškodzovať vošky, slimáky a húsenice, okvetné lístky môžu byť poškodzované ucholakmi, môže trpieť múčnatkou a vädnutím plamienkov (Calophoma clematidina), fytoftórou, hrdzou (Coleosporium clematidis) či vírusmi.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče. 

Foto zdroje: congerdesign, dendoktoor a Etienne-F59 (Pixabay)

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Gravetye Manor, vyšľachtil ho Ernest Markham v 30. rokoch 20. storočia (cca. 1935) ako semenáč neznámeho pôvodu a uvedený bol na trh posmrtne. V roku 1993 získal ocenenie RHS Award of Garden Merit (AGM), čo potvrdzuje jeho spoľahlivosť a vysokú estetickú hodnotu. Synonymá: C. macropetala var. markhamii.

RAST: stredne bujný. Je to bohato kvitnúci kultivar, dosahujúci výšku 2-2,5 m, avšak v ideálnych podmienkach a bez pravidelného rezu môže túto veľkosť poľahky zdvojnásobiť. Zložené listy tvorí 9 hlboko lístkov. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na minuloročných výhonoch. Doba kvitnutia trvá od konca marca do mája, preto je možné vykonať rez hneď po odkvitnutí, aby sa rastlina udržala v požadovaných medziach. Hoci na jar vytvára záplavu kvetov, po hlavnej vlne kvitnutia len veľmi neochotne remontuje - ak áno, tak je to zvyčajne v septembri. Kvety sú prevísajúce a poloprevísajúce, zvonovitého tvaru. Tvoria ich 4 tmavoružové bazálne okvetné lístky dlhé asi 5 cm. Uprostred nich je sukňa podobných, ale užších patyčiniek (staminodium). Tyčinky sú krémovej farby.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suché, jednosemenné nažky vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym príveskom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v septembri až októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodný na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jeho výsadbu. Na plnom slnku najviac kvitne. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Náchylný na vošky, slimáky a slizniaky (na mladých výhonkoch) a v horúcich suchých podmienkach na roztočce. V prostredí so stagnujúcim vzduchom sa môže vyskytnúť múčnatka.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče.

PÔVOD: Litva, vyšľachtil Leonardas Bakevičius okolo roku 1995. Ide o hybrid patriaci do skupiny neskoro kvitnúcich veľkokvetých plamienkov. Kultivar bol uvedený na medzinárodný trh a významné uznanie získal začiatkom roka 2000, pričom v roku 2004 získal medailu v Holandsku.

RAST: stredne bujný, kompaktná liana dosahujúca výšku 1,5-2 m. Keďže kvitne na letorastoch, ide o rastlinu 3. skupiny rezu, na jar sa zrezáva hlboko (cca 30 cm nad zemou), čo pomáha rastline vyhnúť sa zimnému poškodeniu starého dreva. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý. Kvitne na letorastoch od júna do septembra krásnymi sýtofialovými kvetmi s purpurovým pruhom s priemerom 7-10 cm. Často dochádza k prvej masívnej vlne kvitnutia začiatkom leta, po ktorej nasleduje slabšia druhá vlna koncom leta.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suchá, jednosemenná nažka, vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym čnelkom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Prospeje mu neutrálne až mierne alkalické pH.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve až do −25 °C.  Náchylný na vošky, slimáky a slizniaky (na mladých výhonkoch) a v horúcich suchých podmienkach na roztoče. V prostredí so stagnujúcim vzduchom sa môže vyskytnúť múčnatka.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče.