Test - ČR 12% DPH (Stromy, rastliny...)

PÔVOD: Eurázia, od strednej Európy až po Sibír, Mongolsko, Čínu a Kóreu. U nás sa prirodzene vyskytuje v teplejších oblastiach len ako poddruh Allium senescens subsp. montanum (Cesnak sivkastý horský) a na Vihorlate aj ako poddruh Allium senescens subsp. glaucum.

 
RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky asi 30-40 cm a šírky 20 cm, vytvára trsy, ktorými sa rozširuje. Je to trvalka prezimujúca v cibuli. Cibule sú relatívne malé (cca. 1 cm), úzke, kužeľovité, listy má ploché, tuhé, lesklé, veľmi dekoratívne. Sadíme ho v hustote 9 - 12 rastlín/m2, postupne sám zahustí výsadbu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Svetloružové kvety kvitnúce od júla do augusta vytvárajú husté guľovité súkvetia - také ružové pingpongové loptičky - obsypané opeľovačmi.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

 
PLODY: srdcovité, nafúknuté, väčšinou s 2 semenami, usporiadané do guľovitých súplodí.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná, jedlá, liečivá a nektárodajná trvalka veľmi atraktívna pre rôzne opeľovače vrátane motýľov v čase, keď väčšina cibuľovín už odkvitla. Naopak odpudzuje napríklad mole. Kvety sa dajú použiť aj do kytičiek a súplodia zas do sušených aranžmánov. Kulinárne využitie: jedlé sú všetky časti, najchutnejšie sú asi pikantné kvety, ktoré sa dajú jesť surové, rozdelené na jednotlivé kvety, ktorými spestríme šaláty, nátierky, omáčky, ozdobíme chlebíčky či uvarené alebo upečené jedlá, polievky. Alebo v nich obalíme napr. syrové guľky. Súkvetia môžeme aj obaliť v riedkom cestíčku a rýchlo opražiť na spôsob ázijskej tempury. Pikantné listy s mierne horkastou príchuťou používame surové aj varené podobne ako kvety. Cibuľky môžeme okrem konzumácie začerstva a varenej podobe aj nakladať do sladkokyslého nálevu. Liečivé využitie: podobne ako iné cesnaky obsahujú veľa sírnych zlúčenín, ktoré im nielen dodávajú ich charakteristickú vôňu a chuť, ale pri dlhodobej konzumácii aj pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu v krvi, tonizujú srdce a obehový systém.

 
STANOVIŠTE: slnečné s priepustnou hlinitopiesočnatou pôdou. Je vhodný do nižších častí trvalkových záhonov, ale aj do skaliek, ktoré oživí kvetmi v lete, keď je už väčšina skalničiek odkvitnutá. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v cibuli do -29 °C až -34 °C. Nemá závažných škodcov, listy môžu obžierať slizniaky a slimáky. Ako prevenciu voči zahnívaniu cibuľky ho sadíme do priepustnej pôdy.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

 
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Konferencia, Parížanka. Nie je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody nepravidelného tvaru. Špička s krátkou stopkou je výrazne ohnutá. Šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane s červeným líčkom. Dužina je belavá, jemná, šťavnatá, rozplývavá. Chuť jemne korenistá, sladko-kyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. septembra, konzumná zrelosť v 2. pol. septembra, skladovateľnosť do októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, destilátu, muštu. Krátka skladovateľnosť.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, chránené pred vetrom a mrazom, kvalitná a dobre zásobená pôda.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči mrazu, stredná odolnosť voči monílii, mierna náchylnosť k chrastavitosti.

PÔVOD: bývalé nemecké územie, dnes Poľsko, Landsberg an der Warthe, vypestovaná ako náhodný semenáč v záhrade súdneho radcu Burcharda okolo r. 1850.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára guľovité až široko guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho a bohato, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumanova reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Jonathan, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 120-200 g, ale až do 300 g), guľovité, zdanlivo plocho guľovité, ale aj vysoko guľovité, mierne rebrovité, tvarovo aj veľkostne nevyrovnané. Šupka je veľmi jemná, hladká, lesklá, zelenožltá, pri plnej zrelosti svetložltá, na slnečnej strane niekedy jemne červenkastá s hnedými bodkami. Šupka len málo voní. Dužina je žltobiela, niekedy so zeleným nádychom, kyprá, mäkká, jemnozrnná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca, jemne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, len nepatrne korenistá, nie typicky renetovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva od konca októbra, vydrží uskladnená do začiatku januára, prípadne až do februára, pri skladovaní nevädne. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na mušty či víno, ale aj na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené v stredných a vyšších, chladnejších polohách, nie príliš teplé a suché, lebo tam predčasne dozrieva a opadáva, ani uzavreté, vlhké s ílovitou pôdou, lebo tam trpí chrastavitosťou a rakovinou. Najlepšie sú priepustné, mierne vlhké pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a silne mrazuodolná v kvete. V nevhodných polohách málo až veľmi málo odolná voči chrastavitosti a múčnatke, ale aj monilióze či rakovine, je náchylná na horkú hnilobu plodov a na napadnutie vlnačkou krvavou.

Mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade solitérneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

Strom kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v chocholíkoch. Plodnosť je neskorá (vo veku 10-20 rokov), úrodnosť bohatá.

Plod je guľovitá až hruškovitá malvica (veľkosť 2- 4cm), v čase zrelosti žltá - červenožltá - zelenkasto hnedá, bodkovaná. Dozrieva koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. 

Plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Známe sú i viaceré liečivé účinky plodov a kvetov.

Teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

Samoopelivá. 

Oskoruše boli v minulosti využívané ako stromy určujúce hranicu pozemkov. Dnes je ich výskyt ojedinelý, stávajú sa symbolom kultúrneho dedičstva a vďaka svojej dlhovekosti naším odkazom pre ďalšie generácie.

PÔVOD: Severná a stredná Čína, Taiwan, Japonsko, vzácnejšie i Kórea. Z Číny bol do Európy privezený v roku 1763 a bol nazvaný podľa botanika Josefa Gottlieba Kölreutera, ktorý sa začal zaoberať rozmnožovaním cievnatých rastlín a založil moderné pestovanie rastlín. Vo svojej domovine rastie v suchých údoliachch a vysýchavých riečnych korytách aj na brehoch vodných tokov, často sa tam vysadzuje aj v mestách, parkoch, v okolí chrámov.

RAST: je rýchly, ale celkovo dorastie len asi do 10 m výšky a šírky, zriedkakedy až do 15 m, u nás priemerne len 8 m. Má perovito zložené až 35 cm dlhé listy so 7-15 lístkami končistými, ozdobne zárezovými. Vyžaduje povýsadbový rez, ale po ňom potrebuje len minimálnu starostlivosť.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro, v júni až v júli, prípadne aj v auguste obojpohlavnými súmernými drobnými kvietkami zlatožltej farby. Kvety vyrastajú vo vzpriamenej alebo previslej metline, celé kvetenstvo je štvrť až pol metra dlhé a pri dobrom osvetlení sa zdá, že samo svieti. Kvety sú obojpohlavné a opeľované hmyzom.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: neobvyklé, nafúknuté tobolky v bočnom priereze vyzerajúce ako vajce. Majú tri papierové chlopne a obsahujú tri jedlé semená. Zelené tobolky dozrievaním hnednú a aj po opade lístia pôsobia dekoratívne. Navyše v jesenných vetroch o seba šuchocú a upozorňujú na seba.

DOZRIEVANIE: semená v tobolkách dozrievajú v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrasný aj užitočný strom vhodný najmä do mestských parkov či okrasných záhrad. Poskytuje neskorú pastvu pre včely a iné opeľovače. Mladé listy a výhony sú jedlé po uvarení. Semená sú jedlé po opražení a môžu sa použiť ako korálky. Kvety sa používajú pri zápale očných spojiviek a slzení očí (epifore). Dá sa z nich získať aj žlté farbivo a z listov čierne.

STANOVIŠTE: Ideálny ako solitér do parkov a mestského prostredia, nenáročný na pôdu, ale lepšie sa mu darí na slnečných miestach a v teplejších oblastiach s dlhými, teplými letami.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný od -23 °C do -29 °C, odolný voči znečisteniu ovzdušia a voči vetru.

PÔVOD: USA, Missouri, škôlka Glibert Wild & Son, odrodu vyšľachtil v r. 1973 Gilbert H. Wild, pôvod druhu je pravdepodobne Čína, Japonsko, Kórea, India, Stredná Ázia a na Kaukaze v svetlých lesoch a krovinách, na brehoch vodných tokov, v Ázii v pásme od 300 do 2500 m n. m. V súčasnosti pestovaná v mnohých častiach sveta, splaňuje v Európe aj Severnej Amerike, aj u nás.

 
RAST: rýchly, je to vytrvalá bylina prezimujúca v koreni, vysoká 60-70 cm, listy má široko čiarkovité, dlhé 60-70 cm a široké 2,5–3 cm, stvol je priamy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými veľmi dekoratívnymi, až 13 cm veľkými vínovočervenými až svetlofialovými kvetmi s výrazným, žltým stredom, kvitne od júla do augusta.

 
PLODNOSŤ: skorá, pri ponechaní kvetov pravidelná.

 
PLODY: tobolky.

 
DOZRIEVANIE: v septembri.

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna trvalka atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: Veľmi mladé listy a výhonky sú jedlé po uvarení a sú príjemne sladkasté. Jedlé a veľmi chutné, sladkasté, chrumkavé sú aj kvety a kvetné puky - surové alebo varené. Dajú sa použiť ako jedlá dekorácia sladkých aj slaných jedál, plniť sladkými aj slanými plnkami a jesť surové alebo opražené v cestíčku, zahusťujú sa nimi polievky. Dá sa konzumovať aj ich hľuznaté korene - surové alebo varené. Každý kvet síce kvitne len práve jeden deň, ale celá rastlina kvitne aj niekoľko týždňov.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnku tvorí viac kvetov. Darí sa jej vo väčšine pôd vrátane suchých, ale uprednostňuje úrodnú, vlhkú pôdu s pH medzi 6 a 7. Darí sa jej aj v ťažkej ílovitej pôde.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreňoch.

Impozantný strom so vzpriamenou, pyramidálnou až široko kužeľovitou korunou, dorastajúci do výšky 8 - 14 m. Opadavé listy sú matné, sviežo zelené, veľké až 17 cm. Kvitne začiatkom apríla, ešte pred olistením a vyniká krásnymi, až 10 cm veľkými bielymi a príjemne voňajúcimi kvetmi. Plody sú červeno oranžové semená. Pred vetrom chránené slnečné stanovište príp. mierny polotieň. Pôda úrodná, priepustná, primerane vlhká, mierne kyslá. Mrazuvzdornosť do - 34 ℃. Zamulčovanie plytkých koreňov. Zlá znášanlivosť rezu. Pôvod Japonsko a Kórea.

PÔVOD: USA, Nebraska, West Point, vyšľachtil v r. 1908 John Frederick Larson Rosenfield vo svojej škôlke a pomenoval ju po svojom synovi Karlovi.

 
RAST: bujný, vzpriamený až kríkový, dorastá do výšky 60-100 cm a šírky 6075 cm. Je to dlhoveká trvalka prezimujúca v koreňových hľuzách. Listy má lesklé, tmavozelené a hlboko vykrajované.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, lepšie tvorí plody v prítomnosti inej pivonky. Kvitne koncom mája a v júni stredne veľkými (15-17 cm), poloplnými, karmínovočervenými až purpurovými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: nepestuje sa kvôli plodom, ale v prípade prítomnosti opeľovača a ponechania kvetov je pravidelná a vysoká.

 
PLODY: tobolky.

 
DOZRIEVANIE: v júli a auguste.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná, jedlá aj liečivá, nektárodajná trvalka atraktívna pre opeľovače. Veľmi vhodná na rez do kytíc už vo fáze puku. Kulinárne využitie: Z kvetov sa dá urobiť želé alebo sirup alebo sa zalejú ako čaj. Liečivé využitie: čaj z kvetov má aj liečivé účinky proti kašľu. Externe sa používa proti hemoroidom a kŕčovým žilám. Koreňové hľuzy sú súčasťou "polievky 4 prvkov" - najčastejšie používaného ženského tonika v Číne. Najúčinnejšou látkou v koreni je paeniflorin, ktorý má protikŕčové účinky na črevá, znižuje krvný tlak, znižuje horúčku a chráni pred vredmi zo stresu. Vnútorne sa používa pri poruchách menštruácie, poraneniach, vysokom krvnom tlaku, PMS a poruchách pečene. Pôsobí antibakteriálne, protizápalovo, tlmí bolesť a ukľudňuje. Používať koreň ale treba pod lekárskym dohľadom a nesmú ho používať tehotné ženy.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Nenáročná rastlina, ktorá znáša širokú škálu pôdnych podmienok, ale najlepšie sa jej darí v hlbokých, výživných pôdach neutrálnych alebo mierne zásaditých. Vyslovene jej vadia len podmáčané alebo veľmi suché pôdy. V piesočnatých bude tvoriť veľa listov a menej kvetov. V ílovitých síce pomalšie porastie, ale bude bohato kvitnúť.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreni, minimálne do -20 °C, ale pravdepodobnejšie až do -34 °C až -40 °C. Väčšinou dobre odoláva chorobám a škodcom, je odolnejšia napríklad voči čiernej škvrnitosti listov než staršie odrody.

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Všeruský vedeckovýskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka, medzidruhový kríženec odrôd (Zarja Severa x Dolores) X Ruskyj rannyj, patrí do skupiny hybridov s botanickým druhom Vitis amurensis.

 
RAST: bujný, husté olistenie. Je vhodné pestovať ho na dlhý ťažeň, na strednom aj vysokom vedení.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná (7-11 t/ha).

 
PLODY: strapce sú veľké (priemerne 400-600 g), kónické, riedke až stredne husté. Bobule sú veľké (priemerne 22x24 mm, 4-5 g), guľaté. Šupka je tenká, pevná, tmavomodrá až tmavofialová, dužina je mäsitá. ružovobiela. Chuť je výborná, jednoduchá, s vysokým obsahom cukru (17-19 °NM). Obsahuje semienka.

 
DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra, po 115-120 dňoch vegetácie pri sume aktívnych teplôt 2250-2450 °C.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté či hlinité. Vhodný do všetkých oblastí pestovania viniča, aj tých okrajových.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v zime (do -26 °C), vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (priemerne 6,7 bodu z maxima 9 bodov) a stredne odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (priemerne 5,1 bodov z maxima 9 pri listoch a 5,6 pri bobuliach), menej odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Nemecko, Freiburg, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg (Štátny vinársky ústav vo Freiburgu), vyšľachtil ho v r. 1982 Norbert Becker ako kríženec odrôd Cabernet Sauvignon x Solaris.

RAST: stredne bujný. Raší skoro, súčasne s Pinot Noir. Odporúčaný je rez na 3-5 očiek na m².

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne krátko pred Pinot Noir.

PLODNOSŤ: je 13,5-16 t/ha pri cukornatosti 20 °NM a kyslosti 7,5-8,5 g/l.

PLODY: strapce sú stredne veľké, menej husté, podlhovasté, s voľne nasadenými bobuľami. Bobule sú stredne veľké, pevné. Šupka je hrubšia, pevná, tmavomodrá. Chuť je sladkokyslá, harmonická (20-24 °NM), korenistá, s výraznou vôňou cabernetov.

DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom až v polovici septembra, (týždeň pred Pinot Noir).

VYUŽITIE: najmä na vína bohaté na farbivá, aromatické, s vyšším obsahom tanínov, s výraznými tónmi lesného ovocia, typovo podobné vínam z Cabernet Sauvignon, obvykle s ešte výraznejšou vôňou. Mladšie vína majú typickú korenitosť, sú vhodné na dlhšie zrenie či barikovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda bohatá na živiny. Odroda vhodná aj do okrajových oblastí. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný (do -21 až -25 °C), drevo dobre vyzrieva, je náchylnejší na neskoré jarné mrazy, lebo skoro raší. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až vyššie voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: S Amerika, územie Pennsylvánie, Nebrasky, Texasu a Missouri. V Európe sa prvýkrát objavila okolo roku 1700, je pomenovaná po botanikovi Johannovi Gottliebovi Gleditschovi. Beztŕnna varianta sa prirodzene vyskytuje v pôvodnom území a ďalej sa množí.

 
RAST: stredne bujný. Je to strom s riedkou korunou, dorastá do výšky 20–30 m a šírky 15 m. Borka je tmavošedá, neskôr sa plátkovito odlupuje. Na rozdiel od pôvodného tŕnitého druhu sa na kmeni a starších konároch netvoria tŕne, ktoré bývajú v tŕnitom druhu jednoduché až trojdielne, lesklé, hnedé a veľké. Listy sú striedavé, jeden až dvakrát párnoperovité. Jednotlivé svetlozelené lístky sú buď celokrajné alebo jemne vrúbkované.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá. Jedna rastlina tvorí obojpohlavné aj jednopohlavné kvety. Žltozelené kvety v krátkých, cca. 5 cm dlhých, vzpriamených strapcoch sa objavujú pred rašením listov alebo aj trochu neskôr, najčastejšie v júni.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, do 5-7 rokov po výsadbe pri jednotlivých stromoch, okolo 10. roku v zápoji. Je pravidelná a vysoká.

 
PLODY: sploštené tmavé struky, dlhé 20-45 cm a hrubé až 2,5 cm. Obsahujú oválne semená dlhé asi 8-20 mm.

 
DOZRIEVANIE: v októbri a ostávajú na strome až do jari.

 
VYUŽITIE: ako okrasný strom najmä do parkov a alejí v mestách. Vo svojej domovine pomáha predchádzať erózii, používa sa ako vetrolam či v agrolesníctve ako krmivo pre dobytok. Semená sú jedlé aj pre ľudí, mladé chutia surové ako hrášok, dajú sa aj tepelne upravovať, môžu obsahovať až 30 % cukru. Pražené semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Dužina mladých, krehkých strukov je sladká a dá sa jesť zasurova, použiť na prípravu nápojov alebo z nej získať cukor, neskôr pri dozrievaní zhorkne. Drevo je tvrdé a príležitostne sa používa na výrobu nábytku či v rezbárstve.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je veľmi prispôsobivá z hľadiska pôdy, optimálne rastie v úrodných, vlhkých, nivných či vápenitých pôdach, ale znesie širokú škálu pôd od piesočnatých cez hlinité až po ílovité, kyslé aj zásadité a aj suchšie pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28,9 °C až -34,4 °C. Znesie aj utužené pôdy, sucho, mestské prostredie, zasolenie pôdy, znečistenie ovzdušia a krátkodobé zaplavenie.

PÔVOD: Škótsko, Carrington pri Edinburghu, vypestoval z voľne opelených semienok odrody Pottovo vysiatych v roku 1878 James Grieve.

RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna rozložitá, kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je výborným opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Alkmene, Bismarkovo, Boikovo, Coxova reneta, Dukát, Gloster, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jonathan, Lord Lambourne, Matkino, McIntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Spartan, Starking Delicious, Starkrimson, Wealthy atď.

PLODNOSŤ: skorá, bohatá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, guľovité až kužeľovité, šupka hladká, zelenožltá, neskôr žltá s červeným pruhovaním a na slnečnej strane s červeným rozmytým líčkom. Dužina biela až krémová, jemná, šťavnatá s dobrou sladkou až kyslastou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber august až september, konzumná zrelosť hneď po zbere. Skladovateľnosť do konca septembra, v chladiarňach do januára. Po zbere sa plody ľahko otláčajú. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu výživ či pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, odroda je nenáročná na polohu a pôdu, s výnimkou mrazových dolín a ťažkej, ílovitej pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených studených polôh. 

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvete, stredne v dreve, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, v ťažkej, ílovitej pôde náchylná na rakovinu. Je citlivejšia na moniliózu a napadnutie voškou vlnačkou krvavou. Pri prehnojení dusíkom trpí horkou škvrnitosťou plodov.

PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, ide o moderné krížence Gladiolus × hortulanus, pričom rodičovské druhy zrejme pochádzajú z druhov z Južnej a Východnej Afriky. 

RAST: je stredne bujný, dorastá do výšky 90-100 cm. Je to teplomilná trvalka prežívajúca v podobe hľúz uskladnených v bezmrazom priestore. Vysaďte hľuzy v apríli až máji do prehriatej pôdy do hĺbky asi 7-10 cm a do vzdialenosti asi 10-12 cm od seba. Saďte tak, aby neboli ohrozené neskorými jarnými mrazmi, takže v apríli s krytím fóliou či netkanou textíliou. Na jeseň - koncom septembra až začiatkom októbra suché stonky a listy orežte a hľuzy opatrne vyberte zo zeme a asi 10 sušte v izbovej teplote pri dobrom vetraní. Potom ich zbavte vrchnej šupky a uskladnite v bedničke vystlanej slamou alebo hrubými pilinami pri asi 10 °C v tme až do jari. Hľuzy sadíme každý rok na iné miesto, aby sme predchádzali rozvoju hubových chorôb.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi kvitnúcimi protandricky, teda samčie tyčinky dozrievajú skôr než samičie piestiky. Na dosiahnutie opelenia potrebuje inú odrodu mečíka kompatibilnú v kvitnutí. Tento mix odrôd kvitne v júli a auguste - stredne veľkými, jednoduchými, lievikovitými kvetmi rôznych farieb (biela, krémová, svetložltá, žltá, lososová, oranžová, červená, purpurová, fialová) rozkvitajúcimi postupne v klasovitom súkvetí s celkovou výškou 40-60 cm. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, prípade inej kompatibilnej odrody a prítomnosti vhodných opeľovačov sa tvoria, ale nie sú vo významnom množstve, odroda sa rozmnožuje cibuľkami.

PLODY: pukavé troboké tobolky s plochými okrídlenými semenami.

DOZRIEVANIE: pri ponechaní kvetov v septembri až októbri, ale kvety sa väčšinou odrezávajú.

VYUŽITIE: je výnimočne krásna cibuľovina vhodná do menších aj väčších záhrad do záhonov s georgínami či inými cibuľovinami alebo aj trvalkami. Je veľmi vhodná na rez do vázy, reže sa po rozkvitnutí prvých kvetov pri ponechaní listov. Kulinárne využitie: krásne kvety sú po odstránení zeleného kalichu, piestika a tyčiniek jedlé, chrumkavé a chuťou pripomínajú kvety ľalioviek. Používajú sa čerstvé do ovocných šalátov natrhané na lupienky, v sladkej kuchyni aj vcelku na ozdobu koláčov a dezertov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Preferujú ľahkú, hlinitopiesočnatú, vlhkú, ale dobre odvodnenú, úrodnú pôdu, v ťažkej a premokrenej môžu trpieť hubovými chorobami. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh pri dodržaní vhodného času výsadby a zberu hľúz.

ODOLNOSŤ: suché hľuzy znesú slabý mráz, ale nadzemné časti sú citlivé aj na teplotu 0 °C. Je stredne odolný voči strapkám (Thrips simplex), fusáriovej hnilobe (Fusarium oxysporum f. sp. gladioli), plesni šedej (Botrytis cinerea), bakteriálnej hnilobe či vírusom. Najdôležitejšie je predchádzať zamokreniu.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, stará odroda pestovaná už možno v 15. storočí. Často využívaná aj ako podpník pre hrušky a označovaná vtedy ako dula A / (EM) quince A, MA či Pillnitz R 5.

RAST: bujný až stredne bujný, dorastá do 4-6 m. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho (9-11 dní). Vhodné opeľovače napr.: Bereczki bőtermő, Champion, Konstantinopolská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 195-221 g, ale aj 340 g), variabilného tvaru. Šupka je citrónovožltá a plstnatá, v plnej zrelosti intenzívne zlatožltá, oplstenie sa stráca. Dužina je žltobiela, tuhá, silne aromatická. Chuť je po tepelnom spracovaní veľmi príjemná, kyslastá, voňavá. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne v polovici októbra.

VYUŽITIE: výborná na tepelné spracovanie na tzv. dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, ale aj na mušt, víno, destiláty, likéry či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, ako všetky duly kvitne neskoro, takže väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je odolná voči agrobakterovi (Agrobacterium tumefaciens), stredne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), voči vápniku v pôde, suchu a vysokej hladine podzemnej vody.

PÔVOD: Holandsko, Rotterdam, Arborétum Trompenberg, vyšľachtená ako medzidruhový kríženec Agastache rugosa a Agastache foeniculum, vyšľachtil a vybral ju Gert Fortgens. V r. 2004 získala ocenenie Great Plant Picks a získala aj ocenenie Royal Horticultural Society Award of Garden Merit.

RAST: bujný, trvalka s prezimujúcim koreňom, dorastá do výšky 70 cm a šírky 50 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: ako kríženec je sterilná, ale veľmi navštevovaná opeľovačmi. Kvitne veľmi dlho, v júni až októbri veľkým množstvom svetlomodrofialových kvetov.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi okrasná, liečivá aj jedlá bylinka, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôznych opeľovačov, vrátane včiel, čmeliakov a motýľov. Kulinárne využitie: kvety a listy s vôňou na pomedzí anízu, sladkého drievka a mäty sa používajú ako jedlá dekorácia dezertov, do šalátov, limonád, alkoholických miešaných nápojov. Ale aj na ochutenie kompótov, omáčok, dresingov, bieleho mäsa, rýb, zeleniny apod. Liečivé využitie: čaj, teda zápar z listov pôsobí protizápalovo, antibakteriálne a protivírusovo. Stimuluje imunitný systém a používa sa proti prechladnutiu, horúčke, slabému srdcu. Uľahčuje trávenie, pôsobí proti kŕčom a ukľudňuje. Obklad z listov a stoniek sa používa na hojenie popálenín.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C. Náchylnejšia na poškodenie neskorými jarnými mrazmi a slizniakmi pri rašení, inak len niekedy trpí múčnatkou či hrdzou.

PÔVOD: Poľsko, arborétum Bolestraszyce, náhodný semenáč nájdený v zámockom parku, novšia odroda. Pomenovaný po poľskom botanikovi Józefovi Paczoski.

RAST: stredne bujný rast a rozložitý habitus, dorastá do výšky 6 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké (priemerne 2,9 g, 2,6 cm), predĺžené hruškovité až fľaškovité, červené, príjemne sladkokyslé s vysokým obsahom cukru (12 %) a stredným obsahom kyselín (2,7 %). Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu veľká (14 %) a zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v septembri.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: neznámy, možno Nemecko, je to veľmi stará odroda popísaná prvýkrát zrejme už v 15. storočí. Synonymá: Jeptiška, Cikán, Kominík, Roter Eiserapfel, Rother Calvillartiger Süssapfel, Eiser rouge, Durable trois ans, Roter drei Jahre dauernder Streifling, Paradiesapfel, Vittaria succulenta, Arsapple, Bamberger, Cristapfel, Elizer rosu, Herzapfel, Hunt’s Royal Red, Jarnapple, Kloserapfel, Kloster Apfel, Kohlapfel, Nagelsapfel, Rahmapfel, Red Eisen, Rother Backapfel, Schornsteinfeger.

RAST: je veľmi bujný, vytvára plocho guľovité až široko rozložité koruny. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až veľmi neskoro a je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Ontario, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Zuccalmagliova reneta atď.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná, každý druhý rok však vyššia. nasadzuje po jednom plode v súkvetí.

PLODY: sú stredne veľké až väčšie (priemerne 130 g), tupo kužeľovité, pri kalichu mierne rebrovité, nesúmerné, s jednou polovicou často menšou, tvarovo menej vyrovnané, veľkostne vyrovnané. Šupka je hrubá, hladká, polomastná, najskôr zelenožltá, ale skoro celá prekrytá červenou farbou, ktorej pásiky na podkladovej farbe sú zreteľné len na zatienenej strane, s výraznými, hrdzavými, bielo vrúbenými lenticelami po celom plode. Čerstvo obrané plody zo stromu sú výrazne svetlošedo až fialovo osrienené. Dužina je zelenobiela, neskôr žltkastá, hrubozrnná, tuhá, menej šťavnatá, nevoní a na vzduchu hnedne. Chuť je po dozretí sladká, málo kyslá, menej výrazná, takmer bez korenitosti. 

DOZRIEVANIE: zber v polovici až koncom októbra, konzumne dozrieva v januári, uskladnená v chlade vydrží do mája či z chladných polôh a v dobrom uskladnení až do ďalšieho zberu či dlhšie. Plody predčasne nepadajú vo vetre, len v suchu. Neotláčajú sa, dobre znášajú prepravu, pri skladovaní nevädnú a nehnijú.

VYUŽITIE: mohutný strom s kvetmi atraktívnymi pre opeľovače sa hodí do väčších záhrad, sadov, na pastviny, včelnice, do vetrolamov. Plody sú vhodné najmä na kuchynské spracovanie, teda pečenie, výrobu výživ, džemov, kompótov, sušenie, výrobu vína, menej na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vzdušné, je menej náročná na polohu. Preferuje dostatočne vlhké, stredne ťažké až ťažšie, úrodné pôdy, neznáša len vyslovene mokré pôdy, kde môže trpieť rakovinou. Dobre znáša zatrávnenie po vstupe do plodnosti. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je dobre odolná voči vetru, stredne odolná voči chrastavitosti, múčnatke a rakovine.

PÔVOD: pravdepodobne Čína, Japonsko, Kórea, India, Stredná Ázia a na Kaukaze v svetlých lesoch a krovinách, na brehoch vodných tokov, v Ázii v pásme od 300 do 2500 m n. m. V súčasnosti pestovaná v mnohých častiach sveta, splaňuje v Európe aj Severnej Amerike, aj u nás.

RAST: rýchly, je to vytrvalá bylina prezimujúca v koreni, vysoká 70 cm, listy má široko čiarkovité, dlhé 70 cm a široké 2,5–3 cm, stvol je priamy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými veľmi dekoratívnymi veľkými, hviezdicovitými, plnými kvetmi marhuľovej farby s nálevkovitou korunou, kvitne od júla.

PLODNOSŤ: skorá, pri ponechaní kvetov pravidelná.

PLODY: tobolky.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna trvalka atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: Veľmi mladé listy a výhonky sú jedlé po uvarení a sú príjemne sladkasté. Jedlé a veľmi chutné, sladkasté, chrumkavé sú aj kvety a kvetné puky - surové alebo varené. Dajú sa použiť ako jedlá dekorácia sladkých aj slaných jedál, plniť sladkými aj slanými plnkami a jesť surové alebo opražené v cestíčku, zahusťujú sa nimi polievky. Dá sa konzumovať aj ich hľuznaté korene - surové alebo varené. Každý kvet síce kvitne len práve jeden deň, ale celá rastlina kvitne aj niekoľko týždňov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnku tvorí viac kvetov. Darí sa jej vo väčšine pôd vrátane suchých, ale uprednostňuje úrodnú, vlhkú pôdu s pH medzi 6 a 7. Darí sa jej aj v ťažkej ílovitej pôde.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreňoch.

PÔVOD: západné Stredomorie, na slnečných svahoch, krovinatých stráňach, v teplejších oblastiach Európy niekedy aj splaňuje. Nazývaná aj "anglická levanduľa".

 
RAST: pomalý. Je to nízky poloker s kolovým koreňom, stonky sú vzpriamené, vysoké 20–50 cm, drevnatejúce, bylinné časti chlpaté, 4-hranné. Listy sú bez stopky, čiarkovité, striebristé. Striháme ju buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, ružovými drobným hluchavkovitými kvetmi v praslenoch kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

 
PLODNOSŤ: v prípade ponechania kvetov vysoká.

 
PLODY: drobné tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: prastará kultúrna rastlina, používa se najmä v kozmetike, parfumérii a farmácii, ale aj kulinárne. Zároveň je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle a ďalšie opeľovače. Dá sa použiť aj na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvnú rastlinu. Kulinárne využitie: listy a kvety sa používajú čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, koláčov, dusených jedál či koláčov, keksov, ale aj zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Z čerstvých či sušených kvetov sa robí čaj. Esenciálny olej získavaný z kvetov sa používa podobne. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli alebo esenciálny olej z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších esenciálnych olejov a môže sa používať aj neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej esenciálnych olejov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám opestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, vypestoval ju Thomas Rivers zo známej škôlky Rivers ako semenáč neznámeho pôvodu, v r. 1895 získala ocenenie britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a v r. 1901 ju uviedli na trh.

RAST: slabý až stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bystrická, Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (65-85 g), podlhovasté, nesúmerné. Plodí v zhlukoch. Šupka je pod svetlomodrým osrienením fialová. Dužina je žltozelená až svetložltá, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkastá až sladká, lepšia z priaznivých polôh a v dobrej sezóne. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: je neskoré až veľmi neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra, dozrieva krátko, maximálne týždeň, treba vystihnúť čas zberu, aby plody neprezreli a nezmúčnateli na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie, len do slivkových gulí a buchiet je priveľká.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročná na pôdu, vyžaduje hlbokú, úrodnú, zásobenú vlahou. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania a náchylnosť na moniliózu pri vysokej hustote plodov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke, prejavuje sa len v malej miere na listoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Stredomorie, na V areál zasahuje asi až na Kaukaz a po Z Sibír, kde rastie na slnečných a suchých stanovištiach, rumoviskách, medziach, železničných násypoch, od nížin až po pahorkatiny. Splaňuje v teplejších oblastiach Z a strednej Európy, zavlečený bol aj do Severnej Ameriky.

 
RAST: rýchly. Poloker, vysoký a široký 20–60 cm, so vzpriamenými, čiastočne drevnatejúcimi konárikmi. Listy sú bez stopiek, kopijovité, dlhé 1-3 cm so silne aromatickými žliazkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s výrazne modrými kvetmi usporiadanými v papraslenoch sediacich v pazuchách horných listov a smerujú jedným smerom. Kvitne od júla do septembra.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, každoročná, bohatá.

 
PLODY: štvorhranné, tmavohnedé tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: známa liečivá a kulinárna rastlina a zároveň okrasná a nektárodajná rastlina, ktorá láka opeľovače a užitočný hmyz. Dá sa využiť aj ako pôdopokryvná a protierózna rastlina či nízky živý plot, dobre znáža strihanie. Kulinárne využitie: silne aromatické listy a mladé výhonky či kvety sa používajú čerstvé či sušené na ochutenie šalátov, polievok a pod. Esenciálny olej z rastliny sa používa na dochucovanie jedál. Liečivé využitie: kedysi bol považovaný za všeliek, dnes je často nedocenený. Používajú sa listy a kvitnúca vňať ako čaj najmä proti suchému kašľu a na uľahčenie vykašliavania pri nadmernej tvorbe hlienu pri bronchitíde a ďalších infekčných ochoreniach dýchacích ciest a pri bolestiach žalúdka. Nesmú ho užívať tehotné ženy, keďže vo veľkých dávkach môže spôsobiť potrat. Má antiseptické účinky, pôsobí proti plynatosti, je žlčopudný, ukľudňujúci, rozširuje cievy. Zbiera sa počas kvetu a suší na neskoršie použitie. Externe sa používa obklad z čerstvých listov na hojenie rán. Esenciálny olej sa používa v aromaterapii, nesmú ho však používať epileptici a nesmie sa používať vnútorne bez lekárskeho dohľadu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje ľahkú, dobre odvodnenú, vápenitú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -25 °C až -29 °C, najmä v suchšej pôde. Nezvykne trpieť škodcami. Hubovým chorobám predchádzame umiestnením do dobre odvodnenej pôdy v dostatočnom spone 60x60 cm. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: Nemecko, Technická vysoká škola v Geisenheime, v r. 1994 ju vyšľachtil Helmut Jacob ako kríženec odrôd Domáca veľkoplodá a Valor. Je to licencovaná podoba odrody Kulinaria.

RAST: slabý až stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá až čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná, nemá sklony k striedaniu.

PLODY: veľké (priemerne 35-40 g), pretiahnuté, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená až žltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká (22-32 °Brix), veľmi aromatická, plná, výborná až vynikajúca. Kôstka je dobre odlučiteľná od dužiny, len ojedinele môže na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je počas veľmi dlhého obdobia, od konca augusta až do začiatku októbra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište, ale podobne ako ostatné slivky preferuje hlboké, vlhké, ale dobre odvodnené, úrodné pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, do vyšších na chránené miesta.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).

 PÔVOD: Moldavsko, Kišinev, Ovocinársky inštitút, vyšľachtená ako kríženec odrôd Viennská x Decana N.Krier v roku. Synonymá: Novembra, Xenia.

RAST: umiernený, tvorí bohato rozvetvené pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá skoro a kvitne dlho. Vhodné opeľovače napr.: Blanka, David, Konferencia a iné skoro a stredne skoro kvitnúce odrody.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (300-400 g, niekedy až 700 g), hruškovitého tvaru. Šupka je žltozelená, najmä pri kalichu môže byť pokrytá hrdzou. Dužina je veľmi šťavnatá, sladká, rozplývavá. Chuť je výborná s výraznou arómou.  

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrievajú v novembri, vydržia uskladnené v chlade do januára či až do mája.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, výživy, na pečenie, sušenie, muštovanie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je silne odolná voči chrastavitosti a bakteriálnej spále, vyššie odolná voči hrdzi hruškovej, stredne odolná voči sadzovitosti, menej voči mére hruškovej a voči roztočovi vlnovníku hruškovému (Eriophyes pyri).

PÔVOD: Kultivar ‘Cerise Queen’ patrí medzi staršie záhradnícke selekcie druhu Achillea millefolium a v okrasnom záhradníctve je známy približne od polovice 20. storočia. Presný šľachtiteľ alebo škôlka, ktorá kultivar uviedla na trh, nie sú spoľahlivo zdokumentované - často sa uvádza ako selekcia európskeho (pravdepodobne nemeckého) pôvodu. 

RAST: vzpriamený, kompaktný, dorastá do výšky 60 - 80 cm cm a šírky 30-50 cm. Je to krátkoveká trvalka prezimujúca v podzemku. Má aromatické, matne sivozelené až strieborné a jemne vykrajované listy, ktoré tvarom pripomínajú papradie. Stonky s okolíkmi kvetov sú pevné.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilný, hoci atraktívny pre opeľovačov, s obojpohlavnými, aromatickými, sýto-ružovými až purpurovo-ružovými kvetmi usporiadanými do veľkých okolíkov, širokých až 20 cm a kvitnúcich počas dlhého obdobia od júna do septembra.

PLODNOSŤ: zrejme žiadna, rozmnožuje sa vegetatívne odnožujúcimi podzemkami.

PLODY: zrejme žiadne.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: ako veľmi okrasná trvalka do zmiešaných trvalkových záhonov v menších a väčších záhradách, parkoch a v mestskej výsadbe, buď samotný alebo lepšie v skupine 3 rastlín tej istej odrody (5-7 rastlín/m2). Krásne kontrastuje s bielymi či žlto sfarbenými druhmi: rebríčkom Coronation Gold, bielou levanduľou Alba, šalviami, yzopom lekárskym Albus,...atď. Dopĺňa sa pekne aj s ľaliovkou Stella de Oro. Zároveň je lákadlom pre opeľovačov vrátane pestríc. Tuhé, pevné stonky so súkvetiami sú cenené na rez do vázy za čerstva aj na sušenie. Podobne ako iné druhy rebríčka má kvitnúca vňať aj liečivé účinky: zastavuje krvácanie, zmierňuje bolesť, má protizápalové a antiseptické účinky.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne odvodnenú pôdu najmä kvôli prezimovaniu, zvláda aj suchšiu, menej výživnú, štrkovitú pôdu, v príliš vlhkej a výživnej pôde či v polotieni sa trsy môžu rozklesnúť. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný do -34 °C až -40 °C, ale potrebuje suchšiu pôdu na úspešné prezimovanie, odolný voči väčšine chorôb a škodcov, niekedy môže trpieť múčnatkou a voškami. Zajace ani vysoká zver ho nepoškodzujú.