Hrab obyčajný Fastigiata

PÔVOD: druh pochádza takmer z celej Európy, S Iránu, S Turecka až po Kaukaz. Pôvod kultivaru Fastigiata nie je presne známy, bol vyselektovaný v Európe už v 19. storočí, zrejme pred rokom 1883.

RAST: stredne bujný rast, prírastok 30–45 cm ročne, v dospelosti dosahuje výšku 8–12 m a šírku 6–8 m. Koruna je úzko vajcovito-pyramidálna a v mladosti hustá, s vekom sa výrazne rozširuje do široko oválneho až takmer guľovitého tvaru — úzky, „stĺpovitý" habitus je teda znak mladých stromov. Konáre sú výrazne vzpriamené, kmeň je ryhovaný a sivý.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, opeľovaný vetrom, pravdepodobne cudzoopelivý. Samčie jahňady dosahujú 4–5 cm, samičie sú kratšie, kvitne v apríli až máji súčasne s rašením listov alebo tesne pred ním.

PLODNOSŤ: neskorá (10-20 rokov od výsevu); bohaté úrody (semenné roky) prichádzajú v intervale 2–3 rokov.

PLODY: drobná rebrovaná nažka dlhá asi 5–10 mm s hmotnosťou okolo 0,05 g, podopretá charakteristickým trojlaločným listeňovým obalom dlhým 3–5 cm. Nažky sú usporiadané v ovisnutých jahňadovitých plodenstvách dlhých 5–14 cm. Oplodie nie je dužinaté — „šupku" tvorí tvrdý suchý osemenník a „dužinu" drobné olejnaté klíčne listy. Nažky sa nevyužívajú v ľudskej výžive, ale sú potravou pre pinky, sýkorky a drobné cicavce.

DOZRIEVANIE: v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dobre znášajúci rez a tvarovanie a preplietanie, je ideálny na živý plot, ale krásne sa vyníma aj ako solitéra v parkoch, záhradách či v skupine v alejách a vetrolamoch. Opadom zlepšuje vlastnosti pôdy. Liečivé využitie: listy sa dajú použiť externe do obväzu na hojenie rán, zastavujú krvácanie. Technické využitie: Jeho drevo je veľmi tvrdé (najtvrdšie a najťažšie spomedzi európskych drevín - asi 750 kg/m³), mechanicky pevné, tradične sa používalo na výrobu ozubených kolies a mlynských prevodov, mäsiarskych klátov, násad na náradie, klavírnych mechaník a krájacích dosiek. 

STANOVIŠTE: je nenáročný na svetelné podmienky - znáša hlbší tieň lepšie než väčšina veľkých drevín. Rastie v širokom rozpätí pôdnej reakcie (kyslé až zásadité pôdy vrátane vápencových) na hlinitých, ílovitých aj piesočnatých pôdach za predpokladu dostatočnej priepustnosti. Toleruje ťažké íly a občasné zhutnenie pôdy, čo je dôvodom jeho využitia v mestskom prostredí. Znáša všetky expozície - chránené aj exponované polohy. Neznáša trvalé zamokrenie ani dlhotrvajúce sucho v mladom veku.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný až do -34 °C, dobre vetruodolný, dobre zakorenený znáša sucho či vyššie teploty. Vážnymi škodcami ani chorobami spravidla netrpí; občas sa môže vyskytnúť rakovinovec červený (Nectria cinnabarina), múčnatka (Phyllactinia guttata), škvrnitosť listov rodu Cercospora, červce a zriedkavo rakovina na oslabených stromoch. Na zamokrených pôdach je náchylný na hnilobu koreňov spôsobenú rodom Phytophthora.