Jahoda Senga Sengana

PÔVOD: Nemecko, Luckenwalde, Štátny výskumný ústav, vyšľachtil ju Dr. Rudlof von Sengbusch ako kríženca odrôd Markee a Sieger a bola uvedená na trh v roku 1954. 

RAST: stredne bujný, vytvára stredne vysoké, plocho guľovité, kompaktné trsy. Tvorí veľa kvetných stvolov, ktoré kvitnú na úrovni listov alebo pod nimi. Odnožuje stredne silne, nezahusťuje porast.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá.

PLODNOSŤ: je stredne vysoká, ale veľmi spoľahlivá. 

PLODY: sú stredne veľké až menšie (priemerne 8,6-9,9 g), prvé bývajú ľadvinovité, ostatné sú tupo kužeľovité aj pravidelne guľaté, tmavočervené, lesklé. Dužina je pevná, šťavnatá, plne červená s malou dutinou. Kalich je mierne zapustený a horšie sa oddeľuje. Chuť je vynikajúca, sladká s jemnou kyselinkou, korenistá.

DOZRIEVANIE: je stredne skoré až neskoré, u nás približne od 10. júna do konca mesiaca, v teplé roky skôr. 

VYUŽITIE: vynikajúca na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, džúsy, sirupy, sušenie, vrátane mrazenia. Je náchylnejšia na otlačenie po zbere, takže neznáša až tak dobre prepravu. 

STANOVIŠTE: slnečné, vzdušné. Pôdu preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú, odporúčame veľa kompostu a zakryť ho mulčom zo slamy, prípadne ihličia či drevnej štiepky. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších, neuzavretých polôh s dostatočným prúdením vzduchu.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná počas zimy a vďaka neskoršiemu kvitnutiu a kvetom na úrovni listov či pod nimi lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je relatívne dobre odolná voči roztočcovi chmeľovému (Tetranychus urticae). Je tolerantná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.) a stredne až vyššie tolerantná voči roztočíkovi jahodovému (Phytonemus pallidus). Je náchylnejšia na poškodenie plesňou sivou (Botrytis cinerea) a to aj na poraste, aj po zbere. Preto udržiavame porasty vzdušné. Je menej odolná aj voči bielej škvrnitosti jahôd (Mycosphaerella fragariae), stredne odolná voči múčnatke (Podosphaera aphanis).