Jarabina mukyňová

PÔVOD: Stredná, západná a južná Európa od južnej Británie a Francúzska až po Španielsko na juhu po Macedónsko na východe. Rastie tam najmä na okrajoch vápnomilných bučín či v svetlomilných dubinách. Prvýkrát ju popísal Heinrich Johann Nepomuk von Crantz v roku 1763. Synonymá: jarabina mukyňa, mukyňa obyčajná, Aria edulis.

RAST: stredne bujný, vytvára krásne guľovité koruny. Je to strom či ker dorastajúci do výšky cca. 5-15 m a šírky 8 m. Borku má šedú až tmavošedú, v mladosti hladkú, neskôr najmä na bázi kmeňa rozbrázdenú. Listy sú striedavé, podlhovasté, tenké, na líci väčšinou lesklé a na rube zelenošedo plstnaté s 11-12 pármi postranných žiliek, listy sú na okraji dvojito pílkovité alebo zubaté, niekedy až plytko laločnaté, dlhé 6-12 cm a široké 4-8 cm. Menia farbu od svetlozelených na jar cez tmavozelené v lete po žlté na jeseň. Stromy sa dožívajú asi 100-200 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvety sú biele, veľké cca. 1,5 cm, rozkvitajú v okolíkoch s priemerom 5-10 cm v máji až júni.

PLODNOSŤ: neskorá, vo veku 10-20 rokov od vyklíčenia, v záhradách a na otvorenom priestranstve skôr než v zápoji lesa.

PLODY: sú malé malvice (s priemerom 8-15 mm), guľovité či elipsovité. Šupka je šarlátovočervená až tmavočervená, zriedkavejšie oranžová s množstvom lenticiel a s vytrvalými vzpriamenými kalíšnymi cípmi. Dužina je obvykle múčna. Chuť je príjemne sladkokyslá, chutnejšia ešte po uhniličení. 

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra, ak ich nezjedia vtáci, ostávajú na strome aj počas zimy.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny strom či ker s pravidelnou guľovitou, úhľadnou korunou, okrasný aj listami s výrazným rozdielom farby na líci a rube, kvetmi na jar a červenými plodmi a žlto vyfarbenými listami na jeseň, je vhodný do väčších záhrad, parkov, alejí, medzí a vetrolamov, jedlej lesnej záhrady. Opad listov zlepšuje pôdu a je to dobrý pioniersky druh na vápenité, plytké pôdy a veterné lokality. Kvety obsahujú veľa peľu aj nektáru, je dobrou medonosnou drevinou, plody sú obľúbené u vtákov. Kulinárne využitie: Plody sú jedlé zasurova, najmä po uhniličení alebo spracované na džemy a želé po prepasírovaní či kompóty. Liečivé využitie: kvety aj plody majú močopudné a laxatívne účinky. Nálev sa používa aj pri bolestivej menštruácii či zápche. Technické využitie: drevo je tvrdé, ťažké, s hustou textúrou, používa sa na trámy. Stromy dobre regenerujú po výmladkovom hospodárení.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, lepšie kvitne a plodí na plnom slnku. Je nenáročná na pôdu, znesie aj kyslú piesočnatú, plytkú vápenitú či ťažkú ílovitú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -26,2 až -28,9 °C, prípadne až do -34 °C.  Po zakorenení je dobre odolná voči vetru, suchu a vysokým teplotám. Z chorôb ju môže potrápiť rakovina (Neonectria ditissima) či bakteriálna spála (Erwinia amylovora), zo škodcov voška jarabinová (Dysaphis sorbi) či priadzovček jarabinový (Argyresthia conjugella).