Javor horský

PÔVOD: stredná Európa a západná Ázia, kde rastie najmä na humóznych pôdach v suťových lesoch, na svahoch hlbších údolí, v bučinách a niektorých smrečinách. Prvýkrát ho formálne opísal Carl Linné v diele Species Plantarum (1753). 

RAST: bujný. Je to veľký, rýchlo rastúci opadavý strom, bežne dosahujúci výšku 12-18 m (v dobrých podmienkach dorastá do výšky 30-40 m a šírky 15 m), so vzpriamenou až zaoblenou korunou. Staršie stromy majú typicky šupinovitú odlučnosť borky. Listy na dlhých červenkastých stopkách sú päťlaločnaté, veľké 10-15 cm, po okraji hrubo pílkovité.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, hmyzom (včely, muchy, strapky atď.) aj vetrom opelivý, jednodomý s oddelenými samčími a samičími kvetmi, pričom populácia sa delí na jedince "protandrické" (rozkvitajú najskôr samčie kvety) a "protogynické" (rozkvitajú najskôr samičie kvety), čo podporuje krížové opelenie v rámci druhu namiesto samoopelenia. Žltozelené kvety sú sústredené do 5-15 cm dlhých visiacich strapcov, v ich spodnej časti spravidla prevládajú samčie kvety, v strednej a hornej časti samičie kvety. Strom kvitne v máji, po rozvití listov.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale je neskorá, začína vo veku 10-20 rokov, skôr u voľne stojacich stromov než v zápoji. Vrchol dosahuje vo veku 40-60 rokov, v každom súplodí môže byť okolo 30 plodov a strom môže mať vyše 800 súplodí.

PLODY: krídlaté dvojnažky, pričom vnútorný okraj krídiel zviera ostrý uhol. Krídla sú lysé alebo chlpaté, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hnedé. Nažky sú vypuklé až guľaté.

DOZRIEVANIE: semená dozrievajú od septembra do októbra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: veľký a mohutný strom vhodný do veľkých parkov a širokých alejí. Pre svoju odolnosť voči vetru a znečisteniu ovzdušia sa uplatňuje aj v krajinotvorbe miest a ako solitéra. Kulinárne využitie: kvety produkujú množstvo peľu a nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Do listov možno zabaliť pečené jedlá, ktorým dodajú sladkastú príchuť. Technické využitie: drevo je tvrdé, ťažké, krémovobiele, jemnozrnné, využívané na hudobné nástroje, nábytok, stolárske výrobky, drevené podlahy, kuchynský riad a ako palivové drevo. Do listov možno zabaliť jablká apod. na lepšie uskladnenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, obľubuje hlboké humózne pôdy, ale znesie takmer akúkoľvek pôdu okrem veľmi vápenitých či zamokrených. Darí sa mu najmä vo vlhkej horskej klíme a chladnejších údoliach okolo vodných tokov. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne vetruodolný. Listové choroby sú bežné, no zväčša málo významné: čerň javorová (Rhytisma acerinum) a biela škvrnitosť listov (Cristulariella depraedans) sú nápadné, ale považované za pomerne bezvýznamné. Môže sa vyskytnúť aj verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), rakovina kôry javora (Cryptostroma corticale), choroby spôsobované hubami rodu Phytophthora. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a po zakorenení aj sucho.