Topoľovka figolistá

PÔVOD: západná Ázia od Iránu po Sibír.

RAST: rýchly, vzpriamený, je to dvojročka alebo krátkoveká trvalka dorastajúca do výšky 1,5-2,5 m. Listy má veľké, tvarom pripomínajúce listy figy, hlboko vykrajované a drsné.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne postupne od júna do augusta. Až 6-8 cm veľké, jednoduché kvety jednotlivých rastlín sú rôznych farieb: žlté, ružové, červené, bordové až čierne aj biele.

PLODNOSŤ: začína v 2. roku od výsevu, pravidelná, vysoká.

PLODY: rozpadavé tvrdkové plody (schizokarpy), ktoré sa po dozretí rozpadajú na jednotlivé jednosemenné diely – tvrdky.

DOZRIEVANIE: asi 3 mesiace po odkvitnutí, takže v septembri až októbri, prípadne novembri.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka vhodná na okraje trvalkových záhonov, k plotom či ako dominantná solitéra - do menších aj väčších vidieckych aj mestských záhrad, parkov či inej mestskej výsadby. Je veľmi lákavá pre rôzne opeľovače, vrátane včiel a čmeliakov. Kulinárne využitie: okvetné lístky a kvetné puky sa dajú jesť čerstvé v šalátoch či ako jedlá ozdoba tôrt a zákuskov, pri miernom povarení zahusťujú polievky, tmavšie odrody ich aj farbia. Mladé, ešte nezrelé, zelené plody chutia ako oriešky. Liečivé využitie: Čaj z kvetov je chutný, z tmavších odrôd aj pekne sfarbený a má podobné účinky ako ďalšie kvety z podčeľade slezové. Teda vytvára sliz, ktorý chráni sliznice dýchacích a tráviacich ciest. Taktiež je močopudný, zlepšuje krvný obeh a pomáha proti zápche. Podobne pôsobia aj mladé listy, korene či nezrelé plody.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne polotieň. Preferuje, dobre odvodnenú, dostatočne vlhkú, výživnú pôdu, ale znesie aj suchšiu, kamenistú, chudobnejšiu pôdu, neznáša dobre len prílišné zamokrenie. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh, ak má vhodnú pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do -23,3 °C až -28,9 °C, je menej náchylná na poškodenie hrdzou slezovou (Puccinia malvacearum) než topoľovka ružová. Listy môžu poškodzovať slizniaky, skočky či nosániky."