Nenašli sa žiadne produkty
Použite menej filtrov alebo odstráňte všetky
PÔVOD: Kanada, štát Ontario, vyšľachtil v r. 1820 Charles Arnold v obci Paris ako kríženec odrôd Wagenerovo (otcovská odroda) x Northern Spy (materská odroda). Na trh ju uviedla škôlka bratov Transonových v Orleánse v r. 1882. V r. 1898 získala ocenenie od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti. Do Listiny povolených odrôd v Československu bola zapísaná v r. 1954. Synonymá a cudzie názvy: Ontarioapfel.
RAST: najskôr stredne bujný, neskôr ustáva. Vytvára najskôr vysoko guľovité či úzko pyramidálne koruny, ktoré sa neskôr rozkladajú až na guľovité, sú pomerne malé a riedke.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Má tendenciu vytvárať aj partenokarpické plody bez opelenia. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Matkino, Oldenburgovo, Parkerovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, výrazne striedavá.
PLODY: veľké až veľmi veľké, sploštené, rebernaté s piatimi oblejšími, dobre vyvinutými rebrami, ktoré sa ťahajú pozdĺž celého plodu. Šupka je hladká, lesklá, pevná až kožovitá. Základná farba je výrazne zelená, neskôr slamovožltá s karmínovočerveným líčkom, menej nápadným, rozmytým, niekedy aj široko pruhovaným. Plody bývajú pri zbere modrasto osrienené. Dužina je najskôr stredne tuhá, neskôr mäkká, krémová až žltkastá, čiastočne zrnitá, veľmi šťavnatá, na vzduchu málo hnedne, vydrží dlho bez múčnatenia. Po dozretí voňajú plody len slabo, ale po rozkrojení silnejšie a pripomínajú vôňou odrodu Omanové. Chuť majú kyslastú až sladkokyslú, osviežujúcu, bez korenitosti, najchutnejšie sú z nižších, dostatočne teplých polôh. Majú vyšší obsah vitamínu C.
DOZRIEVANIE: zber väčšinou až v 2. polovici októbra, čo najneskôr, keďže až tesne pred zberovou zrelosťou sa plody najlepšie vyfarbujú. Už pri zbere sú náchylné na otlačenie, takže s nimi treba manipulovať opatrne. Konzumne dozrievajú v januári, vydržia v chladnom uskladnení do mája, pri skladovaní nevädnú, ale pri prehnojení môžu hniť zvnútra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie, prípadne aj na pečenie. Kvôli nízkemu obsahu cukrov je vhodné pri konzumácii s mierou aj pre diabetikov.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené. Dobre sa prispôsobuje rôznym podmienkam, nedarí sa jej len v ťažkých, ílovitých, mokrých pôdach a naopak príliš suchých pôdach či v mrazových kotlinách. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh. Hodí sa najmä do záhrad, sadov či včelníc.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silnejšie mrazuodolná v kvete, je stredne odolná voči chrastavitosti, stredne až menej voči múčnatke, náchylnejšia na rakovinu v ťažkej pôde. Napáda ju voška vlnačka krvavá.
PÔVOD: Nemecko, Halle an der Saale, vypestoval C. G. Büttner v roku 1788 z orieška z odrody Gunslebener Zellernuss zrejme z voľného opelenia.
RAST: bujný do výšky aj do šírky, krík je redší až stredne hustý, vzpriamený. Podrastá len veľmi slabo až slabo.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety kvitnú 10 dní, samičie kvety 5 dní a kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Lombardská biela, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.
PLODNOSŤ: neskoršia (po 6 rokoch po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké (priemerne 4,3 g), guľovité, svetlohnedé, pančuška je rovnako dlhá ako plod, stredne hrubo cípatá. Veľmi dobre sa lúska luskáčikom tak, že jadrá ostávajú vcelku. Jadro je stredne veľké až veľké, stredne dobre vypĺňa škrupinku (podiel z celkovej hmotnosti plodu je 45 %). Jadro je vajcovité, šupka je len slabo skorkovatená, vnútorná dutina je malá až stredne veľká. Chuť je dobrá až veľmi dobrá, aromatická, sladkastá. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom 3. dekády septembra v priebehu asi 10 dní.
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete. Len v ťažkých ílovitých pôdach môže byť poškodená. Je stredne až silne odolná voči napadnutiu nosánikom lieskovým (Curculio nucum), netrpí chorobami.
PÔVOD: ČR, Praha, vyselektoval ju v r. 1857 Mathias Tatar v Pražskej botanickej záhrade zo semien tzv. ""šípovej hrušky""- jarabinohrušky uškatej (Sorbopyrus auricularis či Sorbopyrus bollvylleriana), teda spontánneho medzirodového kríženca hrušky a jarabiny, pravdepodobne jarabiny mukyňovej. Pôvodný spontánny kríženec bol zaznamenaný v Alsasku už v r. 1599 a popísaný Jeanom Bauhinem v Historia plantarum universalis z r. 1650. Botanický názov má Sorbopyrus auricularis var. bulbiformis.
RAST: bujný, vyrovnaný, zdravý a štíhly rast, vytvára krásny kompaktný strom s kužeľovitou korunou, vhodný aj ako okrasný prvok do záhrady.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preverené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.
PLODNOSŤ: stredne skorá (asi 8. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: na hrušku malé, na kríženca veľké (priemerne 50 g, 4 cm), tvarovo podobné sploštenému jabĺčku. Šupka je zelená, v zrelosti zlatožltá s červeným líčkom, posiata početnými lenticelami. Dužina je žltá, maslovitá, mäkká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, korenistá, jemne pripomínajúce exotické ovocie.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta a začiatkom septembra, ešte v svetlozelenom stave, lebo v plnej zrelosti je veľmi atraktívna pre osy a sršne a po plnom vyzretí na strome rýchlo stráca kvalitu. Dozrieva veľmi rýchlo po zbere a netreba otáľať s jej konzumom a spracovaním.
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, destilátov, kompótov.
STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na kvalitu pôdy, ale preferuje priepustnú a dostatočne vlhkú, nie zamokrenú pôdu. Darí sa jej aj vo vyšších chladnejších polohách s drsnejším podnebím.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, netrpí hrdzou hruškovou (Gymnosporangium sabinae) ani mérami hruškovými (Psylla pyri).
PÔVOD: je to veľmi stará odroda neznámeho pôvodu, je však možné, že aj českého. Má veľmi veľa synoným. Synonymá: Vejlímek, Štětínské červené, Jablko štětínské červené, Jablko mastné, Jablko koláčové, Vejlímek chocholatý, Valník, Velínek, Vejlumek, Velímek, Kalvarůže, Velímek chocholatý, Roter Stettiner, Roter Winterstettiner, Rouge de Stettin, Rother Stettiner Apfel, Fucigena vulgaris, Der rothe Stettiner, Rother Herrnapfel, Rother Rostocker, Rostocker Apfel, Pomme rouge de Stettin, Vineuse rouge d’hiver, Pomme d’Adam d’hiver, D’Anaberg, De Hardy, De Jardy, De paradis ďhiver, De Rostock Stettin, Rother Kaiser, Belle Hervy, Rostrocker Stetting rouge, Rother Herrn-Zwiebel Apfel, Mat, Matapfel, Rother Bretigheimer, Tragamoner, Roth-apfel, Rother Zwiebel Apfel, Maler Apfel, Rothvogel, Eisenapfel, Roth u. sauerer Breitling, Sbohmer, Rothbädemer, Rother Asbacher, Rothbolg, Rother Bamberger, Kaiserkrone, Winterwollenschläger, Rother Wiener, Rothwiener, Rubiner, Rohwiener, Bluth u. rothe Renete, Winter Fleiner, Späther Bleichheimer, Krautländer, Rother u. später Calvill, Calviller, Rother Back, Bolzen, Sauer, rother Kirsch Apfel, Kohl Apfel, Schwerrother-Markt Apfel, Seiden, Rosenwasser, Garten, Braun, Butter, Kack, Rother Hart, Rother Rubin, Kischle, Pomme de fér, Ferrant, Kantjes, Zippel Apfel, Witlsboth, Guly Muly, Török, Bálint, Türkischer Weinling, Roter Backapfel, Roter Bietigheimer, Roter Glasapfel, Roter Herrenapfel, Roter Zwiebelapfel, Rostocker, Malerapfel, Mahler, Zigeunerapfel, Annaberger, Rotvogel
RAST: spočiatku mierny, neskôr bujný, tvorí veľmi veľké, plocho guľovité, široké koruny, ktorých konáre sa neskôr skláňajú. Je veľmi dlhoveký.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Matkino, Míšeň jaroměřská, Parména zlatá zimná, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Worcesterská parména, Zvonkové..
PLODNOSŤ: neskorá (až po 10. roku od výsadby), vysoká, pravidelná, každý druhý rok vyššia.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 160 g), skôr sploštene guľovité, nesúmerné, s tupými širokými hranami. Šupka je pôvodne svetlozelená, neskôr žltozelená, krytá karmínovou červeňou s bielymi a červenými bodkami, jej povrch je hladký. Dužina je šťavnatá, tvrdá, pevná, zelenobiela, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá až pikantne kyslastá, bez korenitosti, no s jedinečnou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží dlho, až do mája či dlhšie. Nepadá predčasne vo vetre.
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, na sušenie a na výrobu vína. Dobre sa prepravuje a skladuje, pri skladovaní nevädne.
STANOVIŠTE: slnečné, neuzavreté, s vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou, najmä hlinitou, neznáša príliš ťažké, ílovité pôdy. Je vhodná do teplých, ale najmä do stredných a chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Menej odolná voči rakovine v ťažkých, ílovitých pôdach, menej odolná voči chrastavitosti, preto vysádzame na vzdušné miesto a udržiavame vzdušnú korunu. Je dobre vetruodolná. Nezvykne trpieť inými chorobami.
PÔVOD: Anglicko, vyšľachtil ju Thomas Webb v Calcote v Readingu v grófstve Berkshire.
RAST: stredne bujný až bujný, tvorí stredne husté, vzpriamené kry, podrastá veľmi slabo až slabo.
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety začínajú kvitnúť skôr než samičie, ale kvitnutie sa čiastočne prekrýva. Úroda je vyššia v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Zellská červenolistá.
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, dosť pravidelná v dobrých podmienkach.
PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 2,8 g, od 2,3 po 4,1 g), podlhovasto valcovité, ryhované, svetlohnedé, stredne dobre sa lúskajú, ľahko sa lúskajú luskáčikom. Pančuška je rovnako dlhá alebo len o niečo dlhšia než plod, je stredne až silne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je stredne veľké (priemerne 1,1 g), dobre vypĺňa škrupinku (tvorí 41-48 % hmotnosti celého plodu). Jadro je dlhé, valcovité, šupka je mierne zvrásnená, svetlohnedá, len málo skorkovatená. Chuť je pomerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, sladkastá až sladká, v suchom stave priemerná. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. a 3. dekády septembra.
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.
STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, samčie jahňady trpia neskorými jarnými mrazmi. Chorobami nezvykne trpieť. Viac ju vyhľadáva roztoč vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae) a čiastočne aj nosánik lieskový (Curculio nucum), vtáky a veveričky.
PÔVOD: lombardská lieska (Corylus maxima) nie je presne známeho, európskeho pôvodu, možno od Čierneho mora, je to stará odroda.
RAST: stredne bujný až bujný, vytvára husté kry polovzpriameného tvaru do výšky a šírky 4-6 m. Stredne silno až silno podrastá. Listy sú sfarbené do bordova.
OPEĽOVACIE POMERY: samičie kvety začínajú rozkvitať skoro až stredne skoro a skôr než samčie, ktoré kvitnú neskoro až veľmi neskoro, ale napriek tomuto protogynickému kvitnutiu je čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova atď.
PLODNOSŤ: stredná (2,5 kg/strom), stredne pravidelná.
PLODY: súplodie tvoria viac než 4 plody. Ich pančušky sú červené, dlhšie než plody, iba málo vykrajované. Plody sú malé až stredne veľké (priemerne 2 g, od 1,8 po 2,3 g), dlhé, valcovité, hnedé s ružovkastým nádychom. Jadro je menšie (priemerne 1 g), veľmi dobre vypĺňa celú škrupinu (priemerne tvorí 52 % hmotnosti plodu). Šupka jadra je červenkastá až hnedočervená a buď nie je vôbec alebo len veľmi slabo skorkovatená. Jadro sa lúska stredne dobre. Chutí veľmi dobre, aromaticky, sladkasto až sladko, má vysoký podiel tukov. Podiel jadra z hmotnosti plodu je stredný až vysoký (až 55 %), dvojité jadrá sa nevyskytujú.
DOZRIEVANIE: stredne skoré - počas 2. dekády septembra.
VYUŽITIE: priamy konzum aj cukrárenské spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, chránené pred severnými vetrami a mimo mrazových kotlín. Pôdy najlepšie ľahšie hlinitopiesčité či piesčitohlinité s dostatkom živín a vlahy v teplých až stredne teplých pestovateľských oblastiach (do cca. 450 m n.m.).
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -34 °C, silne mrazuodolná aj v samčích kvetoch. Veľmi málo náchylná na botrytídu (Botrytis cinerea).
PÔVOD: USA, rozširovala ju od r. 1874 škôlka Ellwanger Barry v Rochesteri v štáte New York.
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí vznosnú korunu, neskôr sa kostrové konáre pod úrodami rozkladajú a koruna je guľovitá, postranné konáre v spodnej časti sa zahusťujú, vyžadujú pravidelné preriedenie.
OPEĽOVACIE POMERY: je spoľahlivo samoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom napríklad pre odrody Katalónsky špendlík či Lützelsachsenská.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až obrovská, ešte vyššia než u Oullinskej, pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-70 g), vyrovnané, guľaté až oválne, asymetrické. Šupka je zelenožltá, v plnej plodnosti pokrytá belavožltými pruhmi, celá jemne bielo osrienená, s malými lenticelami a niekedy aj hrdzou, je jemná, mierne kyslá a dá sa stiahnuť v dobe zrelosti. Dužina je žltozelená, veľmi jemná, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny, dužina na nej ostáva len počas veľmi daždivého či studeného leta, kedy je aj chuť dužiny mdlejšia.
DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde augusta, vydrží na strome 2-3 týždne.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, destilátov. Je citlivá na otlačenie pri preprave.
STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. V suchých a chudobných pôdach stromy skoro chradnú a trpia glejotokom. V studených pôdach a v zatienení sú plody bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), málo náchylná na moníliovú hnilobu (Monilinia fructigena), spoľahlivo tolerantná voči šarke.
PÔVOD: vysokobylinné lesy bohaté na dusík, vlhké jaseňové lesy, rúbaniská a medze v rámci Európy okrem najsevernejších oblastí, sever Afriky, v Ázii od Malej Ázie cez Kaukaz po Kaspické more
RAST: rýchly. Dorastá na až 7 m vysoký krík alebo strom, bohato rozkonárený, s plochým koreňovým systémom.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného kríka zvyšuje plodnosť, opeľovaná hmyzom. Kvitne od mája do júna žltobielymi kvetmi s charakteristickou vôňou a liečivými účinkami.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: čierne lesklé kôstkovice veľke až 6 mm s tmavočervenou farbiacou šťavou usporiadané do okolíkov.
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.
VYUŽITIE: Využíva sa celá rastlina, najčastejšie jej kvety a plody. Kvety sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo, vyprážajú sa, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín a majú aj protivírusové účinky. Mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.
STANOVIŠTE: Zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou.
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná do -29 °C. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.
PÔVOD: Francúzsko, Dreux, vybral ju v r. 1884 záhradník William Fourcine ako semenáč neznámeho pôvodu. V r. 1889 bola prvýkrát popísaná vo francúzskom záhradkárskom časopise.
RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna je menšia, široko ihlanovitá, plodonosné drevo kratšie a husté, konáre sa pod váhou úrod ohýbajú a rozkladajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Solanka, Trévouxská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (5.-6. rok po výsadbe), pravidelná, vysoká až veľmi vysoká.
PLODY: stredne veľké (priemerne 180 g), podlhovastého, hruškovitého, zaobleného, pravidelného tvaru. Šupka je drsná, hrubá, tuhá, polomatná, farba zelenožltá až žltá, s hrdzavými lenticelami a hrdzavým mramorovaním pri kalichu a stopke. Dužina je biela, jemná, šťavnatá. Chuť z dobrých polôh je príjemne sladká, korenistá, len mierne kyslastá.
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára, v chladiarňach aj 6 mesiacov.
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä na priamy konzum a na výrobu džemov, muštov, kompótov či sušenie. Plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ideálne sú úrodné, výhrevné pôdy s dostatkom vlahy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, v drsnejších polohách ovocie úplne nedozrieva.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až slabšie v kvete, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze a rakovine, nebýva napádaná škodcami. V daždivom lete môžu plody praskať.
PÔVOD: Francúzsko, Bry-Sur-Marne neďaleko Paríža, náhodný semenáč objavený okolo roku 1820.
RAST: najskôr bujný, potom slabne, vytvára menšiu guľovitú korunu, je vhodná aj do menších záhrad. Vyžaduje častejší zmladzovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Cárska, Čačanská raná, Ersingenská (Ahlbachova) a Lützelsachsenská, Viktória.
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 15-22 g), guľaté, zo strán mierne stlačené, súmerné. Pod svetlomodrým osrienením a tmavofialovou kyslejšou šupkou ukrýva polotuhú, jemnú, zelenožltú, šťavnatú dužinu, dobre odlučiteľnú od kôstky. Chuť je sladkastá, málo kyselkavá, korenistá, veľmi dobrá až vynikajúca.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom júla postupne. Plody vydržia na strome aj 2 týždne.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či lekvárov. Po zbere dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, nie je veľmi náročná na stanovište. Uprednostňuje vlhkejšie úrodné pôdy, ale vyslovene jej vadia len suché stanovištia, na ktorých sú plody pri veľkých úrodách príliš malé, nevyfarbené, menej chutné. Je vhodná do všetkých polôh pre slivky aj do tých vyšších.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne tolerantná voči šarke s prejavmi najmä na listoch, stredne až vyššie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), netrpí glejotokom.
PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč zo zač. 19. st., šírený škôlkou De la Fidelité v Bruseli, pomenovaná v r. 1819 po grófovi Mérode-Westerloo.
RAST: bujný, spomaľuje sa so vstupom do plodnosti, vytvára široko kužeľovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (4. rok po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké (priemerne 200 g, ale aj 500 g), tupo zaoblené, kužeľovité plody. Šupka je šedozelená, v plnej zrelosti svetložltá, hrubšia, drsná, pokrytá hrdzavými lenticelami, na slnečnej strane s načervenalým líčkom. Dužina je smotanovobiela, stredne tuhá - polomaslovitá, veľmi šťavnatá, jemná, chuťovo výborná, sladká, mierne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber za zelena začiatkom až v polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra, vydrží asi 14 dní, z vyšších polôh do konca októbra.
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, výrobu lekvárov a džemov, prípadne aj kompótov.
STANOVIŠTE: odroda je veľmi prispôsobivá, znesie i menej kvalitné pôdy a vyššie polohy, len v suchších pôdach bývajú drobnejšie plody.
ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti a monilióze, nezvykne trpieť škodcami.
PÔVOD: Bulharsko, Pancharevo južne od Sofie, veľmi dlho rozšírený a známy náhodný semenáč, registrovaný v r. 1983. Synonymá: Pancharevski tsilindrichen (= Pančarevský valcovitý).
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až mierne rozložitý, tvorí pyramidálne koruny, dosahuje výšku a šírku 3-4 m.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej odrody drieňa, kvitne skoro.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: sú veľké (priemerne 7,69 g, 28,46 mm x 20,14 mm), valcovité až oválne. Šupka je žiarivočervená až tmavočervená. Dužina je šťavnatá. Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu stredne veľká (priemerne 9,8 %). Chuť je výborná, sladkokyslá až sladšia.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta, relatívne krátko, okolo 1-2 týždňov v závislosti od priebehu teplôt.
VYUŽITIE: je to dekoratívny aj jedlý ker vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov voľných aj prísne rezaných, do sadov, parkov a inej mestskej zelene, aj do medzí a vetrolamov, kvôli skorému kvitnutiu ako jeden z prvých zdrojov peľu aj nektáru aj do včelníc. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív. Zo semien sa dá získavať kvalitný jedlý olej. Opražené a pomleté semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Liečivé využitie: plody a kôra sa používajú na zníženie horúčky a plody aj na tráviace problémy, kvety proti hnačke. Technické využitie: z kôry sa dá získať žlté farbivo, z koreňov červené. Listy sú dobrým zdrojom tanínu. Drevo je ťažké a veľmi kvalitné a používa sa na výrobu násad náradia apod.
STANOVIŠTE: slnečné, s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvetoch (aspoň do -10 °C), hoci kvitne skoro. Po zakorenení dobre odolný voči suchu a teplu, aj vetru. Odolný voči vysokému obsahu vápniku v pôde.
PÔVOD: Francúzsko, v r. 1825 ju ako náhodný semenáč objavil v lesíku Zoologickej záhrady St. Lucas pri Angers, Nicolas Giffard, roľník a škôlkar z Fouassieres.
RAST: slabší, tvorí riedke šlahúňovité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Esperenova bergamotka, Guyotova, Krivica, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.
PLODNOSŤ: neskoršia, závislá na stanovišti - v dobrých podmienkach pravidelná a spoľahlivá, v nevhodných striedavá a neistá.
PLODY: stredne veľké (70-120 g, niekedy aj 150 g), pravidelné, podlhovasté hruškovité. Šupka je lesklá a hladká, žltozelená s červenými bodkami, na slnečnej strane mramorovano červená. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, maslovej, rozplývavej konzistencie. Chuť je výborná, sladká a len ľahko korenistá a jemne kyselkavá. Zrelé plody výrazne voňajú.
DOZRIEVANIE: zber od 20. júla ešte v tvrdom stave, konzumne dozrieva koncom júla až začiatkom augusta.
VYUŽITIE: výborná najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov. Dopravu znáša len krátko po zbere v tvrdom stave.
STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné, teplé, dostatočne chránené, ale nie uzavreté stanovište, najlepšiu kvalitu plodov dosahuje na živných, ľahkých pôdach. Vhodná najmä do teplých polôh pre pestovanie hrušiek.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.
PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, možno z Nemecka z okolia rieky Odra. Má mnohé alternatívne pomenovania ako "Šálové", "Štrúdlák" či "Funtové".
RAST: veľmi bujný a neusporiadaný, na semenných podpníkoch vytvára obrovské stromy so širokými korunami a previsnutými konármi, vo vhodných podmienkach aj 16-20 m široké. Sú veľmi dlhoveké.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Boikovo, Croncelské, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.
PLODNOSŤ: stredne skorá (5.-6. rok po výsadbe) vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-240 g), veľmi nepravidelné tvarom, buď vysoké, kužeľovité alebo aj sploštené, široko rebrovité, väčšinou päťhranné či trojhranné. Šupka je hladká, lesklá, neskôr mastná, žltá a červeno pruhovaná. Dužina je žltobiela, kyprá, mäkká, šťavnatá. Plody po dozretí silne voňajú po víne. Chuť je príjemne sladkokyslá smerom ku kyslejšej chuti, veľmi jemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v závislosti od oblasti a roka od začiatku do konca septembra, konzumne dozrieva po 2-3 týždňoch, vydrží do novembra až do konca roka, prípadne až do februára pri veľmi dobrom skladovaní. Plody z vlhkejších oblastí majú pri skladovaní tendenciu zvnútra hniť.
VYUŽITIE: na priamy konzum a na kuchynské využitie, napr. na štrúdle či na sušenie, ale aj na výrobu vína či lekvárov. Plody sa veľmi ľahko otlačia.
STANOVIŠTE: slnečné, pokiaľ možno pred silným vetrom chránené. Je veľmi nenáročná na pôdu, darí sa jej aj v suchšej a menej výživnej. Nevyhovuje jej len ťažká, ílovitá, kde môže trpieť rakovinou. Veľmi vhodná aj do vyšších polôh, kde sa iným odrodám nedarí. Vhodná do veľkých záhrad a sadov, do voľnej krajiny. Do alejí sa veľmi nehodí kvôli príliš širokej korune.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je dobre odolná voči chorobám a škodcom. Len v ťažkej, ílovitej pôde je náchylná na rakovinu.
PÔVOD: Taliansko, stará, krajová odroda z regiónu Apúlia z okolia Trinitapoli v provincii Foggia, ktorá sa rozšírila už okolo roku 1830. Synonymá: Mandorla del Trono, Del Trono, Troilo, Truoghio, Mazetto, Guara, Troito.
RAST: bujný, rozložitý.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Ferragnès, Lauranne, Supernova, Genco môže zvýšiť úrodu. Kvitne neskoro.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: sú stredne veľké až veľké. Škrupina je tvrdá a dobre chráni jadro pred škodcami. Jadrá sú elipsovité až podlhovasté, stredne veľké až veľké (priemerne 1,25-1,50 g, priemerne 42-44 % hmotnosti plodu), zvrásnené, svetlé, tvrdé, chrumkavé. Podiel dvojitých jadier je veľmi vysoký (25-35 %). Chuť je veľmi dobrá až výborná, výrazná, sladká, jadrá obsahujú na mandle vysoký podiel bielkovín (priemerne 21 g na 100 g hmotnosti čerstvých plodov).
DOZRIEVANIE: je skoré, už v 1. polovici septembra.
VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.
STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je málo odolná voči hrdzi (Tranzschelia pruni-spinosae), červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum) a voči hube Diaporthe amygdali. Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.
PÔVOD: Slovensko, krajový genotyp z Gemera.
RAST: bujný, vytvára mohutné stromy so široko guľovitou korunou.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje v okolí inú odrodu čerešne, ktorá ju opelí. Vhodné opeľovače neboli overené experimentálne, ale podľa času kvitnutia v našom genofondovom sade v roku 2026 by to mohli byť odrody: Granát, Thurn Taxis (Schneiderova), Dönissenova, Regina, Medňanská, prípadne višne Hradišťanka, Köröšská.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité. Šupka je žltá, menej atraktívna pre vtákov. Dužina je mäkká, šťavnatá, je to srdcovka. Chuť je sladká, medová, výborná.
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva v 2.-3. čerešňovom týždni, teda okolo polovice júna.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na pečenie, farebne netradičné džemy, sirupy či kompóty, likéry.
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne odvodnenou, ale primerane vlhkou, piesočnato-hlinitou až hlinitou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až silnejšie mrazuodolná v dreve aj kvete. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá a uniká aj pozornosti vtákov.
PÔVOD: USA, Minnesotta, Excelsior, vyšľachtil ju v r. 1869 P. M. Gideon ako semenáč odrody Cherry Crab.
RAST: v mladosti bujný, neskôr slabší až ustáva a potrebuje zmladenie. Tvorí najskôr úzko pyramidálne, neskôr vysoko guľovité až previsnuté koruny. Konáre nasadzuje v ostrom uhle.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, časť plodov tvorí aj partenokarpicky. Vhodné opeľovače: Akerö, Antonovka, Charlamowski, Cortland, Cox Pomona, Croncelské, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Malinové holovouské, Mclntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Rímske, Wagenerovo. Neopeľuje ju dobre Matkino.
PLODNOSŤ: skorá (4-6 rokov po výsadbe), vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr má sklony rodiť striedavo, treba pomôcť vhodným rezom v rok predpokladanej vysokej plodnosti.
PLODY: stredne veľké až veľké (špecificky ľahké, teda priemerne 135 g, ale aj 200 g), guľovité až plocho guľovité, tvarovo dosť pravidelné. Šupka je hladká, lesklá, pevná, jemne osrienená, najskôr zelenožltá, neskôr žltá, prekrytá z väčšej časti charakteristickým krásnym karmínovočerveným, pruhovaným líčkom, voní. Dužina je žltobiela, pod šupkou či aj uprostred mramorovano ružovkastá, jemná, mäkká veľmi šťavnatá a na vzduchu len nepatrne hnedne. Chuť je sladkokyslastá, s malinovou vôňou a príchuťou, veľmi dobrá, pripomína chuť Malinového holovouského.
DOZRIEVANIE: zber približne v polovici septembra, konzumne dozrievajú začiatkom októbra, vydržia uskladnené až do Vianoc, ale najmä z vyšších polôh, najlepšiu chuť mávajú v novembri. Čas zberu treba dobre vystihnúť, pri oneskorení sa plody hromadne opadávajú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie a sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Na polohu ani pôdu nie je veľmi náročná, ale mala by byť dostatočne vlhká. V suchých a teplých polohách síce dobre plodí a plody sa pekne vyfarbujú, ale dosť opadávajú, bývajú červivé. Vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších oblastí, kde sa napríklad už nedarí odrode James Grieve. Zvláda dobre aj mrazové kotliny.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči múčnatke, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti. Viac ju v suchých, teplých oblastiach napáda obaľovač jablčný (Cydia pomonella).
PÔVOD: ČR, Chlumec nad Cidlinou, vypestoval ju Jan Říha ako semenáč z voľného opelenia Ostheimskej v r. 1893 a pomenoval ju po starostovi a škôlkarovi V. Vackovi.
RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí charakteristické guľovité koruny skôr hustejšie, s hlavnými konármi dostatočne silnými. Postranné konáre sú previsnuté, dlhé. Obrast vnútri stromu zvykne presychať.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne zároveň s neskoro kvitnúcimi čerešňami, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova, višňa Kӧrӧšská.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná v prítomnosti vhodných opeľovačov.
PLODY: stredne veľké (4-5 g) guľovité až sploštené. Šupka je tmavočervená, lesklá, je to kyselka. Dužina je veľmi jemná, riedka, svetločervená, šťavnatá, šťava len slabo až stredne farbí. Chuť je kyslastá až sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti veľmi dobrá až výborná, príjemne korenistá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, 4. čerešňový týždeň, teda v 2. polovici júna. Dobre drží na strome. Zvláda dopravu aj v stave plnej zrelosti.
VYUŽITIE: stolová odroda vhodná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty, likéry či na pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné. Stromy sú vhodné do každej, čo i len trochu úrodnej pôdy ale z pôd hlbokých a hlinitých sú plody neobyčajne veľké a krásne. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze.
PÔVOD: Česká republika, Bludov, vyšľachtil ju koncom 19. storočia záhradník Jan Marek pre grófa Žerotína ako kríženca (Ananasová reneta x Kanadská reneta) s Gdanským hranáčom. Synonymá: Jesenická reneta, Sudeten Renette, Reinette de Sudetes, Reneta Sudecka.
RAST: v mladosti bujný, so vstupom do plodnosti sa spomaľuje až takmer zastavuje. Tvorí menšie, husté, uzatvorené koruny, s konármi husto obrastajúcimi krátkym plodonosným drevom, na letorastech tvorí veľmi často predčasný obrast. Má krátke a hrubé letorasty. Odvďačí sa za zmladzovanie.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, James Grieve, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné a Wagenerovo.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, často už v škôlke, veľmi vysoká a pri správnom reze pravidelná. Často kvitne už na jednoročnom dreve. Pri veľkej úrode sa vyplatí prebierka.
PLODY: stredne veľké (priemerne 120-150 g), guľovité, zdanlivo vysoko guľovité až tupo kužeľovité, 5-hranne rebrovité. Šupka je polodrsná, suchá, neskôr mastná až veľmi mastná, v dobe zberu žltozelená, prekrytá oranžovočervenou krycou farbou s veľkým, výrazne tehlovočerveným, nepravidelne pruhovaným líčkom a výraznými lenticelami, miestami s hrdzou. Dužina je žltozelená až žltobiela, zrnitá, veľmi šťavnatá, krehká, po rozkrojení len málo hnedne. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, výborná.
DOZRIEVANIE: zber podľa priebehu počasia začiatkom októbra či skôr, konzumne dozrieva v novembri či decembri, vydrží do februára, z vyšších polôh do marca.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj sušenie a muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s výživnou, hlinitou pôdou, zvláda aj ťažšie pôdy. Najlepšie sa jej darí v stredných a vyšších polohách s dostatočnou vlhkosťou vzduchu, v teplých suchých polohách máva viac nekvalitných plodov a plody viac opadávajú.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, kvety netrpia ani nepriazňou počasia. Je dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, menej voči monílii po napadnutí obaľovačom v teplých, suchých oblastiach.
PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.
RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.
PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.
ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.
PÔVOD: viac ako 100 rokov rozmnožovaná odroda v bošáckej a moravskolieskovskej doline, názov od osvietenca Ľudovíta Riznera, ktorý sa podpísal pod jej slávu.
RAST: bujný, vytvára mohutné, zdravé stromy, dlhoveké.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje vo svojom okolí inú odrodu jablone kvitnúcu v podobný čas.
PLODNOSŤ: vysoká.
PLODY: stredne veľké, guľovité až plocho guľovité, majú tenkú, mastnú šupku, veľmi dobre odolnú chorobám. Šupka je svetlozelená až svetložltá, takmer celá prekrytá pruhovaným červeným líčkom, svietia z nej svetlé výrazné lenticely. Dužina je šťavnatá a kyprá, obsahuje všetky jabĺčkové tóny od kyslej po sladkú.
DOZRIEVANIE: konzumuje sa od konca augusta do decembra, má veľmi dlhú konzumnú dobu.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, s primerane vlhkou, dostatočne odvodnenou, hlbokou pôdou, ale nie je náročná na jej kvalitu.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuvzdorná, dobre odolná voči chorobám.
PÔVOD: Japonsko, Kawasaki, náhodný semenáč druhu Pyrus pyrifolia v sade pána Tatsujiro Toma z roku 1895, pomenovaná po rodinnom sídle rodiny Toma
RAST: stredne bujný až bujný, veľmi dobre sa rozvetvuje. Habitus stromu je rozložitý až previsnutý, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Tvaruje sa jednoducho.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v prvej polovici apríla, je to prevažne cudzoopelivá odroda, na opelenie potrebuje inú japonskú hrušku alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská. Dobre ju opeľujú ázijské odrody: Yakumo, Shinsui, Shinko, Shinseiki, Hosui, Nijisseiki, Olympic, Korean Giant, Kikusui, Yongi, Kosui.
PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá, vysoká a s prebierkou pravidelná, približne 20-30 kg za rok.
PLODY: pevné, stredne veľké až veľké (6-7 cm, u nás priemer 130-150 g, v domovine aj 200 g) plochoguľovitého tvaru s dlhou, hrubou a pevnou stopkou. Šupka je tenká, bronzovohnedá, pevná, drsná a suchá, hrdzavá, ľahko sa poškodí, pri zbere treba postupovať opatrne. Dužina je krémovobiela, nehnedne, je jemná, tuhšia a stredne šťavnatá, no veľmi sladká a s unikátnou rumovo-karamelovou vôňou aj príchuťou. Ako taká väčšia pralinka.
DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú stredne skoro, postupne od septembra a nezvyknú praskať. Konzumne dozrieva od novembra. Pri skladovaní v chladničke vydržia nepoškodené plody aj 4-5 mesiacov.
VYUŽITIE: Ich chuť a vôňa najlepšie vynikne pri jedení začerstva, ale sú vhodné aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty alebo chutné zimné šaláty či koláče.
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), hoci citlivá na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), menej napadaná mérami hruškovými. Náchylnejšia len na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).
PÔVOD: neznámy, zrejme na pomedzí Slovenska a Maďarska, veľmi rozšírená je na Honte, ale aj v iných častiach stredného Slovenska. Synonymá: Maďarské rozmarínové, Entzovo rozmarínové, Končiarka, Lančičovka, Hontianske, Vínovka.
RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké, široko ihlanovité koruny. Na ich koncoch sú relatívne dlhé a tenké letorasty, vďaka čomu konáre pod váhou úrod prevísajú. Listy sú úzke, dlhé, hrotité, na spodnej časti plstnaté, na vrchnej tmavozelené a lesklé.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (až 250 g), pomerne premenlivé od guľovitejších po súdkovité, najčastejšie však kužeľovité. Šupka je pevná, hrubšia, hladká a mierne mastná, najskôr zelená, postupne žltne, so súvislým oranžovočerveným až svetlopurpurovým rozmytým líčkom, s množstvom výrazných bodiek - lenticiel, svetlých aj tmavých. Dužina je jemná, zelenkavo biela, šťavnatá, sviežo voňavá. Chuť je v čase optimálnej konzumnej zrelosti príjemná, sladká, len mierne kyslá, veľmi dobrá, menej intenzívna, najmä neskôr.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrieva, v novembri, uskladnená vydrží do mája až júna. Optimálna konzumná zrelosť je v novembri a decembri. Jablká sú veľmi odolné voči poškodeniu, buchnuté či otlčené plody sa v mieste svojho poškodenia ďalej nekazia, rana sa ďalej nerozširuje.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, vína, pyré, destilátov, sušené sú jemnejšie v chuti.
STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje hlboké, výživné, hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy, ale je prispôsobivá širšej škále pôd. Je vhodná do teplých, stredne teplých, aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a zrejme aj v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, nezvykne trpieť múčnatkou ani rakovinou.
PÔVOD: veľmi voňavý genotyp z Moravského Lieskového.
RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.
PLODY: stredne veľké, hruškovitého tvaru. Šupka zrelých plodov je žltá. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, sladká, šťavnatá, výrazne aromatická - akoby po škorici.
DOZRIEVANIE: v priebehu septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.
VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, dobre odolná voči chrastavitosti plodov (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

