Staré odrody

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne Nemecko, Porýnie.

 
RAST: zdravý, bujný, vytvára mohutný, košatý, dlhoveký strom, koruna pyramidálna, neskôr guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodní opeľovači: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vyvážená výškou, pravidelnosťou a stálosťou.

 
PLODY: stredne veľké, tvarovo variabilné - vajcovité, homolovité, súdkovité alebo guľovité. Šupka je zelená, neskôr zelenožltá, na slnečnej strane červená do polovice až dvoch tretín plodu, s pruhovaním, škvrnami a svetlými lenticelami. Dužina je hrubozrnná, do januára tuhá, trpká, kyslá, od neskorej jari mäkne a nadobúda mierne kyslastú, príjemnú chuť.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumná zrelosť od marca, skladovateľnosť do júla i dlhšie. Jedna z najtrvanlivejších odrôd.

 
VYUŽITIE: jablko vysokej kvality vhodné na výrobu muštu, cideru, džemov, sušenie a v konzumnej zrelosti na priamy konzum. Je veľmi tvrdé, dobre znáša balenie, transport a dlhé skladovanie. Plody nevädnú ani nehnijú, ale nesmú sa skladovať v teplote pod 2 °C.

 
STANOVIŠTE: slnečné, stromy prospievajú aj v priemerných pôdach a drsnejších podmienkach, neznášajú miesta zamokrené alebo veľmi suché a piesčité. Sú vhodné aj do vyšších aj veterných polôh, do poľných sadov, do odľahlých stromoradí, extenzívnych výsadieb, na pastviny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči chorobám a škodcom, vrátane múčnatky a vlnačky krvavej, len v ťažkých, ílovitých alebo naopak v suchých, piesčitých pôdach je náchylná na rakovinu, chrastavitosť postihuje len listy.

PÔVOD: Holandsko, Boskoop, našiel ju v r. 1856 škôlkar Kornelis Ottolander ako postranný výhon zo semenného podpníka. Synonymá a cudzie názvy: Piekna z Boskoop, Schöner von Boskoop, Reinette de Boskoop, Belle de Boskoop, Schoene van Boskoop, Boskopskaja krasavica.

RAST: na začiatku bujný rast, koruna mohutná, široko rozložitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je zlým opeľovačom, je to triploid. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Bismarkovo, Boikovo, Coxova reneta, Dukát, Gdanský hranáč, Hammersteinovo, Charlamowski, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Matkino, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Wealthy, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

PLODNOSŤ: neskoršia, po 5. roku, väčšinou bohatá, striedavá.

PLODY: veľké, plocho guľovité aj vysoko guľovité, tvarovo nevyrovnané, ťažké. Šupka pevná, pružná, kožovitá, základná farba zelená, krycia červená asi len na 1/4 plodu, s hrdzavými lenticelami, ktoré splývajú, vo vyšších polohách vytvárajú súvislé plochy. Je to tzv. kožovka. Dužina žltkastá, hutná, šťavnatá. Chuť je výrazná, renetová, kyslastá, dostatočne sladká.

DOZRIEVANIE: zber v septembri až októbri, čím dlhšie ponechané na strome, tým sú chutnejšie a trvanlivejšie. Konzumne dozrieva v novembri až polovici decembra. Uskladnená vydrží podľa polohy do januára až júna.

VYUŽITIE: priamy konzum, pečenie, sušenie, výroba muštu a vína.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, aj vyššie, ale nie drsné. Výživné, hlboké, dostatočne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: dostatočne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolnejšia voči chrastavitosti a rakovine, stredne náchylná na múčnatku. Neznáša sucho. Citlivá na proliferáciu.

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Maďarsko, okolie mesta Nagykőrösi, odtiaľ sa pred 2. svetovou vojnou rozšírila k nám.

RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný. Tvorí väčšie, vysokoguľovité až vysokopyramidálne koruny, neskôr až previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro. Vhodné opeľovače: višne Fanal, Morela neskorá, Vackova, čerešňa Thurn Taxis (Schneiderova). V dobe kvetu potrebuje teplé počasie, je náročná na opelenie.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredná až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6-7 g), guľovité. Šupka je tenká, lesklá, tmavočervená so svetlejšími bodkami, je to kyselka. Dužina je svetločervená, mäkká, jemná, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyselkavá, sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti príjemne aromatická a korenistá, výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, obyčajne okolo polovice júla. Je vhodná pre mechanizovaný zber, dobre sa prepravuje aj skladuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je náročná na pôdu, ale najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy s dostatkom vlahy. V suchých pôdach sú plody drobnejšie. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze. Napáda ju vrtivka čerešňová, teda býva červivá.

PÔVOD: ČR, Praha, vyselektoval ju v r. 1857 Mathias Tatar v Pražskej botanickej záhrade zo semien tzv. ""šípovej hrušky""- jarabinohrušky uškatej (Sorbopyrus auricularis či Sorbopyrus bollvylleriana), teda spontánneho medzirodového kríženca hrušky a jarabiny, pravdepodobne jarabiny mukyňovej. Pôvodný spontánny kríženec bol zaznamenaný v Alsasku už v r. 1599 a popísaný Jeanom Bauhinem v Historia plantarum universalis z r. 1650. Botanický názov má Sorbopyrus auricularis var. bulbiformis.

RAST: bujný, vyrovnaný, zdravý a štíhly rast, vytvára krásny kompaktný strom s kužeľovitou korunou, vhodný aj ako okrasný prvok do záhrady.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preverené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: stredne skorá (asi 8. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: na hrušku malé, na kríženca veľké (priemerne 50 g, 4 cm), tvarovo podobné sploštenému jabĺčku. Šupka je zelená, v zrelosti zlatožltá s červeným líčkom, posiata početnými lenticelami. Dužina je žltá, maslovitá, mäkká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, korenistá, jemne pripomínajúce exotické ovocie.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta a začiatkom septembra, ešte v svetlozelenom stave, lebo v plnej zrelosti je veľmi atraktívna pre osy a sršne a po plnom vyzretí na strome rýchlo stráca kvalitu. Dozrieva veľmi rýchlo po zbere a netreba otáľať s jej konzumom a spracovaním.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, destilátov, kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na kvalitu pôdy, ale preferuje priepustnú a dostatočne vlhkú, nie zamokrenú pôdu. Darí sa jej aj vo vyšších chladnejších polohách s drsnejším podnebím.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, netrpí hrdzou hruškovou (Gymnosporangium sabinae) ani mérami hruškovými (Psylla pyri).

PÔVOD: stará odroda, zrejme z obce Solivar, ktorá je dnes súčasťou Prešova, bola šírená už pred rokom 1880, má aj ďalšie názvy: Solnohradské ušľachtilé, Borka či Šovari

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Vytvára stredne veľké, zahustenejšie, rozložité koruny. Je dlhoveká, ale vo vyššom veku potrebuje pri slabnúcom raste zmladenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a relatívne krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Parména zlatá zimná, Landsberská reneta, Ontário.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká, pri dobrom reze pravidelná a rovnomerne rozložená po celej korune. Plodí na kratších plodonosných konárikoch.

 
PLODY: stredné až veľké (160 až 320 g), variabilného tvaru, mierne kužeľovité, ku kalichu sa zbiehajú, najširšie sú uprostred. Šupka lesklá, mastná, veľmi hrubá a hladká. Zelenožltá až žltá farba plodu je prekrytá červenkastým pruhovaným líčkom. Dužina je takmer biela, niekedy pod šupkou ružovkastá, inokedy zelenkastá, veľmi šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladká s miernou kyselosťou, jemne korenistá, takmer bez arómy, dobrá.

 
DOZRIEVANIE: Zbiera sa v októbri, konzumnú zrelosť dosahuje v novembri, vydrží do marca, potom rýchlo múčnatie, z teplejších polôh pri skladovaní aj trpí pehovitosťou. Dobre znáša prepravu, neotlačuje sa.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na muštovanie, kuchynské využitie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Je menej náročná na kvalitu pôdy, ale najlepšie sa jej darí v hlbších a vlhkejších pôdach. V suchých pôdach môže trpieť červivosťou. Je vhodná aj do vyšších polôh, ale treba sa vyhnúť uzavretým polohám, kde by trpela chrastavitosťou.

 
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuvzdorná v dreve aj kvetoch, stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti. Je náchylná aj na hnitie jadrovníka a červivosť v suchých polohách.

PÔVOD: zrejme Nemecko, stará odroda, prvýkrát spomenutá v r. 1892.

RAST: bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 6 m a šírky 2,5 m. Listy sú mladé bordové, podobne ako pančušky, neskôr počas roku viac zozelenajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne v marci a apríli, samčie jahňady sú červenohnedé. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Nottingham.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: stredne veľké, ukryté v bordových pančuškách. Jadrá sú veľké, dobre vypĺňajú škrupinku. Chuťovo sa podobajú na divú liesku, sú aromatické, sladkasté, s drevitými tónmi.

DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: veľmi voňavý genotyp z Moravského Lieskového.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: stredne veľké, hruškovitého tvaru. Šupka zrelých plodov je žltá. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, sladká, šťavnatá, výrazne aromatická - akoby po škorici.

DOZRIEVANIE: v priebehu septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, dobre odolná voči chrastavitosti plodov (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme z Holandska.

 
RAST: slabší, s veľmi skorým nástupom do plodnosti. Tvorí širšie, nie príliš veľké, pomerne husté ihlanovité či guľovité koruny, vetvy sú vzpriamené, plodonosný obrast je krátky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dosť dlho, lebo neskoro rozkvitá na jednoročnom dreve, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Charlamowski, Croncelské, Hammersteinovo, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, takmer pravidelná.

 
PLODY: menší až stredne veľké (115-150 g), guľovité, prípadne vajcovité či valcovité s charakteristickým povrchovým kalichom. Šupka je najskôr hladká, suchá, zelenožltá, neskôr až mastná a lesklá, voskovo lepkavá, zlatožltá s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhá, neskôr krehká, žltobiela, s ananásovou vôňou, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, silne aromatická, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Plody veľmi dobre držia na strome, nepadajú.

 
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, sušenie. Mastné plody sa ľahko špinia.

 
STANOVIŠTE: Teplé, dostatočne vlhké, priepustné, úrodné, hlinité pôdy. Neznáša ťažké, ílovité, mokré pôdy, na ktorých trpí rakovinou, ale ani príliš suché pôdy, kde trpí múčnatkou. Vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Málo náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Japonsko, Tsukuba, Národné centrum pre záhradnícky výskum (NIFTS), vyšľachtená ako kríženec odrôd Kikusui x Wasekozo, kríženie prebehlo v roku 1941, prvýkrát rodila v r. 1947 a pomenovaná bola v r. 1959. Synonymá: Kousui.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredný, vytvára stredne veľké až veľké, vzpriamené koruny, dlhé a krehké výhony.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne najmä na jednoročnom dreve, skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Hosui, Nijisseiki, Shinseiki, Chojuro. Je nekompatibilná so Shinsui.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná, vyžaduje prebierku. V Japonsku dosahuje až 30-35 t/ha.

PLODY: sú stredne veľké (u nás priemerne 160 g), sploštene guľovité. Šupka je tenká, najskôr žltá, neskôr hrdzavá s červeným líčkom a s výraznými lenticelami najmä na vrchole plodu. Dužina je krémovobiela, mäkšia, šťavnatá, chrumkavá, má stredný sklon k hnednutiu, bez sklonu ku sklovitosti. Chuť je výborná, sladká, s orieškovou príchuťou a vôňou vanilky.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, zber v 2. polovici augusta či na prelome augusta a septembra, pred Hosui či Nijisseiki, plody dozrievajú postupne. Plody vydržia uskladnené v pivnici či chladničke asi 1 mesiac, v profesionálnych chladiarňach pri teplote medzi 0-1 °C vydržia až do polovice januára. Vyžadujú vyššiu vlhkosť pri skladovaní.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, do ovocných a zeleninových šalátov, na pečenie, sušenie, výrobu výživ, džemov, kompótov či muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodné, dostatočne vlhké pôdy, ale znesie širšiu škálu pôd, ak nie sú premokrené. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvete, rezistentná voči alternárii (Alternaria alternata), citlivejšia na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), ktorá sa u nás zatiaľ nevyskytuje.

PÔVOD: Belgicko, v r. 1825 v kláštore v Leuvene objavená ako náhodný semenáč, v Belgicku sa nazýva aj Pastorale.

 
RAST: v mladosti silný, neskôr pomerne slabý, koruna je široko ihlanovitá, neskôr vysoko guľovitá a menšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Mechelenská, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 450 g), široko vajcovité, zboku stlačené, plocho zhrbolené. Šupka je hrubá, väčšinou drsná, málo lesklá, zelená až zelenožltá, husto posiata hrdzavými bodkami či až škvrnami, na slnečnej strane hnedastá. Dužina je biela, v dobre vyvinutých plodoch žltkastá, jemná, len okolo jadrovníka zrnitá, v zrelosti veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je u plodov z vhodných polôh sladkokyslá, príjemne muškátovo korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári a vydrží veľmi dlho, do marca, prípadne až apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako jedna z najneskôr dozrievajúcich hrušiek, ale aj na výrobu džemov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, veľmi teplé, chránené, ale s dostatočným prúdením vzduchu. Vyžaduje hlboké, živné, teplé pôdy. V studených, mokrých pôdách sa jej nedarí, plody sú malé, kamienkovité a praskajú. Je vhodná pre teplé polohy, nehodí sa pre chladné miesta, kde plody nemôžu poriadne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, málo odolná voči chrastavitosti, vyžaduje otvorenú polohu a udržiavenie vzdušnej koruny.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti prevažne červené. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. .

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, semenáč neznámeho pôvodu v 2. pol. 19. storočia vypestovaný v pokusnej zahrade Záhradnického zväzu Maine et Loire. Prvýkrát rodila v r. 1849.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, užší ihlanovitý tvar si zachováva aj vo vyššom veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Crassanská, Júlová, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Mechelenská, Nelisova zimná, Poiteau, Rooseveltova, Trévouxská, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až menšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 190 g, ale aj 500 g), krátko hruškovité, baňatejšie, z jednej strany často jemne prehnuté, tvarovo vyrovnané. Šupka je hladká, jemná, matná, najskôr zelená, neskôr žltozelená s množstvom hrdzavých bodiek, niekedy s oranžovočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je biela až žltobiela, jemná, rozplývavá, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je korenisto sladká, mierne kyslastá, aromatická, vynikajúca, jedna z najlepších.

DOZRIEVANIE: zber v pol. októbra, konzumne dozrieva koncom októbra až zač. novembra, vydrží do konca novembra až do pol. decembra. Pri zbere sa neotláča. Dobre sa skladuje, nevädne a nehniličí, dozrieva postupne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu džemov, výživ, kompótov, destilátov, na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, pôda teplá, hlboká, dostatočne vlhká, úrodná. V suchej a chudobnej pôde málo rodí, v studenej a mokrej sú plody nekvalitné a ľahko praskajú. Vhodná len do teplých polôh, vo vyšších sú plody kamienkovité.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, voči ostatným chorobám a škodcom stredne, nebýva červivá.

PÔVOD: Slovensko, krajový genotyp z Gemera.

RAST: bujný, vytvára mohutné stromy so široko guľovitou korunou.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje v okolí inú odrodu čerešne, ktorá ju opelí.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité. Šupka je žltá, menej atraktívna pre vtákov. Dužina je mäkká, šťavnatá, je to srdcovka. Chuť je sladká, medová, výborná.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva v 2.-3. čerešňovom týždni, teda okolo polovice júna.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na pečenie, farebne netradičné džemy, sirupy či kompóty, likéry.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne odvodnenou, ale primerane vlhkou, piesočnato-hlinitou až hlinitou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silnejšie mrazuodolná v dreve aj kvete. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá a uniká aj pozornosti vtákov.

PÔVOD: Česká republika, Bludov, vyšľachtil ju koncom 19. storočia záhradník Jan Marek pre grófa Žerotína ako kríženca (Ananasová reneta x Kanadská reneta) s Gdanským hranáčom. Synonymá: Jesenická reneta, Sudeten Renette, Reinette de Sudetes, Reneta Sudecka.

RAST: v mladosti bujný, so vstupom do plodnosti sa spomaľuje až takmer zastavuje. Tvorí menšie, husté, uzatvorené koruny, s konármi husto obrastajúcimi krátkym plodonosným drevom, na letorastech tvorí veľmi často predčasný obrast. Má krátke a hrubé letorasty. Odvďačí sa za zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, James Grieve, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné a Wagenerovo.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, často už v škôlke, veľmi vysoká a pri správnom reze pravidelná. Často kvitne už na jednoročnom dreve. Pri veľkej úrode sa vyplatí prebierka.

PLODY: stredne veľké (priemerne 120-150 g), guľovité, zdanlivo vysoko guľovité až tupo kužeľovité, 5-hranne rebrovité. Šupka je polodrsná, suchá, neskôr mastná až veľmi mastná, v dobe zberu žltozelená, prekrytá oranžovočervenou krycou farbou s veľkým, výrazne tehlovočerveným, nepravidelne pruhovaným líčkom a výraznými lenticelami, miestami s hrdzou. Dužina je žltozelená až žltobiela, zrnitá, veľmi šťavnatá, krehká, po rozkrojení len málo hnedne. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, výborná.

DOZRIEVANIE: zber podľa priebehu počasia začiatkom októbra či skôr, konzumne dozrieva v novembri či decembri, vydrží do februára, z vyšších polôh do marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj sušenie a muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s výživnou, hlinitou pôdou, zvláda aj ťažšie pôdy. Najlepšie sa jej darí v stredných a vyšších polohách s dostatočnou vlhkosťou vzduchu, v teplých suchých polohách máva viac nekvalitných plodov a plody viac opadávajú.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, kvety netrpia ani nepriazňou počasia. Je dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, menej voči monílii po napadnutí obaľovačom v teplých, suchých oblastiach.

PÔVOD: Slovensko, náhodný semenáč, ktorý niekedy na konci 19. storočia alebo zač. 20. storočia objavil a rozpestoval botanik Gejza Rakovský v Kočovciach. Registrovaná bola v r. 1954. 

RAST: bujný, tvorí rozložité koruny; do plodnosti vstupuje neskôr.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: pomerne pravidelná, stredne veľká.

PLODY: viac podlhovasté, veľké, súmerné. Šupka je stredne hrubá, hladká s jemnými chĺpkami, žltooranžová, na slnečnej strane s karmínovo červeným rozmytým líčkom. Dužina je tmavooranžová, stredne tuhá, stredne až viac šťavnatá, chuť sladko kyselkavá až sladká, veľmi aromatická, plná, veľmi dobrá až výborná. Dužina drží len slabo na rebrách kôstky. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: koncom júla až v 1. polovici augusta, 7 dní po odrode Velkopavlovická.

VYUŽITIE: priamy konzum, výrobu džemov, pálenky.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, priepustná pôda; vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete, náchylnejšia na praskanie plodov v daždi a následné napadnutie moniliózou.

PÔVOD: Japonsko, Honšú, prefektúra Šizuoka, obec Mori (Morimachi), pravdepodobne neznámy semenáč, ktorý okolo roku 1844 objavil Matsumoto Jiro na brehu rieky Ōta a presadil ho k sebe na záhradu. Rozšírila sa štepením vďaka tomu, že na rozdiel od ostatných vtedy pestovaných odrôd v okolí nebola trpká pri dozretí na strome. Predstavili ju v časopise Nodan lokálnej záhradníckej spoločnosti Teikoku Nouka Ichi Kyokai a vyšlachtili z nej aj skoršie dozrievajúcu odrodu Ichiki-kei Jiro, ktorá je dnes zrejme najpestovanejšou odrodou v Japonsku. Plody chutili vraj aj cisárovi Macuhitovi a na konci éry vlády dynastie Meidži (do r. 1912) boli už populárne po celom Japonsku a dorovnali sa v popularite odrode Fuyu. Pôvodný strom ešte stále rastie v Mori, má status prírodnej pamiatky prefektúry Šizuoku a od roku 2004 sa on stará Spoločnosť pre ochranu materské stromu Jiro. 

RAST: stredne bujný. Vytvára skôr menšiu korunu. Dorastá do výšky 3-5 m. Letorasty sú stredne hrubé, so stredným počtom elipsovitých lenticiel a široko vajcovitými pukmi, stredne širokými listami zakončenými ostrou špičkou

OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpický, tvorí len samičie kvety, kvitne stredne skoro a stredne bohato. Bez prítomnosti opeľovača tvorí veľké množstvo partenokarpických, bezsemenných plodov, v prítomnosti opeľovača (napr. odrody) sú plody so semenami. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, (prepad plodov je nízky až stredne vysoký), v mladosti menej vyrovnaná, neskôr vyrovnanejšia, pravidelná.

PLODY: partenokarpické plody sú stredne veľké až veľké (priemerne 139-250 g), sploštene hranaté so 4 hranami a stredne výraznými ryhami (priemerná výška plodu 5 cm, šírka 7 cm) a kalich je výrazne preliačený, kalíšne listy stredne široké, stopka krátka a hrubá. Šupka je žltooranžová, v plnej zrelosti sýtooranžová až červenooranžová, stredne hrubá, odolná voči poškodeniu pri manipulácii. Dužina je v plnej zrelosti oranžová s malými hnedými fľakmi, tuhá, chrumkavá, menej šťavnatá než u odrody Fuyu, ale nie suchá. Chuť je veľmi dobrá, sladká (priemerne 14,2-16,9 °Brix, s nízkym obsahom kyselín 0,13 %). Opelené plody sú mierne väčšie a majú tmavohnedé semená s malými časťami dužiny okolo nich zafarbenými do hneda.

DOZRIEVANIE: je stredne skoré až neskoré, dozrieva po odrode Tipo, pred odrodou Vaniligia, ted u nás najmä koncom októbra až začiatkom novembra. Je to typ PCNA, teda plody sú sladké už pri zbere, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli opelené. Plody majú strednú trvanlivosť po zbere.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä počas vegetačnej sezóny a pri dozrievaní plodov po opade listov. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, do ovocných či zeleninových šalátov, na výrobu vína, džemu, menej vhodné na sušenie. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodný najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -12 °C až -15 °C (mladé stromy) a neskôr až do -15 °C až -17 °C (dospelé stromy), v kvete obvykle uniká mrazom. Je stredne odolný voči poškodeniu podobníkom tipuľovitým (Synanthedon tipuliformis). Plody sú náchylnejšie na praskanie na špičke v prípade silného vetra či veľmi vysokej teploty.

PÔVOD: zrejme Francúzsko, známa od zač. 2. polovice 19. storočia, množila ju škôlka bratov Baltetových v Troyes.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, tvorí najskôr vysoko guľovité, neskôr guľovité, rozložité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Mirabelka nancyská, Ontario, Oullinská, Kráľovná Viktória, Zelená ringlota, Zimmerova. 

PLODNOSŤ: skorá až neskoršia, stredne vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 30 g), guľaté, asymetrické. Šupka je tenká, žltozelená, na slnečnej strane červeno pruhovaná, bodkovaná či striekaná, modravo osrienená. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne dobre až dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 5 dní pred Bystrickou, teda približne koncom augusta až v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, pre konzervovanie sa zbiera tvrdá, asi 2 týždne pred plnou zrelosťou. Ak nie je prezretá, dobre sa prepravuje a môže sa aj krátkodobo skladovať.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, preferuje pôdy úrodné, hlinité, dostatočne vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh .

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, silne mrazuodolná v kvete, je (stredne) tolerantná voči šarke. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza.

PÔVOD: neznámy, zrejme na pomedzí Slovenska a Maďarska, veľmi rozšírená je na Honte, ale aj v iných častiach stredného Slovenska. Synonymá: Maďarské rozmarínové, Entzovo rozmarínové, Končiarka, Lančičovka, Hontianske, Vínovka.

RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké, široko ihlanovité koruny. Na ich koncoch sú relatívne dlhé a tenké letorasty, vďaka čomu konáre pod váhou úrod prevísajú. Listy sú úzke, dlhé, hrotité, na spodnej časti plstnaté, na vrchnej tmavozelené a lesklé.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (až 250 g), pomerne premenlivé od guľovitejších po súdkovité, najčastejšie však kužeľovité. Šupka je pevná, hrubšia, hladká a mierne mastná, najskôr zelená, postupne žltne, so súvislým oranžovočerveným až svetlopurpurovým rozmytým líčkom, s množstvom výrazných bodiek - lenticiel, svetlých aj tmavých. Dužina je jemná, zelenkavo biela, šťavnatá, sviežo voňavá. Chuť je v čase optimálnej konzumnej zrelosti príjemná, sladká, len mierne kyslá, veľmi dobrá, menej intenzívna, najmä neskôr.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrieva, v novembri, uskladnená vydrží do mája až júna. Optimálna konzumná zrelosť je v novembri a decembri. Jablká sú veľmi odolné voči poškodeniu, buchnuté či otlčené plody sa v mieste svojho poškodenia ďalej nekazia, rana sa ďalej nerozširuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, vína, pyré, destilátov, sušené sú jemnejšie v chuti.

STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje hlboké, výživné, hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy, ale je prispôsobivá širšej škále pôd. Je vhodná do teplých, stredne teplých, aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a zrejme aj v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, nezvykne trpieť múčnatkou ani rakovinou.

PÔVOD: Nemecko, Mecklenburg, zrejme okolo roku 1882. Synonymá: Mecklenburger Kantapfel.

RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia Aderslebenský kalvil, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Jadernička moravská, James Grieve, Kožená reneta jesenná, Kožená reneta zimná, Krasokvet žltý, Lebelovo, Malinové jesenné, Sikulské, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Viliamovo, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, guľaté až plocho guľovité, výrazne rebrovité. Šupka je dosť tuhá, hladká, lesklá, mastná, zelenavožltá, takmer po celom povrchu prekrytá karmínovou červeňou, osrienená s modrým nádychom, s početnými bodkami, vonia. Dužina je jemná, kyprá, žltobiela. Chuť je sladkokyslá až kyslejšia s príjemnou malinovo korenistou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Pri skladovaní nevädne.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj na muštovanie, výrobu ružovo zafarbených výživ, pečenie, sušenie apod.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na polohu a pôdu, ale uprednostňuje vlhkejšie, výživné pôdy. Znesie dokonca aj krátkodobé opakované zaplavenie pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami, len v uzavretých polohách môže trpieť chrastavitosťou.

PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme Francúzsko, Metz v Lotrinsku.

RAST: bujný rast, vytvára mohutnú korunu, ktorá je široko rozložitá, mierne previsnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

PLODNOSŤ: skorá a vysoká.

PLODY: stredne veľké plody, tvar guľovitý, prípadne aj vyšší alebo sploštený, väčšinou nenápadne päťhranný. Šupka je zelená, pokrytá hnedou "hrdzou", v ktorej sú belavé lenticely, bez líčka, hrubá. Je to tzv. kožovka. Dužina je biela, nazelenalá, veľmi jemná, kyprá a šťavnatá, výbornej sladkokyslej chuti s korenistou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do januára až marca, ak je dobre uskladnená. Plody predčasne padajú vo vetre.

VYUŽITIE: priamy konzum a kuchynské využitie, sušenie, výroba vína a lekváru.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na kvalitu pôdy, ale nemá rada mokré, ťažké, ílovité, ani príliš suché, hodí sa do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná. V mokrých pôdach je náchylná na rakovinu, v príliš suchých predčasne padajú plody, náchylná na chrastavitosť v uzavretých polohách, málo náchylná na múčnatku v suchých pôdach.

PÔVOD: Nemecko, nájdená ako náhodný semenáč na pozemku pána Schneidera v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici v 2. pol. 19. storočia, prvý krát popísaná bola v roku 1865. V Čechách sa pestovala na Mladoboleslavsku pod názvom Thurn-Taxis a považovali ju za krajovú odrodu.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredný. Vytvára pravidelné ihlanovité či široko pyramidálne koruny, neskôr až vysokoguľovité, stredne husté. Kostrové konáre rastú šikmo hore, terminál výrazne dominuje nad ostatnými kostrovými konármi. Vyžaduje dobré zapestovanie koruny, aby sa dala ľahko oberať. Postranné konáre sú previsnuté. Niekedy vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro a postupne, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Troprichterova, Hedelfingenská, Kordia.

PLODNOSŤ: neskoršia, väčšinou stredná, striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (8 aj viac g), široko až tupo srdcovité, zo strán sploštené, stoja na temeni. Šupka je tuhšia, tmavohnedočervená, lesklá so svetlejšími bodkami. Dužina je pevná (chrupka), ružovočervená, šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť má veľmi dobrú až výbornú, sladkú, aromatickú, korenistú, chutí dobre už pri červenej zrelosti. Kôstka je veľká, od dužiny sa dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4.-5. čerešňovom týždni postupne, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 1. polovici júla. Plody napáda už vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu kompótov, destilátov, len džemy a sirupy sú svetlejšie. Plody sa dobre prepravujú aj krátkodobo skladujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé svahy a priepustné, úrodné, dostatočné vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov.

PÔVOD: Francúzsko, v r. 1825 ju ako náhodný semenáč objavil v lesíku Zoologickej záhrady St. Lucas pri Angers, Nicolas Giffard, roľník a škôlkar z Fouassieres.

 
RAST: slabší, tvorí riedke šlahúňovité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Esperenova bergamotka, Guyotova, Krivica, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, závislá na stanovišti - v dobrých podmienkach pravidelná a spoľahlivá, v nevhodných striedavá a neistá.

 
PLODY: stredne veľké (70-120 g, niekedy aj 150 g), pravidelné, podlhovasté hruškovité. Šupka je lesklá a hladká, žltozelená s červenými bodkami, na slnečnej strane mramorovano červená. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, maslovej, rozplývavej konzistencie. Chuť je výborná, sladká a len ľahko korenistá a jemne kyselkavá. Zrelé plody výrazne voňajú.

 
DOZRIEVANIE: zber od 20. júla ešte v tvrdom stave, konzumne dozrieva koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: výborná najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov. Dopravu znáša len krátko po zbere v tvrdom stave.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné, teplé, dostatočne chránené, ale nie uzavreté stanovište, najlepšiu kvalitu plodov dosahuje na živných, ľahkých pôdach. Vhodná najmä do teplých polôh pre pestovanie hrušiek.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: ČR, Bílé Karpaty, Vyškovec-Vlčí.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára mohutné, stredne vysoké guľovité koruny s mierne previsnutými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredné (priemerne 45 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu.