Staré odrody

PÔVOD: Maďarsko, okolie mesta Nagykőrösi, odtiaľ sa pred 2. svetovou vojnou rozšírila k nám.

RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný. Tvorí väčšie, vysokoguľovité až vysokopyramidálne koruny, neskôr až previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro. Vhodné opeľovače: višne Fanal, Morela neskorá, Vackova, čerešňa Thurn Taxis (Schneiderova). V dobe kvetu potrebuje teplé počasie, je náročná na opelenie.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredná až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6-7 g), guľovité. Šupka je tenká, lesklá, tmavočervená so svetlejšími bodkami, je to kyselka. Dužina je svetločervená, mäkká, jemná, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyselkavá, sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti príjemne aromatická a korenistá, výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, obyčajne okolo polovice júla. Je vhodná pre mechanizovaný zber, dobre sa prepravuje aj skladuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je náročná na pôdu, ale najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy s dostatkom vlahy. V suchých pôdach sú plody drobnejšie. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze. Napáda ju vrtivka čerešňová, teda býva červivá.

PÔVOD: Francúzsko, v r. 1825 ju ako náhodný semenáč objavil v lesíku Zoologickej záhrady St. Lucas pri Angers, Nicolas Giffard, roľník a škôlkar z Fouassieres.

 
RAST: slabší, tvorí riedke šlahúňovité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Esperenova bergamotka, Guyotova, Krivica, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, závislá na stanovišti - v dobrých podmienkach pravidelná a spoľahlivá, v nevhodných striedavá a neistá.

 
PLODY: stredne veľké (70-120 g, niekedy aj 150 g), pravidelné, podlhovasté hruškovité. Šupka je lesklá a hladká, žltozelená s červenými bodkami, na slnečnej strane mramorovano červená. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, maslovej, rozplývavej konzistencie. Chuť je výborná, sladká a len ľahko korenistá a jemne kyselkavá. Zrelé plody výrazne voňajú.

 
DOZRIEVANIE: zber od 20. júla ešte v tvrdom stave, konzumne dozrieva koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: výborná najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov. Dopravu znáša len krátko po zbere v tvrdom stave.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné, teplé, dostatočne chránené, ale nie uzavreté stanovište, najlepšiu kvalitu plodov dosahuje na živných, ľahkých pôdach. Vhodná najmä do teplých polôh pre pestovanie hrušiek.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda, pochádzajúca z lieskovskej doliny.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterného stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova - červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti žlté až červenožlté. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú.

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Nemecko, Mecklenburg, zrejme okolo roku 1882. Synonymá: Mecklenburger Kantapfel.

RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia Aderslebenský kalvil, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Jadernička moravská, James Grieve, Kožená reneta jesenná, Kožená reneta zimná, Krasokvet žltý, Lebelovo, Malinové jesenné, Sikulské, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Viliamovo, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, guľaté až plocho guľovité, výrazne rebrovité. Šupka je dosť tuhá, hladká, lesklá, mastná, zelenavožltá, takmer po celom povrchu prekrytá karmínovou červeňou, osrienená s modrým nádychom, s početnými bodkami, vonia. Dužina je jemná, kyprá, žltobiela. Chuť je sladkokyslá až kyslejšia s príjemnou malinovo korenistou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Pri skladovaní nevädne.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj na muštovanie, výrobu ružovo zafarbených výživ, pečenie, sušenie apod.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na polohu a pôdu, ale uprednostňuje vlhkejšie, výživné pôdy. Znesie dokonca aj krátkodobé opakované zaplavenie pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami, len v uzavretých polohách môže trpieť chrastavitosťou.

PÔVOD: dlho považovaná za lokálnu odrodu z okolia Kolína v Čechách, ale ide o starú odrodu EARLY RIVERS z Bedfordshire z východného Anglicka, ktorú vypestoval škôlkar Thomas Rivers ako semenáč odrody Early Purple Guigne. Prvý krát rodila v roku 1869 a uvedená bola v roku 1872. 

RAST: bujný, vytvára veľké, pyramidálne koruny, stredne zahustené. Charakteristické sú dva alebo tri mohutné vzpriamené kostrové konáre so slabšími postrannými, previsnutými konármi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Troprichterova, Dönissenova.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná. Plodí dobre po celej dĺžke plodonosných konárov.

PLODY: stredne veľké až veľké (5-6 g), zaguľatené, z bokov mierne sploštené až hranaté, šupka je výrazne lesklá, tmavočervenej farby. Dužina je polotuhá, v plnej zrelosti mäkká, veľmi šťavnatá. Výborná chuť, príjemne sladkokyselkavá, aromatická. Kôstka je stredne veľká až menšia a dobre sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: počas 2. čerešňového týždňa, podobne ako Karešova, teda v závislosti od lokality niekedy počas 1. polovice júna, dozrieva rovnomerne. Aj prezreté plody dobre držia na strome. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: Výborná najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov či destilátov. Je stredne dobre prepravovateľná a skladovateľná.

STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách. Na pôdu nemá zvláštne nároky, ale najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy s dostatkom vlahy. Na príliš suchých pôdach sú plody drobnejšie.

ODOLNOSŤ: Je silne odolná voči mrazu v dreve aj kvete veľmi dobre odolná voči praskaniu plodov počas dažďov. Odroda je len málo náchylná na moniliózu plodov a moníliovú spálu.

PÔVOD: Belgicko, v r. 1825 v kláštore v Leuvene objavená ako náhodný semenáč, v Belgicku sa nazýva aj Pastorale.

 
RAST: v mladosti silný, neskôr pomerne slabý, koruna je široko ihlanovitá, neskôr vysoko guľovitá a menšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Mechelenská, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 450 g), široko vajcovité, zboku stlačené, plocho zhrbolené. Šupka je hrubá, väčšinou drsná, málo lesklá, zelená až zelenožltá, husto posiata hrdzavými bodkami či až škvrnami, na slnečnej strane hnedastá. Dužina je biela, v dobre vyvinutých plodoch žltkastá, jemná, len okolo jadrovníka zrnitá, v zrelosti veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je u plodov z vhodných polôh sladkokyslá, príjemne muškátovo korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári a vydrží veľmi dlho, do marca, prípadne až apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako jedna z najneskôr dozrievajúcich hrušiek, ale aj na výrobu džemov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, veľmi teplé, chránené, ale s dostatočným prúdením vzduchu. Vyžaduje hlboké, živné, teplé pôdy. V studených, mokrých pôdách sa jej nedarí, plody sú malé, kamienkovité a praskajú. Je vhodná pre teplé polohy, nehodí sa pre chladné miesta, kde plody nemôžu poriadne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, málo odolná voči chrastavitosti, vyžaduje otvorenú polohu a udržiavenie vzdušnej koruny.

PÔVOD: ČR, Holovousy, vyšľachtil ju pravdepodobne F. J. z Leveneurov a Grünwallu v 2. pol. 18. stor.

RAST: zdravý bujný rast, neskôr rastie stredne intenzívne, vytvára veľké, rozložité až previsnuté koruny. Odroda nevhodná pre nízke tvary.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač so strednou dobou kvetu. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Ontario, Hammersteinovo, Matkino, Panenské české, Parména zlatá zimná, Wealthy.

PLODNOSŤ: neskoršia, každý 2.-3.rok vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, mierne sploštené, s charakteristickým svalcom (“pupkom”) pri stopke. Povrch lesklý, základná farba žltá, viac-menej prekrytá temnou karmínovou červeňou, slnečná strana býva temnejšie pruhovaná. Šupka je tuhá, dužina s malinovou vôňou je niekedy úplne biela, inokedy červenavá alebo žlto-zelenkastá, krehká, na vzduchu mierne hnedne; chuť výborná, sladká až mierne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, zrelosť október/november, vydrží do decembra, plody z vyšších polôh až do februára.

VYUŽITIE: výborná, chutná odroda s výraznou malinovou vôňou, vhodná na priamy konzum, mušty.

STANOVIŠTE: živné pôdy, skôr vyššie a vlhšie polohy, chránené pred vetrom.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči rakovine, dobre vzdoruje vlnatke, málo trpí múčnatkou, v uzavretých polohách je stredne náchylná k chrastavitosti. Niekedy jej v lete predčasne opadávajú listy a následne aj plody.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti prevažne červené. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. .

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Japonsko, zrejme vybraná v 40. rokoch 20 storočia ako hexaploidný kríženec aktinídie význačnej (Actinidia arguta) a aktinídie mnohodomej (Actinidia polygama).

 
RAST: umiernený, dorastá len do dĺžky 2,5-6 m. Lianovité výhony sú hladké. Pestujeme s pevnou oporou - buď na pergole, na plote alebo na vysokom vedení v tvare T.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivé, resp. tvorí menšie partenokarpické plody po stimulovaní nedokonale vyvinutým vlastným peľom (asi 30 % násada z počtu kvetov) a väčšie opelené plody po opelení samčou odrodou aktínídie význačnej (Actinidia arguta), napr. odrodou Prince Jumbo (asi 65 % násada z počtu kvetov).

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (cca. 25 kg), spoľahlivá aj bez prítomnosti kvitnúceho opeľovača.

 
PLODY: malé až stredne veľké, partenokarpické plody sú bezsemenné a menšie (priemerne 4,9 g), opelené plody obsahujú semená a sú o čosi väčšie (priemerne 5,7 g), na konci sa charakteristicky zužujú. Šupka je zelená a hladká, dužina je tiež zelená a šťavnatá. Chuť je sladkokyslá a výrazne aromatická. Majú v rámci kiwi vysoký obsah vitamínu C (222 mg /100 g hmotnosti čerstvých plodov).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra a v októbri.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -25 °C až -30 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: Francúzsko, Angers, semenáč neznámeho pôvodu v 2. pol. 19. storočia vypestovaný v pokusnej zahrade Záhradnického zväzu Maine et Loire. Prvýkrát rodila v r. 1849.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, užší ihlanovitý tvar si zachováva aj vo vyššom veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Crassanská, Júlová, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Mechelenská, Nelisova zimná, Poiteau, Rooseveltova, Trévouxská, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až menšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 190 g, ale aj 500 g), krátko hruškovité, baňatejšie, z jednej strany často jemne prehnuté, tvarovo vyrovnané. Šupka je hladká, jemná, matná, najskôr zelená, neskôr žltozelená s množstvom hrdzavých bodiek, niekedy s oranžovočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je biela až žltobiela, jemná, rozplývavá, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je korenisto sladká, mierne kyslastá, aromatická, vynikajúca, jedna z najlepších.

DOZRIEVANIE: zber v pol. októbra, konzumne dozrieva koncom októbra až zač. novembra, vydrží do konca novembra až do pol. decembra. Pri zbere sa neotláča. Dobre sa skladuje, nevädne a nehniličí, dozrieva postupne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu džemov, výživ, kompótov, destilátov, na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, pôda teplá, hlboká, dostatočne vlhká, úrodná. V suchej a chudobnej pôde málo rodí, v studenej a mokrej sú plody nekvalitné a ľahko praskajú. Vhodná len do teplých polôh, vo vyšších sú plody kamienkovité.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, voči ostatným chorobám a škodcom stredne, nebýva červivá.

PÔVOD: ČR, Čistá pri Rakovníku, mutácia odrody Princesse Luise, ktorú v r. 1860 v Grimbsy v provincii Ontario v Kanade vyšľachtil L. Woolwerton, v ČR túto mutáciu šírila ovocná škôlka Dr. Herlesa.

RAST: stredne bujný, vyrovnane rastie aj v období plnej plodnosti. Tvorí pravidelné a hustejšie, guľovité, neskôr previsnuté koruny, ktoré neskôr vyžadujú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Jonathan, Oldenburgovo, Ontário a Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), guľovité až plocho guľovité, má ploché rebrá. Šupka je tenká, hladká, lesklá, akoby vosková, neskôr mierne mastná, pevná, zelenožltá, neskôr žltá, na slnečnej strane s výrazným karmínovočerveným mramorovaným líčkom, lenticely sú zeleno lemované a dosť výrazné. Dužina je biela, krehká, kyprá, šťavnatá, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je aromatická, príjemne sladká až veľmi sladká s osobitnou príchuťou, veľmi dobrá až výborná.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a začiatkom októbra, dozrieva v októbri, vydrží do januára, z vyšších polôh až do marca. Má sklon predčasne padať, takže obdobie zberu je krátke. Vyžaduje opatrnosť pri manipulácii, ľahko sa otlačí.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie aj muštovanie. Skladuje sa stredne dobre až horšie, pri nadmernom prihnojovaní má sklon k horkej škvrnitosti plodov pri skladovaní.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná pôdu, ale preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú a teplú pôdu. Je vhodná aj do stredných a vyšších pred vetrom chránených polôh. Nemá rada polohy s vlhkým vzduchom a príliš mokrou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, stredne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a rakovine v príliš vlhkých polohách.

PÔVOD: Francúzsko, v Charmes v departamente Rhône ho okolo roku 1895 vybral ako náhodný semenáč škôlkar Sandrin, preto sa zvykne volať aj (Bigarreau) Sandrin, či Souvenir des Charmes. O jej rozšírenie sa však najviac zaslúžila škôlka Moreau vo Villefranche-sur-Saône od roku 1909.

 
RAST: bujný, koruna je stredne veľká, rozložitá, kostrové konáre rastú šikmo, bočné viac vodorovne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Kassinova raná, Van, Marmotte. Nekompatibilná s odrodou Burlat.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, podpriemerná až stredne vysoká, nepravidelná v horších oblastiach, kde vymŕzajú kvety.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (5,8-7 g), guľovitého či široko srdcovitého, zhrboleného tvaru. Šupka je lesklá, tmavočervená. Dužina je (stredne) pevná, hustá, tmavočervená, šťavnatá, šťava farbí stredne až silno. Chuť je sladkokyselkavá a príjemne korenistá, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne veľká až veľká.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v prvých dňoch 2. čerešňového týždňa, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie. Horšie sa zbiera kvôli krátkym stopkám. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s dobre priepustnou, úrodnou, dostatočne vlhkou, ale nie mokrou pôdou v teplých a stredne teplých polohách menej ohrozených neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, slabšie v kvete. Dobre až stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, stredne náchylná na moniliózu a glejotok.

PÔVOD: Japonsko, neďaleko obce Jacuhašira, ktorá je dnes súčasťou mesta Ohaši, Matsudo City, našiel ju v r. 1888 ako náhodný semenáč chlapec menom Kakunosuke Matsudo a presadil do rodinného ovocného sadu. V r. 1898 prýkrát rodila a pomenoval ju Shin Daihaku (= Nová veľká sladká). V r. 1904 ju šéfredaktor známeho záhradníckeho časopisu Kohnih Zasshi, v ktorom bola predstavená svetu, premenoval na Nijisseiki. Synonymá a cudzie názvy: 20th Century.

RAST: stredne bujný až bujný na ázijskú hrušku, vzpriamený, plodí v zhlukoch na krátkom dreve. Koruna je zahustená dlhými, hrubými letorastami. Na jar ju presvetľujeme a zakracujeme jednoročné výhony.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Chojuro, Shinseiki, Kosui, Hosui, Shinsui, Olympic, Yongi, Shinko, Korean Giant, Konferencia a ďalšie skoro kvitnúce európske hrušky.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná. Plodí najmä na jednoročných výhonoch.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, súmerné. Šupka je tenká, hladká, bez osrienenia, s hrdzavými malými lenticelami, jemne mastná, zo zelenožltej dozrieva do zlatožltej. Dužina je žltkastá, veľmi šťavnatá, jemná, mäkká. Chuť je sladká. Tendencia k praskaniu plodov je nízka.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva hneď či začiatkom septembra, vydrží do novembra.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnené, úrodné, vlhké pôdy, ale znesie širšiu škálu pôd, ak nie sú premokrené. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), stredne voči ázijskej chrastavitosti (Venturia nashicola) a menej voči alternárii (Alternaria alternata).

PÔVOD: Japonsko, Tsukuba, Národné centrum pre záhradnícky výskum (NIFTS), vyšľachtená ako kríženec odrôd Kikusui x Wasekozo, kríženie prebehlo v roku 1941, prvýkrát rodila v r. 1947 a pomenovaná bola v r. 1959. Synonymá: Kousui.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredný, vytvára stredne veľké až veľké, vzpriamené koruny, dlhé a krehké výhony.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne najmä na jednoročnom dreve, skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Hosui, Nijisseiki, Shinseiki, Chojuro. Je nekompatibilná so Shinsui.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná, vyžaduje prebierku. V Japonsku dosahuje až 30-35 t/ha.

PLODY: sú stredne veľké (u nás priemerne 160 g), sploštene guľovité. Šupka je tenká, najskôr žltá, neskôr hrdzavá s červeným líčkom a s výraznými lenticelami najmä na vrchole plodu. Dužina je krémovobiela, mäkšia, šťavnatá, chrumkavá, má stredný sklon k hnednutiu, bez sklonu ku sklovitosti. Chuť je výborná, sladká, s orieškovou príchuťou a vôňou vanilky.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, zber v 2. polovici augusta či na prelome augusta a septembra, pred Hosui či Nijisseiki, plody dozrievajú postupne. Plody vydržia uskladnené v pivnici či chladničke asi 1 mesiac, v profesionálnych chladiarňach pri teplote medzi 0-1 °C vydržia až do polovice januára. Vyžadujú vyššiu vlhkosť pri skladovaní.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, do ovocných a zeleninových šalátov, na pečenie, sušenie, výrobu výživ, džemov, kompótov či muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodné, dostatočne vlhké pôdy, ale znesie širšiu škálu pôd, ak nie sú premokrené. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvete, rezistentná voči alternárii (Alternaria alternata), citlivejšia na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), ktorá sa u nás zatiaľ nevyskytuje.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne v Nemecku alebo Švajčiarsku, náhodný semenáč, veľmi stará odroda.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, vzpriamený, neskôr stredne silný rast, koruna najprv pyramidálna, neskôr guľovitá, so sklopenými vetvami. Konáre majú sklon k vyhoľovaniu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Berlepschova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Ontário, James Grieve, Jonathan, Parména zlatá zimná, Starking Delicious, Šampanská reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, 4.-5. rok po výsadbe, stredná, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, kužeľovité, slabo rebrovité pri kalichu zúžené - zvonkovité. Šupka je tenká, hladká, suchá, zelenkavožltá, na slnečnej strane načervenalá, s hrdzavými lenticelami. Dužina je biela, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, aromatická, na reze takmer nehnedne. Chuť je príjemná, harmonická, svieža, kyslejšia až kyslosladká, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumná zrelosť v januári či februári, dlhá skladovateľnosť do marca až júna. Veľmi dobre skladovateľná, nevädne, nehnedne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie. Dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Nenáročná odroda na pôdu. Vyhovujú jej teplé a stredne teplé polohy najmä preto, že neskoro ukončuje vegetáciu. Vhodná pre záhrady i väčšie výsadby.

 
ODOLNOSŤ: nízka odolnosť dreva voči mrazu, kvety sú stredne mrazuodolné, stredná až vyššia odolnosť voči múčnatke a chrastavitosti. Citlivá na meďnaté prípravky.

PÔVOD: ČR, okolie obce Němčičky na Znojemsku, kde bola začiatkom 20. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: rast najskôr bujný, neskor slabší. Vytvára stredne husté, veľké pyramidálne, polovzpriamené koruny so silnými hlavnými vetvami, ktoré sa nesklňajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská, Van, Troprichterova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, skoro pravidelná, niekedy mierne striedavá.

PLODY: stredne veľké až veľké srdcovitého tvaru (5,5-7 g), šupka je lesklá, hladká, tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami, dužina je tuhá, svetločervená, žilkovaná, veľmi šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť je veľmi dobrá, pomerne aromatická, jemne korenistá, kyselkavo sladká až sladká. Kôstka je stredne veľká až veľká a dobre sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a výrobu kompótov či ďalšie spracovanie. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Odroda vhodná aj do suchších oblastí, ale preferuje hlbšie, priepustné a primerane vlhké pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: v dreve dobre mrazuodolná, v kvete stredne až nižšie. Voči praskaniu plodov pri dažďoch je stredne odolná, podobne aj voči monilióze.

PÔVOD: ČR, Bílé Karpaty, Vyškovec-Vlčí.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára mohutné, stredne vysoké guľovité koruny s mierne previsnutými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredné (priemerne 45 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu.

PÔVOD: Maďarsko, neznámy presnejší pôvod.

RAST: bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: sú stredne veľké, hruškového tvaru. Šupka je zlatožltá, bez líčka. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: ako mohutný, dlhoveký strom je využiteľná ako krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú menej odolné voči chrastavitosti (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Maďarsko, sikulský kraj, popísaná prvýkrát v roku 1875. Synonymá sú: Sikulai alma, Sikulaer Apfel, Sikula, Székely alma, Seklerapfel, Pomme de Sikula.

 
RAST: stredne bujný až umiernený, so vzpriamenou až polorozložitou korunou.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a krátko, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Coxova reneta, Dukát, Florina, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, Ingrid Marie, James Grieve, Jonathan, Macoun, Melba, Míšeň jaroměřská, Osnabrücká reneta, Signe Tillisch, Stayman Winesap, Vejlímek červený, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 220-260 g), plocho guľovité, pravidelné, najširšie uprostred. Šupka je lesklá, hladká, silne voňavá, základnej farby zelenožltej až ružovej, takmer celej rovnomerne pokrytej rozmytou červenou farbou v ktorej sú husté, nie veľmi nápadné, tmavočervené pruhy, na celom povrchu je množstvo nápadných svetlých bodiek - lenticiel. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, riedka, kyprá, tuhá a šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, sladkokyslá, plná, s medovou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, čo najneskôr, dozrieva v decembri, vydrží do apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s vlhkejším ovzduším, dobre prospieva najmä v naplavených, úrodných pôdach v nivách riek, znesie aj veternejšie lokality. Neznáša suchú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chorobami, maximálne v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: ČR, v r. 1892 vybraný náhodný semenáč v škôlke Vlk vo Vanoviciach a pomenovaný ako Vlkova obrovská.

RAST: bujný, vytvára vysoké, široko rozvetvené, kužeľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Karešova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6,5 g), široko tupo srdcovité. Šupka je žltočervená, pestro sfarbená, tenká. Dužina je mäkká, žltoružová so žltými žilkami, šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladká, príjemne kyselkavá, korenistá. Kôstka je stredne veľká, dobre ide oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, 3. a 4. čerešňový týždeň, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 2. polovici júna, dozrieva naraz.

VYUŽITIE: veľmi vhodná najmä na priamy konzum, ale aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách, je to prispôsobivá odroda, darí sa jej aj na svahoch. Obľubuje pôdy s dostatkom vlahy, inak sú plody iba stredne veľké až malé. Netrpí glejotokom ani v ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, zvykne unikať vrtivke čerešňovej, ale môže ju už napadať. Je málo náchylná na praskanie plodov a stredne náchylná na moniliózu plodov.

PÔVOD: Česká republika, náhodný semenáč z Bezděkova, ktorý od r. 1924 šíril škôlkar J. Vaněk z Chrudimi. Synonymá: Vaňkova úrodná raná, Bezděkovská.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený. Tvorí menšie, husté koruny s oblúkovitými konármi. Vyžaduje čo najmenšie zásahy do koruny - len udržovací, presvetľovací rez v jarnom období. Pri nadmernom rezaní hrozí prehustenie koruny tenkými výhonmi a nízka plodnosť.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá (do 5 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú stredne veľké až veľké, pretiahnuto baňaté, sploštené, zašpicatené, nesúmerné. Šupka je pevná, šedomodro osrienená, pod osrienením je tmavomodrá s fialovým nádychom, s množstvom lenticiel a hrdzavých škvrniek najmä v okolí stopky, ľahko sa šúpe. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, priesvitná, jemná, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Dužina sa veľmi ľahko odlučuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, dozrieva asi 35 dní pred Bystrickou, teda začiatkom až v polovici augusta, postupné. Zbiera sa prebierkou 2-3 termínoch s odstupom asi 4 dní. Dá sa dobre prepravovať, zo stromu nepadá.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na výrobu džemov, lekvárov a kompótov, ale aj na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s hlbokými, výživnými, dostatočne vlhkými pôdami. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze.

PÔVOD: pravdepodobne Malá Ázia, Irán a Turecko, veľmi rozšírená je v Libanone a Sýrii, nazývaná aj "moruša trnavská", "moruša pukanská" či "moruša turecká".

RAST: relatívne pomalý, do výšky 8-10 m na našom území a aj do podobnej šírky. Pre staršie jedince je typický sklon k rozčesnutiu kostrových konárov, ktoré potom pri kontakte so zemou zakorenia a naďalej plodia. Má veľké tuhé, kožovité až drsné listy, ktorú sú zo spodnej strany chlpaté, čo je jeden zo znakov na jej odlíšenie od moruše bielej čiernoplodej. Semená moruše čiernej dosahujú na Slovensku len veľmi nízku klíčivosť, takže pestovanie podpníkov z moruše čiernej pre overené veľkoplodé genotypy je náročné. Nami ponúkané rastliny sú naštepené na podpník moruše bielej, s ktorou má moruša čierna horšiu afinitu ako s vlastným semenáčom, v neskoršom veku hrozí rozštiepenie v mieste štepenia. Preto je nutné strom vysadiť tak, aby bolo miesto štepenia 15 cm pod zemou, aby spravokorenil, teda aby vytvorila korene priamo zaštepená moruša čierna.

OPEĽOVACIE POMERY: má oddelené samčie a samičie kvety, ale oboje sú na jednom strome, hoci niekedy len jedného pohlavia na jednom konári. Je samoopelivá, kvitne od mája do júna.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: čierne, veľké súplodie (10-27 mm, až 16 g), sladkokyslé, vynikajúce, veľmi šťavnaté, po zbere ich treba veľmi rýchlo spracovať, lebo rýchlo kvasia a plesnivejú.

DOZRIEVANIE: od júla do augusta podľa polohy.

VYUŽITIE: výroba džemov, lekvárov v kombinácii s ovocím bohatým na pektín, sirupov, kompótov, zmrzliny, destilátu, do koláčov, zákuskov a závinov alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Sušenie pri nich musí prebiehať rýchlejšie ako v prípade moruše bielej, ale výsledné sušené plody sú veľmi chutné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Toleruje relatívne širokú škálu pôd od ľahkých až po ťažké ílovité a znáša aj kamenisté, suchšie pôdy, ale najlepšie sa jej darí v dobre odvodnených, no vlhkých, ľahších výživných pôdach v teplých vinohradníckych regiónoch južného Slovenska.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C (USDA zóna odolnosti 5). Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, takže väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom. Dobre znáša znečistenie ovzdušia. Je málo náchylná na choroby, len pri príliš vlhkom počasí môže trpieť antraknózou listov.

PÔVOD: Japonsko, Honšú, prefektúra Šizuoka, obec Mori (Morimachi), pravdepodobne neznámy semenáč, ktorý okolo roku 1844 objavil Matsumoto Jiro na brehu rieky Ōta a presadil ho k sebe na záhradu. Rozšírila sa štepením vďaka tomu, že na rozdiel od ostatných vtedy pestovaných odrôd v okolí nebola trpká pri dozretí na strome. Predstavili ju v časopise Nodan lokálnej záhradníckej spoločnosti Teikoku Nouka Ichi Kyokai a vyšlachtili z nej aj skoršie dozrievajúcu odrodu Ichiki-kei Jiro, ktorá je dnes zrejme najpestovanejšou odrodou v Japonsku. Plody chutili vraj aj cisárovi Macuhitovi a na konci éry vlády dynastie Meidži (do r. 1912) boli už populárne po celom Japonsku a dorovnali sa v popularite odrode Fuyu. Pôvodný strom ešte stále rastie v Mori, má status prírodnej pamiatky prefektúry Šizuoku a od roku 2004 sa on stará Spoločnosť pre ochranu materské stromu Jiro. 

RAST: stredne bujný. Vytvára skôr menšiu korunu. Dorastá do výšky 3-5 m. Letorasty sú stredne hrubé, so stredným počtom elipsovitých lenticiel a široko vajcovitými pukmi, stredne širokými listami zakončenými ostrou špičkou

OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpický, tvorí len samičie kvety, kvitne stredne skoro a stredne bohato. Bez prítomnosti opeľovača tvorí veľké množstvo partenokarpických, bezsemenných plodov, v prítomnosti opeľovača (napr. odrody) sú plody so semenami. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, (prepad plodov je nízky až stredne vysoký), v mladosti menej vyrovnaná, neskôr vyrovnanejšia, pravidelná.

PLODY: partenokarpické plody sú stredne veľké až veľké (priemerne 139-250 g), sploštene hranaté so 4 hranami a stredne výraznými ryhami (priemerná výška plodu 5 cm, šírka 7 cm) a kalich je výrazne preliačený, kalíšne listy stredne široké, stopka krátka a hrubá. Šupka je žltooranžová, v plnej zrelosti sýtooranžová až červenooranžová, stredne hrubá, odolná voči poškodeniu pri manipulácii. Dužina je v plnej zrelosti oranžová s malými hnedými fľakmi, tuhá, chrumkavá, menej šťavnatá než u odrody Fuyu, ale nie suchá. Chuť je veľmi dobrá, sladká (priemerne 14,2-16,9 °Brix, s nízkym obsahom kyselín 0,13 %). Opelené plody sú mierne väčšie a majú tmavohnedé semená s malými časťami dužiny okolo nich zafarbenými do hneda.

DOZRIEVANIE: je stredne skoré až neskoré, dozrieva po odrode Tipo, pred odrodou Vaniligia, ted u nás najmä koncom októbra až začiatkom novembra. Je to typ PCNA, teda plody sú sladké už pri zbere, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli opelené. Plody majú strednú trvanlivosť po zbere.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä počas vegetačnej sezóny a pri dozrievaní plodov po opade listov. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, do ovocných či zeleninových šalátov, na výrobu vína, džemu, menej vhodné na sušenie. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodný najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -12 °C až -15 °C (mladé stromy) a neskôr až do -15 °C až -17 °C (dospelé stromy), v kvete obvykle uniká mrazom. Je stredne odolný voči poškodeniu podobníkom tipuľovitým (Synanthedon tipuliformis). Plody sú náchylnejšie na praskanie na špičke v prípade silného vetra či veľmi vysokej teploty.

PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme z Holandska.

 
RAST: slabší, s veľmi skorým nástupom do plodnosti. Tvorí širšie, nie príliš veľké, pomerne husté ihlanovité či guľovité koruny, vetvy sú vzpriamené, plodonosný obrast je krátky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dosť dlho, lebo neskoro rozkvitá na jednoročnom dreve, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Charlamowski, Croncelské, Hammersteinovo, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, takmer pravidelná.

 
PLODY: menší až stredne veľké (115-150 g), guľovité, prípadne vajcovité či valcovité s charakteristickým povrchovým kalichom. Šupka je najskôr hladká, suchá, zelenožltá, neskôr až mastná a lesklá, voskovo lepkavá, zlatožltá s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhá, neskôr krehká, žltobiela, s ananásovou vôňou, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, silne aromatická, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Plody veľmi dobre držia na strome, nepadajú.

 
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, sušenie. Mastné plody sa ľahko špinia.

 
STANOVIŠTE: Teplé, dostatočne vlhké, priepustné, úrodné, hlinité pôdy. Neznáša ťažké, ílovité, mokré pôdy, na ktorých trpí rakovinou, ale ani príliš suché pôdy, kde trpí múčnatkou. Vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Málo náchylná na chrastavitosť.