Staré odrody

PÔVOD: Anglicko, vznikol v záhrade zámku Ribston v Knaresboroughu v grófstve York ako semenáč zo semien dovezených z francúzskeho Rouenu v r. 1686 alebo 1688.

RAST: stredne bujný , vytvára veľkú korunu, ktorá je široká, stredne hustá, neskôr previsnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, sama je zlým opeľovačom (triploid). Vhodní opeľovači napr.: Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskoršia, podpriemerná, neistá, nepravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, nesúmerné, plocho rebrovité, nepravidelné, k jednej strane skosené. Šupka je drsná, pruhovaná - mramorovaná, žltozelená s hnedo-červenkastým líčkom. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, žltkastá, chrumkavá, s muškátovou vôňou, na vzduchu hnedne. Chuť je sladkokyslá, korenistá a veľmi dobrá až výborná, patrí k najchutnejším.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, konzumne dozrieva od 2. polovice októbra až do decembra bez straty chuti, skladovateľná je do marca.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výrobu vína a džemov, sušenie, muštovanie. Plody sú odolné voči otlačeniu, dobre znášajú prepravu a vyžadujú skladovanie vo vlhkejšom prostredí.

STANOVIŠTE: slnečné, vlhkejšie a úrodné pôdy. Preferuje stredne teplé a vyššie polohy chránené pred vetrom, s vlhkým ovzduším; neznáša sucho a príliš teplé polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná odroda v dreve, stredne v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti. V nadmernom vlhku či suchu trpí rakovinou, vo vetre padá a býva napadnutá vlnačkou krvavou.

PÔVOD: Maďarsko, okolie mesta Nagykőrösi, odtiaľ sa pred 2. svetovou vojnou rozšírila k nám.

RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný. Tvorí väčšie, vysokoguľovité až vysokopyramidálne koruny, neskôr až previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro. Vhodné opeľovače: višne Fanal, Morela neskorá, Vackova, čerešňa Thurn Taxis (Schneiderova). V dobe kvetu potrebuje teplé počasie, je náročná na opelenie.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredná až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6-7 g), guľovité. Šupka je tenká, lesklá, tmavočervená so svetlejšími bodkami, je to kyselka. Dužina je svetločervená, mäkká, jemná, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyselkavá, sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti príjemne aromatická a korenistá, výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, obyčajne okolo polovice júla. Je vhodná pre mechanizovaný zber, dobre sa prepravuje aj skladuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je náročná na pôdu, ale najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy s dostatkom vlahy. V suchých pôdach sú plody drobnejšie. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze. Napáda ju vrtivka čerešňová, teda býva červivá.

PÔVOD: Belgicko, okolie Charneux, ako náhodný semenáč ju začiatkom 19. storočia objavil M. Legipont. Nazýva sa aj Figovka, Fondante de Charneux, Désirée, Waterloo, Legipont.

 
RAST: v mladosti bujný, šľahúňovitý, neskôr stredne bujný, vytvára úzku a riedko vetvenú, ihlanovitú korunu s takmer kolmo nasadenými konármi, ktoré sa pod váhou úrody ohýbajú. Letorasty sa charakteristicky ohýbajú smerom hore.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Eliška, Hardyho maslovka, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Magdalénka, Parížanka, Poiteau, Tongréská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, (4.-6. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, po preplodení striedavá.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 150-165 g), tvarovo veľmi nepravidelné, fľaškovité, asymetrické so zhrboleným povrchom, pri kalichu i zhranatelým. Šupka je jemná, hladká, pololesklá, zelená, neskôr zelenožltá, s mramorovaným či pruhovaným červeným líčkom. Dužina je žltobiela až žltkastá, rozplývavá, jemná, šťavnatá, málo hnedne, nebýva kamienkovitá. Chuť má sladkú až veľmi sladkú, mierne aromatickú, veľmi dobrú.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva počas 2 týždňov po zbere, vydrží do polovice novembra. Plody znášajú prepravu len hneď po zbere, v konzumnej zrelosti sa značne otláčajú.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu pyré, džemov, kompótov, destilátov či na sušenie a pečenie. Dobre sa skladuje.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je dosť náročná na pôdu aj polohu. Kvalitné a pekné plody prináša len na úrodných, piesčitohlinitých, hlbokých pôdach dobre zásobených vlahou a v teplých, pred vetrom chránených polohách. Neznáša mrazové kotliny a studené, ílovité pôdy.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, najmä mladé stromy, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti a voči škodcom.

PÔVOD: Holandsko, Boskoop, našiel ju v r. 1856 škôlkar Kornelis Ottolander ako postranný výhon zo semenného podpníka. Synonymá a cudzie názvy: Piekna z Boskoop, Schöner von Boskoop, Reinette de Boskoop, Belle de Boskoop, Schoene van Boskoop, Boskopskaja krasavica.

RAST: na začiatku bujný rast, koruna mohutná, široko rozložitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je zlým opeľovačom, je to triploid. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Bismarkovo, Boikovo, Coxova reneta, Dukát, Gdanský hranáč, Hammersteinovo, Charlamowski, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Matkino, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné/žlté, Ušľachtilé žlté, Wealthy, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

PLODNOSŤ: neskoršia, po 5. roku, väčšinou bohatá, striedavá.

PLODY: veľké, plocho guľovité aj vysoko guľovité, tvarovo nevyrovnané, ťažké. Šupka pevná, pružná, kožovitá, základná farba zelená, krycia červená asi len na 1/4 plodu, s hrdzavými lenticelami, ktoré splývajú, vo vyšších polohách vytvárajú súvislé plochy. Je to tzv. kožovka. Dužina žltkastá, hutná, šťavnatá. Chuť je výrazná, renetová, kyslastá, dostatočne sladká.

DOZRIEVANIE: zber v septembri až októbri, čím dlhšie ponechané na strome, tým sú chutnejšie a trvanlivejšie. Konzumne dozrieva v novembri až polovici decembra. Uskladnená vydrží podľa polohy do januára až júna.

VYUŽITIE: priamy konzum, pečenie, sušenie, výroba muštu a vína.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, aj vyššie, ale nie drsné. Výživné, hlboké, dostatočne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: dostatočne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolnejšia voči chrastavitosti a rakovine, stredne náchylná na múčnatku. Neznáša sucho. Citlivá na proliferáciu.

PÔVOD: Francúzsko, veľmi stará odroda vypestovaná zrejme v zámockých záhradách zámku Château de Moreilles.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Vytvára malé, guľovité, previsnuté koruny. Je vhodná do menších záhrad.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne neskoro až veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 5,5-5,7 g), guľaté až tupo vajcovité. Šupka je tenká, matne lesklá, tmavohnedočervená až čiernohnedá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je tmavočervená až kalne červená, mäkká, šťavnatá, šťava je silne farbiaca. Chuť je trpkokyselkavá až kyslá, aromatická so slabou vôňou horkých mandlí, typicky višňová, dobrá, pre priamy konzum ale príliš kyslá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, v 8. čerešňovom týždni, koncom júla až začiatkom augusta. Dobre drží na strome, hodí sa aj na mechanizovaný zber. Dobre znáša prepravu a skladovanie v neprezretom stave.

 
VYUŽITIE: najmä na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné aj polotieň. Najlepšie sa jej darí v teplých polohách s hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy, rastie však aj na dostatočne vlhkých ľahších či ťažších pôdach. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: Anglicko, vypestovaná v Newarku a uvedená na trh Pearsonom v Chilwell v grófstve Nottinghamshire. Zrejme odroda botanického druhu Corylus maxima s alternatívnymi názvami Pearson's Prolific či Nottingham Prolific.

 
RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, kompaktnejšie kry dorastajúce do výšky 3-4 m, rozložité a riedke. Odnožuje stredne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vyššiu úrodu prinesie v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Cosfordská, Hallská obrovská, Katalónska, Webbova.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 1,9-2,1 g), úzko elipsovité, na oboch stranách špicaté. Pančuška je o niečo kratšia ako plod. Škrupina je stredne hrubá, lesklá, hnedá, veľmi ľahko sa lúska luskáčikom. Jadro veľmi dobre vypĺňa škrupinu (tvorí 50-53 % z celkovej hmotnosti), je svetlohnedé. Chuť je veľmi dobrá, sladká a šťavnatá.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, už koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, teplejšie, chránené. Vyžaduje úrodné a teplé pôdy, vo vlhkých a studených alebo suchých piesočnatých nemáva dobré výnosy a kvalitné plody. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuvzdorná, odolná voči vetru a škodcom.

PÔVOD: USA, semenáč odrody Halehaven.

RAST: bujný rast, vytvára stredne husté, polovzpriamené až rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro a trvá stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné, s výrazným švom. Šupka je stredne pevná, stredne silno prilieha k dužine, je stredne silne plstnatá. Základná farba je žltá až žltooranžová, na slnečnej strane prekrytá červeným líčkom, pruhovaná. Dužina je žltooranžová, mäkká až stredne tuhá, nevláknitá, sladká až sladkokyselkavá, šťavnatá, jemne korenistá, veľmi dobrá. Horšie sa oddeľuje od kôstky. Náchylnosť k praskaniu kôstky je nízka až stredná. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: Skorá odroda, dozrieva v 2. pol. júla - 14 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je dobre skladovateľná a vhodná na prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, úrodné pôdy v chránených, teplých polohách.

ODOLNOSŤ: Menej odolná voči mrazu v dreve aj kvetných pukoch, najmä ak dôjde k rýchlemu striedaniu vyšších a nižších teplôt. Je síce náchylná na glejotok, ale málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť listov (Xanthomonas arboricola pv. pruni). Voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) je stredne tolerantná.

PÔVOD: Japonsko, zrejme vybraná v 40. rokoch 20 storočia ako hexaploidný kríženec aktinídie význačnej (Actinidia arguta) a aktinídie mnohodomej (Actinidia polygama).

 
RAST: umiernený, dorastá len do dĺžky 2,5-6 m. Lianovité výhony sú hladké. Pestujeme s pevnou oporou - buď na pergole, na plote alebo na vysokom vedení v tvare T.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivé, resp. tvorí menšie partenokarpické plody po stimulovaní nedokonale vyvinutým vlastným peľom (asi 30 % násada z počtu kvetov) a väčšie opelené plody po opelení samčou odrodou aktínídie význačnej (Actinidia arguta), napr. odrodou Prince Jumbo (asi 65 % násada z počtu kvetov).

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (cca. 25 kg), spoľahlivá aj bez prítomnosti kvitnúceho opeľovača.

 
PLODY: malé až stredne veľké, partenokarpické plody sú bezsemenné a menšie (priemerne 4,9 g), opelené plody obsahujú semená a sú o čosi väčšie (priemerne 5,7 g), na konci sa charakteristicky zužujú. Šupka je zelená a hladká, dužina je tiež zelená a šťavnatá. Chuť je sladkokyslá a výrazne aromatická. Majú v rámci kiwi vysoký obsah vitamínu C (222 mg /100 g hmotnosti čerstvých plodov).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra a v októbri.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -25 °C až -30 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: ČR, v r. 1892 vybraný náhodný semenáč v škôlke Vlk vo Vanoviciach a pomenovaný ako Vlkova obrovská.

RAST: bujný, vytvára vysoké, široko rozvetvené, kužeľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Karešova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6,5 g), široko tupo srdcovité. Šupka je žltočervená, pestro sfarbená, tenká. Dužina je mäkká, žltoružová so žltými žilkami, šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladká, príjemne kyselkavá, korenistá. Kôstka je stredne veľká, dobre ide oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, 3. a 4. čerešňový týždeň, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 2. polovici júna, dozrieva naraz.

VYUŽITIE: veľmi vhodná najmä na priamy konzum, ale aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách, je to prispôsobivá odroda, darí sa jej aj na svahoch. Obľubuje pôdy s dostatkom vlahy, inak sú plody iba stredne veľké až malé. Netrpí glejotokom ani v ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, zvykne unikať vrtivke čerešňovej, ale môže ju už napadať. Je málo náchylná na praskanie plodov a stredne náchylná na moniliózu plodov.

PÔVOD: Maďarsko, neznámy presnejší pôvod.

RAST: bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: sú stredne veľké, hruškového tvaru. Šupka je zlatožltá, bez líčka. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: ako mohutný, dlhoveký strom je využiteľná ako krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú menej odolné voči chrastavitosti (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Česká republika, náhodný semenáč z Bezděkova, ktorý od r. 1924 šíril škôlkar J. Vaněk z Chrudimi. Synonymá: Vaňkova úrodná raná, Bezděkovská.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený. Tvorí menšie, husté koruny s oblúkovitými konármi. Vyžaduje čo najmenšie zásahy do koruny - len udržovací, presvetľovací rez v jarnom období. Pri nadmernom rezaní hrozí prehustenie koruny tenkými výhonmi a nízka plodnosť.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá (do 5 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú stredne veľké až veľké, pretiahnuto baňaté, sploštené, zašpicatené, nesúmerné. Šupka je pevná, šedomodro osrienená, pod osrienením je tmavomodrá s fialovým nádychom, s množstvom lenticiel a hrdzavých škvrniek najmä v okolí stopky, ľahko sa šúpe. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, priesvitná, jemná, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Dužina sa veľmi ľahko odlučuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, dozrieva asi 35 dní pred Bystrickou, teda začiatkom až v polovici augusta, postupné. Zbiera sa prebierkou 2-3 termínoch s odstupom asi 4 dní. Dá sa dobre prepravovať, zo stromu nepadá.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na výrobu džemov, lekvárov a kompótov, ale aj na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s hlbokými, výživnými, dostatočne vlhkými pôdami. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

RAST: stredný rast, vytvára v mladosti ihlanovitú korunu, ktorá je u starých stromov previsnutá. Listy sú na jeseň nádherne sfarbené do oranžovo-červena.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Drouardova, Hardyho maslovka, Guyotova, Lectierova. Dobrý opeľovač.

PLODNOSŤ: skoršia, veľká, pravidelná.

PLODY: atraktívne, stredne veľké plody tupo kužeľovitého/ valcovitého tvaru. Šupka je zeleno-žltá, neskôr žltá, s karmínovo červeným líčkom, niekedy s hrdzavými pruhmi. Biela dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, rozplýva sa; chuťovo je vynikajúca, polosladká - sladko kyselkavá, špecifická.

DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. augusta, konzumná zrelosť: v 2. pol. augusta, skladovateľnosť len 2-3 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, výroba destilátu, džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište a dostatočne živná a hlboká pôda. Odrode sa darí vo vyšších, chladnejších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči chorobám, len vo vlhkých rokoch mierne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč nájdený na zač. 80. rokov 19. storočia pri obci Watervliet. Synonymá a cudzie názvy: Marbrée de Watervliet.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný rast, vytvára vznosnú guľovitú až pyramidálnu, stredne zahustenú korunu s kratším plodonosným drevom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Lord Lambourne, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 100-150 g), vyrovnaného, guľovitého tvaru. Šupka je pevná, hrubá, pololesklá, základná farba - žltá - je prekrytá červeňou s charakteristickým hrdzavým mramorovaním a nenápadnými lenticelami. Niekedy hrdza pokrýva väčšinu plodu. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, tuhá, neskôr krehká, farbou belavo žltkastá, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je sladkokyselkavá, jemná, menej korenistá.

DOZRIEVANIE: zbiera sa v 2. polovici októbra, pokiaľ možno čo najneskôr. Konzumne dozrieva v decembri, vydrží do mája. Podtrhnuté plody pri skladovaní vädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, muštovanie a sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodné pôdy a vlhkejšie ovzdušie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti, stredne voči múčnatke.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vyšľachtil ju v r. 1800 van Mons, ktorý jej dal meno po majiteľovi veľkého záhradníctva v Bollweileri v Hornom Alsasku.

 
RAST: bujný v mladosti, neskôr slabší, dospelé stromy tvoria najprv vyššie, neskôr širšie pologuľovité, silne rozvetvené, nepravidelné koruny. Vyžaduje kvalitný výchovný rez, neskôr zmladzovanie na udržanie veľkosť plodov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Boikovo, Croncelské, Gdanský hranáč, Charlamowski, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavá, ob rok vždy vyššia.

 
PLODY: mierne sploštené, veľkosťou veľmi premenlivé, menšie, stredné až veľké (priemerne 140-200 g), ku kalichu niekedy mierne zúžené, niekedy mierne hranaté, nesúmerné. Šupka je v zrelosti žltá, krytá karmínovou alebo krvavou červeňou, pruhovaná, s belavými lenticelami. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, tuhá, hrubšia, po dozretí krehká, chuť dobrá, sladkokyslastá, jemne korenistá. Na vzduchu dužina takmer nehnedne.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, vydrží do marca až apríla. Plody pri skladovaní nevädnú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, kuchynské spracovanie (pečenie atď.), výrobu vína, veľmi dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, úrodné primerane vlhké pôdy, neznáša príliš vlhké ani príliš suché pôdy. Vhodná do nižších aj vyšších polôh, ale chránených pred mrazom, nie uzavretých. Vhodná do záhrad, sadov.

 
ODOLNOSŤ: v kvete stredne mrazuodolná, v dreve slabo, silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a vlnačke krvavej.

PÔVOD: Grécko, veľmi stará odroda cca z roku 100 n. l.

 
RAST: mierny a pomerne kompaktný rast, vytvára kríkovitý, rozložitý habitus do výšky 3-4m a šírky 3m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, hruškovité plody zelenej až žltozelenej farby, s ružovou dužinou aromatickej, sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: v dvoch vlnách od konca augusta až do neskorej jesene.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, sušenie, glazovanie - všestranné použitie

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Odrodu možno pestovať v záhone i veľkom kvetináči.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime prikrytím alebo zazimujeme v chladnej miestnosti.

PÔVOD: Belgicko, v r. 1825 v kláštore v Leuvene objavená ako náhodný semenáč, v Belgicku sa nazýva aj Pastorale.

 
RAST: v mladosti silný, neskôr pomerne slabý, koruna je široko ihlanovitá, neskôr vysoko guľovitá a menšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Mechelenská, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 450 g), široko vajcovité, zboku stlačené, plocho zhrbolené. Šupka je hrubá, väčšinou drsná, málo lesklá, zelená až zelenožltá, husto posiata hrdzavými bodkami či až škvrnami, na slnečnej strane hnedastá. Dužina je biela, v dobre vyvinutých plodoch žltkastá, jemná, len okolo jadrovníka zrnitá, v zrelosti veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je u plodov z vhodných polôh sladkokyslá, príjemne muškátovo korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári a vydrží veľmi dlho, do marca, prípadne až apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako jedna z najneskôr dozrievajúcich hrušiek, ale aj na výrobu džemov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, veľmi teplé, chránené, ale s dostatočným prúdením vzduchu. Vyžaduje hlboké, živné, teplé pôdy. V studených, mokrých pôdách sa jej nedarí, plody sú malé, kamienkovité a praskajú. Je vhodná pre teplé polohy, nehodí sa pre chladné miesta, kde plody nemôžu poriadne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, málo odolná voči chrastavitosti, vyžaduje otvorenú polohu a udržiavenie vzdušnej koruny.

PÔVOD: neznámy, zrejme pôvodne Turecko.

RAST: bujný rast do výšky 4-5 m. Kríkovitý, rozložitý habitus.

OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké plody (breba okolo 70 g, hlavná úroda okolo 50 g), guľaté (breba) až baňaté (hlavná úroda). Šupka je tenká, tmavopurpurová až do čierna. Dužina je červenkastá, rozplývavá. Dezertná odroda vynikajúcej chuti.

DOZRIEVANIE: dvakrát rodiaca odroda, breba dozrieva v auguste a hlavná úroda od septembra do októbra.

VYUŽITIE: dezertná odroda, plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.

STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime prikrytím alebo zazimujeme v chladnej miestnosti.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda pestovaná už v 18. storočí v Nemecku a Holandsku, rozšírená najmä v blízkosti dnešného Gdansku v historickom území Pomoranska, ktoré sa po 2. svetovej vojne rozdelilo medzi Nemecko a Poľsko.

RAST: bujný , tvorí veľkú, guľovitú, neskôr rozložitú, širokú a hustú korunu. Dožíva sa vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Croncelské, Jonathan, Krasokvet žltý, Ontário, Parména zlatá zimná, Signe Tillisch.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, (stredne) pravidelná, stredná až vysoká, ob rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), guľovité až plocho guľovité, úhľadné, s charakteristickými pozdĺžnymi hranami, často so švom, strednej veľkosti. Šupka je jemná, hladká, lesklá, mastná, zelenožltá, prekrytá krvavou červeňou a niekedy pruhovaním, často s nádychom modravého osrienenia. Dužina je žltkastá, pod šupkou často ružovkastá, jemná, kyprá, šťavnatá a voňavá. Chuť je sladkokyslastá, jemne korenistá s malinovou príchuťou, dobrá.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva hneď po zbere, vydrží do decembra, ale časom stráca chuť. Plody sa zle prepravujú, ľahko sa otláčajú.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, mušty, výrobu vína.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná odroda na teplo a pôdu, vhodná aj do vyšších, horských polôh, vyhnúť sa len príliš vlhkým polohám a mokrým pôdam, či príliš suchým pôdam, na ktorých sú plody malé.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až vyššie odolná voči múčnatke, stredne voči rakovine, stredne až menej voči chrastavitosti.

PÔVOD: ČR, vypestoval ju Antonín Haman ako náhodný semenáč v Újezdě u Lázní Bělohrad, zač. 20. storočia. Na verejnosť sa dostala v r. 1925, kedy škôlkar J. Kuhn z Brtve a pomológ V. Zeman z Lužan vyzvali v časopise Ovocnické rozhledy pestovateľov, aby upozorňovali na najlepšie typy sliviek.

RAST: stredne bujný, vytvára guľovitú až široko guľovitú, neskôr rozložitú a stredne hustú korunu s bohatým plodonosným obrastom, nevyhoľuje. Habitusom sa nepodobá na Domácu slivku, ale skôr na Vlašku.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 19 g), pretiahnutého, typicky slivkovitého tvaru, najširšie uprostred a rovnomerne sa zužujúce k obom koncom. Šupka je fialová až tmavomodrá, s výrazným svetlomodrým osrienením, pod ním lesklá, málo hladká, kyselkavá. Dužina je zelenožltá, pevná, stredne šťavnatá, s vynikajúcou, sladko kyselkavou, typicky slivkovou chuťou, výrazne sladšou než má Domáca slivka (Bystrická). Dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: chuťovo výborná slivka vhodná na priamy konzum a všetky spôsoby spracovania, na sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či kvalitných destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu. Je veľmi vhodná do okrajových, chladnejších oblastí, kde dosahuje lepšie výsledky ako v teplých oblastiach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), ale citlivejšia na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Je stredne tolerantná voči šarke s prejavmi väčšinou len na listoch. Je stredne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch.

PÔVOD: ČR, Holovousy, vyšľachtil ju pravdepodobne F. J. z Leveneurov a Grünwallu v 2. pol. 18. stor.

RAST: zdravý bujný rast, neskôr rastie stredne intenzívne, vytvára veľké, rozložité až previsnuté koruny. Odroda nevhodná pre nízke tvary.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač so strednou dobou kvetu. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Ontario, Hammersteinovo, Matkino, Panenské české, Parména zlatá zimná, Wealthy.

PLODNOSŤ: neskoršia, každý 2.-3.rok vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, mierne sploštené, s charakteristickým svalcom (“pupkom”) pri stopke. Povrch lesklý, základná farba žltá, viac-menej prekrytá temnou karmínovou červeňou, slnečná strana býva temnejšie pruhovaná. Šupka je tuhá, dužina s malinovou vôňou je niekedy úplne biela, inokedy červenavá alebo žlto-zelenkastá, krehká, na vzduchu mierne hnedne; chuť výborná, sladká až mierne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, zrelosť október/november, vydrží do decembra, plody z vyšších polôh až do februára.

VYUŽITIE: výborná, chutná odroda s výraznou malinovou vôňou, vhodná na priamy konzum, mušty.

STANOVIŠTE: živné pôdy, skôr vyššie a vlhšie polohy, chránené pred vetrom.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči rakovine, dobre vzdoruje vlnatke, málo trpí múčnatkou, v uzavretých polohách je stredne náchylná k chrastavitosti. Niekedy jej v lete predčasne opadávajú listy a následne aj plody.

PÔVOD: Slovensko, Moravské Lieskové, lokálny genotyp.

 
RAST: miernejší, kompaktnejší, vytvára v rámci oskorúš menšie koruny, má kratšie vzdialenosti medzi internódiami. Vyznačuje sa tmavozelenými, zdravými listami nepoškodzovanými chrastavitosťou. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

 
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

 
PLODY: veľmi veľké, guľatého, jabĺčkového tvaru. Šupka je zlatožltá s červeným líčkom. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, veľmi sladká, šťavnatá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoršie, už začiatkom septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

 
VYUŽITIE: hoci je v rámci oskorúš menšia, stále je to veľký, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

 
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú silnejšie odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda, pochádzajúca z lieskovskej doliny.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterného stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova - červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti žlté až červenožlté. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú.

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Anglicko, asi už od pol. 17. storočia, v r. 1729 ju prvýkrát popísal pomológ Battey Langley ako Hamden's Bergamot.

 
RAST: v mladosti bujný a rovný, neskôr stredne bujný, koruna široko ihlanovitá až vysoko guľovitá. Kostrové konáre rastú šikmo hore, vedľajších konárov je veľa a pod úrodami sa ohýbajú, takže neskôr koruna pôsobí previslo. V období plodnosti vyžaduje presvetľovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: síce neoverené, ale podľa času kvitnutia asi: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Bezjaderka Říhova, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 150-180 g), cibuľovité, niekedy pri stopke viac zúžené, inokedy tupo skosené. Šupka je jemná, drsná, nelesklá, zelenožltá, s červeným pruhovaným líčkom, s množstvom lenticiel. Niekedy býva celá, inokedy len okolo stopky a kalichu pokrytá škoricovou hrdzou. Dužina je biela, žltkastá, okolo jadrovníka hrubo zrnitá, inak veľmi jemná, mäkká, šťavnatá a rozplývavá. Chuť je výborná, sladká, jemne korenistá, jemne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, konzumná zrelosť od 10 dní po zbere, skladovateľná do konca októbra až do druhej polovice novembra. Plody sú v zberovej zrelosti málo náchylné na otlaky, pri konzumnej naopak veľmi náchylné.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na džemy, pečenie, mušty a destiláty. Je menej vhodná na sušenie a kompóty kvôli zrnitosti dužiny okolo jadrovníka.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, neznáša len príliš suchú alebo naopak príliš mokrú a studenú, na nich plody zostávajú drobné, praskajú a nedozrievajú. Na polohu tiež nie je náročná, znesie otvorené aj chránené, nižšie aj vyššie polohy. Veľmi vhodná do alejí, sadov aj záhrad.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti, monilióze, rakovine.

PÔVOD: ČR, okolie obce Němčičky na Znojemsku, kde bola začiatkom 20. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: rast najskôr bujný, neskor slabší. Vytvára stredne husté, veľké pyramidálne, polovzpriamené koruny so silnými hlavnými vetvami, ktoré sa nesklňajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská, Van, Troprichterova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, skoro pravidelná, niekedy mierne striedavá.

PLODY: stredne veľké až veľké srdcovitého tvaru (5,5-7 g), šupka je lesklá, hladká, tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami, dužina je tuhá, svetločervená, žilkovaná, veľmi šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť je veľmi dobrá, pomerne aromatická, jemne korenistá, kyselkavo sladká až sladká. Kôstka je stredne veľká až veľká a dobre sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a výrobu kompótov či ďalšie spracovanie. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Odroda vhodná aj do suchších oblastí, ale preferuje hlbšie, priepustné a primerane vlhké pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: v dreve dobre mrazuodolná, v kvete stredne až nižšie. Voči praskaniu plodov pri dažďoch je stredne odolná, podobne aj voči monilióze.