Staré odrody

PÔVOD: Nemecko, nájdená ako náhodný semenáč na pozemku pána Schneidera v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici v 2. pol. 19. storočia, prvý krát popísaná bola v roku 1865. V Čechách sa pestovala na Mladoboleslavsku pod názvom Thurn-Taxis a považovali ju za krajovú odrodu.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredný. Vytvára pravidelné ihlanovité či široko pyramidálne koruny, neskôr až vysokoguľovité, stredne husté. Kostrové konáre rastú šikmo hore, terminál výrazne dominuje nad ostatnými kostrovými konármi. Vyžaduje dobré zapestovanie koruny, aby sa dala ľahko oberať. Postranné konáre sú previsnuté. Niekedy vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro a postupne, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Troprichterova, Hedelfingenská, Kordia.

PLODNOSŤ: neskoršia, väčšinou stredná, striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (8 aj viac g), široko až tupo srdcovité, zo strán sploštené, stoja na temeni. Šupka je tuhšia, tmavohnedočervená, lesklá so svetlejšími bodkami. Dužina je pevná (chrupka), ružovočervená, šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť má veľmi dobrú až výbornú, sladkú, aromatickú, korenistú, chutí dobre už pri červenej zrelosti. Kôstka je veľká, od dužiny sa dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4.-5. čerešňovom týždni postupne, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 1. polovici júla. Plody napáda už vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu kompótov, destilátov, len džemy a sirupy sú svetlejšie. Plody sa dobre prepravujú aj krátkodobo skladujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé svahy a priepustné, úrodné, dostatočné vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov.

PÔVOD: Belgicko, začiatok 19. storočia, vypestoval ju pravdepodobne Kevers v St. Josseten-Norde pri Bruseli. Synonymá: Verté, Besi de Caen.

RAST: rast stredný, neskôr slabší, vytvára vzpriamené, pyramidálne koruny, s krátkym plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Dekanka Robertova, Hardenpontova, Hardyho, Charneuská, Konferencia, Parížanka, Solanka. 

PLODNOSŤ: stredne neskorá, veľká, každoročná.

PLODY: menšie až stredne veľké, široko kužeľovité. Šupka je suchá, hrdzavá, drsná, silná, mierne hrboľatá, hrdzavo zelená až zlatohnedá - bronzová. Dužina je žlto-biela, sladká, výrazne korenistá, rozplývavá.

DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumná zrelosť: december - január, skladovateľnosť do februára.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.

STANOVIŠTE: úrodné, polopriepustné pôdy s dostatkom vlahy; stredné a teplé polohy, chránené pred vetrom. V ťažkých a studených pôdach plody trpia kamienkovitosťou. V teplejších polohách majú plody vyššiu kvalitu, ale kráti sa ich trvanlivosť.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, kvety trpia aj pri daždivom počasí počas kvitnutia. Je dobre odolná voči chrastavitosti, nezvykne trpieť škodcami. Počas skladovania je náchylná na hnednutie dužiny.

PÔVOD: Nemecko, Hedelfingen pri Stuttgarte, v pol. 19. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredný. Tvorí majestátne dlhoveké stromy, vysoké rozložité a mohutne vetvené koruny najširšie hore so skláňajúcimi sa spodnými konármi, takže sú až dážnikovité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro, je veľmi dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Troprichterova, Granát, Germersdorfská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Kordia, Veľká čierna chrupka, Kassinská, Dönissenova, Španielska višňa, Ostheimská višňa. Tieto odrody tiež sama vhodne opeľuje.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až obrovské (priemerne 7 až 9 g), krásne, vajcovité, tuhé, tmavočervené až čierne. Dužina je pevná, tmavočervená so svetlejšími žilkami, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyslosladká, aromatická, mierne horkastá, korenistá, výborná s osobitou príchuťou. Pri napadnutí vrtivkou čerešňovou zhorkne.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6. čerešňový týždeň, v 2. polovici júla. Keďže dozrieva neskoro, napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Vydrží aj 2 týždne na strome.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie: kompóty, džemy, marmelády, sirupy, sušenie aj destiláty. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné. Prospieva v úrodných hlinitých a piesčitohlinitých, dostatočne vlhkých pôdach, nemá rada suché pôdy (plody sú drobnejšie a padajú), ale ani príliš vlhké, studené, ílovité pôdy. Je vhodná skôr do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: V dreve je silne mrazuvzdorná, ale kvety sú náchylné na neskoré mrazíky, plody pri trvalých dažďoch praskajú. Voči monilíovej spále je odolná až stredne odolná, voči monilióze plodov je stredne odolná až náchylná pri popraskaní plodov a napadnutí vrtivkou čerešňovou.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, staršia krajová odroda.

 
RAST: pomalý, ale zdravý, vytvára stredne vysoké guľovité koruny. Má charakteristicky hrubé a krátke letorasty bordovej farby s výraznými, bielymi lenticelami. Uchováva si vysokú životnosť plodonosného obrastu, do vysokého veku ju netreba zmladzovať, stromy sú dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 40-50 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou, chutnejšia na priamy konzum než pri Krvavke letnej.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu. Je značne odolná voči roztočom, málo napádaná voškami a odolnejšia voči hrdzi hruškovej.

PÔVOD: neznámy, je to pomológmi bližšie neurčená reneta, ktorá sa vo väčšom počte vyskytuje v Rajeckej doline.

RAST: stredne bujný až slabší, vytvára menšie, stredne veľké, guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Čas kvitnutia v porovnaní s ostatnými odrodami nebol zatiaľ odsledovaný, ale dobre ju opelia zrejme stredne skoro kvitnúce odrody.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké, plocho guľovité, s nenápadným päťuholníkovým prierezom. Šupka je pevná, spočiatku žltozelená, na veľkej časti plodu prekrytá karmínovo až vínovočerveným rozmytým či pruhovaným líčkom s výrazne svetlými lenticelami. Dužina je jemne zelenoobiela, kyprá, tuhá, chrumkavá, šťavnatá. Chuť je sladkastá, výrazne renetovito korenistá, pripomína Coxovu renetu.

DOZRIEVANIE: zber v priebehu októbra, konzumne dozrievajú plody v novembri či neskôr, uskladnené vydžia aj do marca, ale vyžadujú dostatok vápnika v pôde, aby netrpeli tzv. Jonatánovou škvrnitosťou.

VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače, plody na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, ale aj na výrobu výživ, džemov či kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, nevyzerá byť veľmi náročná na stanovište ani pôdu, len je náročnejšia na obsah vápnika v pôde, ale menej než Jonathan. Je vhodná do teplých, stredne teplých a pravdepodobne aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, nezvykne vymŕzať v kvete. Nezvykne trpieť múčnatkou či rakovinou, je stredne odolná voči chrastavitosti. Ako prevenciu proti nej ju sadíme na nezavreté miesto a udržiavame vzdušnú korunu. 

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne v Nemecku alebo Švajčiarsku, náhodný semenáč, veľmi stará odroda.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, vzpriamený, neskôr stredne silný rast, koruna najprv pyramidálna, neskôr guľovitá, so sklopenými vetvami. Konáre majú sklon k vyhoľovaniu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Berlepschova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Ontário, James Grieve, Jonathan, Parména zlatá zimná, Starking Delicious, Šampanská reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, 4.-5. rok po výsadbe, stredná, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, kužeľovité, slabo rebrovité pri kalichu zúžené - zvonkovité. Šupka je tenká, hladká, suchá, zelenkavožltá, na slnečnej strane načervenalá, s hrdzavými lenticelami. Dužina je biela, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, aromatická, na reze takmer nehnedne. Chuť je príjemná, harmonická, svieža, kyslejšia až kyslosladká, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumná zrelosť v januári či februári, dlhá skladovateľnosť do marca až júna. Veľmi dobre skladovateľná, nevädne, nehnedne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie. Dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Nenáročná odroda na pôdu. Vyhovujú jej teplé a stredne teplé polohy najmä preto, že neskoro ukončuje vegetáciu. Vhodná pre záhrady i väčšie výsadby.

 
ODOLNOSŤ: nízka odolnosť dreva voči mrazu, kvety sú stredne mrazuodolné, stredná až vyššia odolnosť voči múčnatke a chrastavitosti. Citlivá na meďnaté prípravky.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju J.C. Nelis v r. 1815 v Mechelene.

RAST: slabší rast, vytvára ale veľkú, guľovitú a hustú korunu. Kmeň i vetvy sú húževnaté, odolávajú nepriaznivým vplyvom.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro a kvety sú mrazuodolné.

Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Hardyho maslovka, Krivica a Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: stredne veľké plody širšieho, hruškovitého tvaru, zúženého smerom ku stonke. Povrch býva často nerovný, šupka je hrubá, veľmi drsná, pokrytá hrdzou alebo hrdzavými lenticelami. Základná farba je zelená, neskôr zelenožltá, po dozretí sa spočiatku tmavá hrdza sfarbuje do svetlohneda. Biela až zelenkastá dužina je jemná, šťavnatá, chuťovo výborná, príjemne škoricovo korenistá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom alebo v polovici októbra, konzumná zrelosť: v decembri až januári, skladovateľnosť do februára.

VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu a polohy, darí sa jej aj vo vyšších, drsnejších polohách, prospieva v pôde ľahšej, piesčitej i v pôde ťažkej, hlinitej.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná odroda, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Taliansko, Toskánsko, provincia Florencia, Marradi, veľmi starý krajový ekotyp patriaci podľa genetických analýz pod odrodu Marrone Fiorentino spolu s ďalšími ekotypmi, ktoré získali miestne názvy: Borgovelino, Caprarola, Caprese Michel, Caprese Michelangelo, Castel del Rio, Castione, Centa di S. Nicolò, Chiusa Pesio, Città di Castello, Drena, Gaggio Montano, Gavignano, Locale Paloneta, M. Isola d'Elba, Marrone Val Susa,
Montemarano, Napoletana, Palazzo del pero, Pastonese, Pitigliano, Riggiolana, Roccamonfina, Roncegno, Sborgà, Tempurina, Zocca. Synonymum: Marron Buono di Marradi, Marrone del Mugello.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Raší stredne skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom aj vetrom opelivý, samičie kvety kvitnú stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Bouche de Bétizac, Marsol.

PLODNOSŤ: stredne skorá (1. úroda približne 5.-6. rok po výsadbe), vysoká, striedavá.

PLODY: sú veľké (priemerne 55-76 plodov/kg teda 13,2-18,2 g), oválno-eliptického tvaru so splošteným vrcholom, sú typu Casentinese. Priemerne sú v jednej ostnatej čiaške 2-3 plody. Oplodie je gaštanovohnedé s hustým, tmavým pruhovaním, jazva je obdĺžnikovo-eliptická. Osemenie voľne prilieha a len jemne vniká dovnútra jadra, ľahko sa šúpe. Jadro je krémovobiele. Chuť je veľmi sladká, jemná, vynikajúca.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, okolo začiatku októbra.

VYUŽITIE: stromy vhodné do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Je to výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá a nezamokrená. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve a stredne v kvete, málo odolný voči rakovine kôry gaštana (Cryphonectria parasitica), pravdepodobne stredne až menej odolný voči hrčiarke gaštanovej (Dryocosmus kuriphilus). Po zakorenení je dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: veľmi stará odroda, ktorej pôvod nie je presne známy, vznikla zrejme z druhu Corylus tubulosa v prímorských oblastiach južnej Európy. Synonymá a cudzie názvy: Weiße Lambertsnuss, Gemeine Weiße, Knight's Small, Lambert albe, Remy, Weißhäutige Lambertsnuss, Aveline Blanche, Blanche Longue, Remešská, Weiße Haselnuss, Weiße lange Lambertsnuss, White Filbert, Zahme weißkernige Haselnuss.

RAST: stredný až slabší, tvorí husté, rozložité kry. Veľmi silne podrastá. Vyžaduje menej priestoru pri výsadbe.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, samičie kvety začínajú kvitnúť skôr ako samčie, ale kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.

PLODNOSŤ: stredne skorá (od 4. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká vo vhodných podmienkach, menej až stredne pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 2-3 g), dlhé valcovité, či podlhovasto vajcovité, svetlohnedé, stredne dobre lúskateľné, nie všetky jadrá ostanú vcelku, ale veľmi ľahko sa lúska luskáčikom. Pančuška je dlhšia než plod, je iba jemne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je veľké, veľmi dobre vypĺňa celú škrupinku (z hmotnosti plodu tvorí asi 50 %). Je dlhé valcovité, šupka je tenká, hlakdá, svetlohnedá, len veľmi slabo až slabo skorkovatená. Chuť má aromatickú, veľmi dobrú, sladkastú až sladkú. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: skoré, počas 1. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, teplejšie, chránené. Vyžaduje úrodné a teplé pôdy, vo vlhkých a studených alebo suchých piesočnatých nemáva dobré výnosy a kvalitné plody. Vhodná len do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, aj kvety sú kvôli skoršiemu času kvitnutia poškodzované mrazmi. Kvety sú citlivé aj na iné nepriaznivé klimatické podmienky v čase kvitnutia. Nezvykne trpieť chorobami, nosánik lieskový (Curculio nucum) aj veveričky a vtáky jej plody s obľubou vyhľadávajú.

PÔVOD: JV Európa, Kaukaz, Malá Ázia, Irán a Himálaje, pôvodne možno len JV Európa a Malá Ázia.

 
RAST: stredne bujný, vytvára menšie stromy dorastajúce do výšky maximálne 20–25 m a šírky 7 m s hnedošedou borkou, ktorá sa vo vyššom veku šupinovito odlupuje. Vytvára peknú kužeľovitú korunu, často s vodorovnými spodnými konármi. Neodnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v marci a apríli.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v 10. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, nepravidelná, každé 2-3 roky.

 
PLODY: menšie až stredne veľké (1,5–2 cm, 0,6-2,9 g), s hrubšou škrupinkou (0,7-3,7 mm), ktorá sa síce horšie lúska bežnými luskáčikmi, ale luskáčik Drosselmeyer si s ňou hravo poradí. Oriešky vyrastajú v súplodí guľovitého tvaru po 6-10 kusov. Lepkavé a veľmi cípovité plodové obaly - pančušky - ďaleko prečnievajú plod. Jadro je menšie až stredne veľké (0,3-0,7 g, podiel z celkovej hmotnosti plodu 25-41 %), len s tenkou, ružovou, nekorkovatejúcou šupkou a je veľmi chutné, sladkasté, bohatšie na tuky (59-64 %) než jadrá veľkoplodých liesok.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca augusta do septembra.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Používa sa ako dekoratívna a plodonosná drevina, výborný tieniaci strom, vhodný do parkov, alejí, ostrovčekov zelene, prírodných záhrad, na spevňovanie pôdy so silnou eróziou. Drevo je dobre opracovateľné, využíva sa v nábytkárstve.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Znáša širokú škálu pôd, s pH medzi 5,3 a 7,3, ale plodnejšia je na stredne úrodných pôdach. Po dobrom zakorenení veľmi dobre znáša sucho.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, veľmi suchuvzdorná a vetruvzdorná. Odolnejšia voči nosánikom lieskovým, vtákom a veveričkám kvôli hrubej, skoro tvrdnúcej škrupinke. Chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Maďarsko, zrejme k. 19. stor., na trhu od r. 1995.

RAST: stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače napr.: Konstantinopolská, Champion, Angerská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priem. 300-500 g) so široko hruškovitým, v strede najširším tvarom, zlatožltej farby. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, veľmi aromatická a chutná, okolo jadrovníka mierne zrnitá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až v októbri. Uskladnená vydrží do januára.

VYUŽITIE: aj na priamy konzum a výborná na dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, mušt, víno, destiláty, likéry.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná.

PÔVOD: ČR, Bílé Karpaty, Vyškovec-Vlčí.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára mohutné, stredne vysoké guľovité koruny s mierne previsnutými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredné (priemerne 45 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu.

PÔVOD: nejasný, buď Francúzsko, okolie Nancy, alebo ho niektorý francúzsky kráľ priviezol z Ázie, veľmi stará odroda známa vo Francúzsku od roku 1490, v okolí Nancy bola veľmi rozšírená.

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený, tvorí spočiatku ihlanovité, neskôr guľovité až rozložité, neveľké koruny. Je vhodná do sadov aj menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: (stredne) skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení niekedy striedavá.

PLODY: sú veľmi malé (priemerne 9,5-10 g), guľaté alebo niekedy mierne pretiahnuté, súmerné. Šupka je pod osrienením žltá, v plnej zrelosti zlatožltá, s červenými bodkami, stredne hrubá, mäkká, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, pevná, menej šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná, bez kyslosti typickej pre iný botanický druh - myrobalán (Prunus insititia), kotrý sa často ľudovo prezýva mirabelka. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 15 dní pred Bystrickou, teda v 3.-4. týždni augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, kvalitných destilátov či slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v teplejších polohách do stredných nadmorských výšok, vo vlhkejších a úrodných pôdach, ale celkovo je nenáročná. Len v suchej pôde bývajú plody drobné a v chladných polohách nie sú také chutné.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke a málo náchylná na infikovanie jej vírusom, pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Francúzsko, v Charmes v departamente Rhône ho okolo roku 1895 vybral ako náhodný semenáč škôlkar Sandrin, preto sa zvykne volať aj (Bigarreau) Sandrin, či Souvenir des Charmes. O jej rozšírenie sa však najviac zaslúžila škôlka Moreau vo Villefranche-sur-Saône od roku 1909.

 
RAST: bujný, koruna je stredne veľká, rozložitá, kostrové konáre rastú šikmo, bočné viac vodorovne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Kassinova raná, Van, Marmotte. Nekompatibilná s odrodou Burlat.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, podpriemerná až stredne vysoká, nepravidelná v horších oblastiach, kde vymŕzajú kvety.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (5,8-7 g), guľovitého či široko srdcovitého, zhrboleného tvaru. Šupka je lesklá, tmavočervená. Dužina je (stredne) pevná, hustá, tmavočervená, šťavnatá, šťava farbí stredne až silno. Chuť je sladkokyselkavá a príjemne korenistá, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne veľká až veľká.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v prvých dňoch 2. čerešňového týždňa, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie. Horšie sa zbiera kvôli krátkym stopkám. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s dobre priepustnou, úrodnou, dostatočne vlhkou, ale nie mokrou pôdou v teplých a stredne teplých polohách menej ohrozených neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, slabšie v kvete. Dobre až stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, stredne náchylná na moniliózu a glejotok.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vypestovaná p. Sterkmanom ako náhodný semenáč okolo roku 1820, na trh bola uvedená v roku 1844.

 
RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: napr. Crassanská.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (160-250 g), krátko kužeľovité až baňaté, niekedy s mierne hrboľatým povrchom. Hrubá, hladká šupka je zelená, po dozretí žltá až zlatožltá, na slnečnej strane s atraktívnym červeným líčkom, pokrytá lenticelami. Na niektorých plodoch je šupka červená takmer po celom povrchu, iné plody zostávajú zelenožlté. Dužina je jemná, ľahko zrnitá, šťavnatá, chuťovo dobrá, sladkokyselkavá až sladká, jemne korenistá. Je stredne náchylná na kamienkovitosť, málo na hnednutie dužiny.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva postupne od polovice novembra, vydrží do januára až marca. Plody padajú vo vetre.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj muštovanie, sušenie, pečenie, výrobu džemov, kompótov. Veľmi dobre sa skladuje.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Vyžaduje úrodné, teplé pôdy s dostatočnou vlahou, ale dobre odvodnené, neznáša mokré a studené pôdy. Vhodná do teplých a chránených stredných polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám.

PÔVOD: Japonsko, Okayama, Okayama Agrigultural Experiment Station, vyšľachtená ako kríženec odrôd Nijisseiki x Chojuro, kríženie prebehlo v r. 1926, pomenovaná bola v r. 1945. Synonymá: New Century.

RAST: stredne bujný, plodí na laterálnych výhonoch a dobre reaguje na zakracovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro, obvykle v 1. polovici apríla, pre dobrú násadu plodov vyžaduje opeľovače. Vhodné opeľovače: Chojuro, Hosui, Kosui, Kikusui, Williamsova, Konferencia, Kumoi. 

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pre dobrú veľkosť plodov a pravidelnú úrodu vyžaduje prebierku.

PLODY: stredne veľké až menšie (u nás priemerne okolo 100-140 g), plocho guľovité. Šupka je zelenožltá, v plnej zrelosti žltá, len mierne hrdzavá, takmer hladká. Dužina je biela, mäkká, ale chrumkavá, šťavnatá. Chuť je výborná, veľmi sladká s jemnou kyselinkou, v chladnejších polohách môže byť kyslejšia. Obsah cukrov priemerne 14,79-15,30 %, kyselín 0,15-0,18 %. 

DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, zber v 2. polovici augusta (asi 20 dní pred Hosui), plody uskladnené v pivnici či chladničke vydržia asi 1 mesiac, pri skladovaní v profesionálnych chladiarňach pri teplote medzi 0-1 °C vydržia do polovice januára. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum aj spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve. Rezistentná voči alternárii (Alternaria alternata). Počas chladnejšieho leta je náchylnejšia na sklovitosť dužiny.

Foto zdroj: Ovocie a listy + detail ovocia a listov: Sage Ross , Prierez ovocia: Forest and Kim Starr 

PÔVOD: Švajčiarsko, kanton Bern, Opplingen, náhodný semenáč nájdený na kraji lesa Franzom Baumannom, šíril ho vo veľkom P. Daepp z Oppligenu. Synonymá: Berner Rosenapfel, Neuer Berner Rosenapfel, Rose de Bern.

RAST: stredne bujný, neskôr až slabší, tvorí stredne veľké až menšie, vysoko guľovité až ihlanovité, neskôr až rozložité či previsnuté, relatívne riedke koruny, ktoré ale dostatočne obrastajú krátkym plodonosným obrastom, pripomínajúcim obrast Parmény zlatej zimnej. Konáre nasadzuje v ostrom uhle.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Hammersteinovo, Jonathan, Landsberská reneta, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: skorá, spočiatku pravidelná, neskôr sa striedajú vysoké a nízke úrody.

PLODY: veľkostné nevyrovnané, najčastejšie stredne veľké (priemerne 120 g), ale aj menšie a väčšie, aj tvarovo variabilné, tupo vajcovité, tupo kužeľovité aj guľaté, zhranatené. Šupka je jemná, hladká, lesklá, jemne mastná, žltozelená farba najmenej z polovice, ale často celá prekrytá krásne červeným, rozmytým líčkom s modrastým osrienením a výraznými, belavými bodkami. Dužina je žltkastobiela, pod šupkou ružovkastá, krehká, neskôr jemná, šťavnatá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkastá, len nepatrne kyselkavá, aromatická, jemne korenistá, príjemná.

DOZRIEVANIE: zber asi v polovici septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do Vianoc, najlepšie chutí v októbri až v novembri. Rýchlo múčnatie pri prezretí. Plody často predčasne opadávajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie a muštovanie. Prepravu neznáša veľmi dobre ani hneď po zbere, ľahko sa otláča.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, ale neuzavreté. Pôdy jej vyhovujú primerane vlhké, neznáša extrémne suché či príliš vlhké pôdy. Je vhodná najmä do stredne teplých a vyšších, chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, dobre odolná v kvete aj voči nepriazniu počasia. Je menej odolná voči chrastavitosti a voči rakovine v studených, mokrých pôdach, v teplých suchých oblastiach stredne náchylná na múčnatku a napadnutie vlnačkou krvavou.

PÔVOD: neznámy, možno Nemecko, je to stará, veľmi rozšírená odroda. Synonymá: Černica, Uherka tvrdá, Grosse Schwarze Knorpelkirsche, Bigarreau Gros Noir, Czarna požna.

 
RAST: veľmi bujný, zdravý, tvoria vysoké a široko rozložité koruny, kostrové konáre sú mohutné.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Büttnerova červená, Germersdorfská, Hedelfingenská, Kassinova skorá, Napoleonova, Regina, Sunburst, Thurn Taxis (Schneiderova).

 
PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná, z dobrých polôh vysoká.

 
PLODY: veľmi veľké (priemerne 7,5-9 g), väčšinou tupo srdcovité, z horších polôh tvarovo aj veľkostne rôznorodé. Šupka je jemná, pevná, hrubá, ťažko se sťahuje, je tmavohnedá až čierna. Dužina je tuhá, chrumkavá, tmavočervená, pretkaná belavými vláknami, veľmi šťavnatá, šťava silne farbí. Chuť je sladká, mierne kyselkavá, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Dužina sa niekedy ťažšie oddeľuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, v 5.-6. čerešňovom týždni, väčšinou v polovici júla, vydrží dlho na strome.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, pečenie, sirupy, likéry či destiláty s mierne mandľovou arómou.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitnú, priepustnú, dostatočne vlhkú, teplú pôdu s dostatkom vápnika. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou. Z horších polôh a najmä pôd môžu byť plody horkasté.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Počas dlhotrvajúcich dažďov je stredne až vyššie náchylná na praskanie plodov. Je vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena). Napáda ju vrtivka čerešňová aj piadivka jesenná.

RAST: bujný, tvorí rozložité, hustejšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova eneta, Biesterfeldská reneta, Boskoopské, Coxova reneta, Dukát, Florina, Gala, Golden Delicous, Granny Smith, Honeycrisp, Ingrid Marie, James Grieve, Jonathan, Keepsake, Landsberská reneta, Omanové, Pristine, Red Delicious, Sansa, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, striedavo veľmi vysoká, menej pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľaté až široko kužeľovité, z jednej strany sploštené, nepravidelné. Šupka je zelenožltá až žltá s karmínovo červenými pruhmi a hrdzavými lenticelami a s výraznou hrdzou v stopkovej jamke. Dužina je žltkastá, jemná, tuhá, chrumkavá, šťavnatá, na vzduchu hnedne. Chuť je svieža kyselkavá, s vínovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva v januári, vydrží do apríla či dlhšie.

VYUŽITIE: na priamy konzum, kuchynské využitie vrátane koláčov, pyré, víno, cider.

STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na pôdu, ale neznáša suché pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, silne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), stredne až menej odolná voči chrastavitosti a múčnatke.

PÔVOD: Nemecko, objavená v roku 1820 v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast, vytvára veľkú, vajcovitú korunu. Na vtáčnici dorastá do asi 6 m výšky a 4 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro až neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné. Vhodné opeľovače: napr. Kaštánka, Hedelfingenská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Büttnerova, Ramon Oliva, pravdepodobne aj Gemerská Belica.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 6,5 g) polochrupky srdcovitého tvaru. Farba je žltá , na slnečnej strane s jemným červenkastým / nahnedlým líčkom. Dužina je belavá, jemná, chrumkavá, stredne tuhá, šťavnatá, nefarbiaca, so sladkou, medovou chuťou, len nepatrne kyslou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, niekedy počas 1. polovice júla. Kvôli času dozrievania ju už zvykne napádať vrtivka čerešňová, teda býva červivá. Dlho vydrží na strome. Pri daždivom počasí je náchylná na popraskanie.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie napr. kompóty. Na prepravu je chúlostivá v plnej zrelosti, kedy je náchylná na otlačenie.

STANOVIŠTE: slnečná, nenáročná na pôdu a polohu, vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne odolná voči mrazu v dreve, silne v kvete, odolná voči monilióze.

PÔVOD: Čína, veľmi stará odroda, zrejme už z 10. storočia z provincie Šan-tung. Pravdepodobne medzidruhový kríženec hrušiek Pyrus ussuriensis a Pyrus aromatica. 

RAST: umiernený.

OPEĽOVACIE POMERY: výrazne cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Vhodné opeľovače napr.: Chojuro, Shinseiki, Seuri, Yali, Korean Giant, Olympic.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná, plody vyžadujú prebierku na dosiahnutie dostatočnej veľkosti a kvality.

PLODY: pomerne veľké, vretenovité až hruškovité, nepravidelné, na povrchu hrboľaté. Šupka je pevná, polomastná, zelená, v plnej zrelosti žltá, s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je biela s žltohnedým nádychom pod šupkou a je hustá, šťavnatá, zrnitá a chrumkavá. Chuť je veľmi sladká, s nízkym obsahom kyselín a s miernou ananásovou arómou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, zber koncom septembra až v októbri, dozrieva až po uskladnení, má veľmi dlhú trvanlivosť pri uskladnení v chladiarňach pri 0 °C - až 6 mesiacov. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum samotné alebo v zeleninových či ovocných šalátoch, k syru. Môžu sa aj tepelne upravovať a pridávať k rýchlo praženým jedlám, podusiť, grilovať, piecť, pridávať do omáčok k mäsitým jedlám. Alebo sa po odstránení jadrovníka môžu plniť sušeným ovocím či orechami.

STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj suchšie pôdy než ázijské hrušky druhu Pyrus pyrifolia.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -28 °C, stredne mrazuodolná v kvete. Je rezistentná voči mére škvrnitej (Cacopsylla pyri), bakteriálnej spále (Erwinia amylovora).

PÔVOD: Nemecko, Rottum v Hornom Švábsku, v r. 1903 ju objavil Jakob Fischer na okraji lesa v bezprostrednej blízkosti svojho pozemku ako náhodný semenáč s veľkými listami. V roku 1912 tento strom po prvýkrát priniesol ovocie a v roku 1914 boli niektoré z týchto jabĺk prezentované odborníkom z Württemberského záhradníckeho zväzu v Stuttgarte a následne boli po svojom objaviteľovi pomenované Jakob Fischer.

RAST: bujný, zdravý, tvorí rovné kmene, používa sa aj ako kmeňotvorná odroda. Vytvára veľké, široko pyramidálne koruny, časom prevísajúce pod váhou úrod.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, ale je zlým opeľovačom pre iné odrody (triploid). Vhodné opeľovače: Alkmene, Berlepschova reneta, James Grieve Red, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (až 500 g), plocho guľovité, nepravidelné. Šupka je svetložltá, prekrytá svietivo červeným výrazným pruhovaným či mramorovaným líčkom na veľkej časti plodu, často modrofialovo osrienená. Dužina je zelenobiela, mäkká, šťavnatá, aromatická, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je sladká, ovocná, jemne kyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, konzumne dozrievajú priamo pri zbere, plody vydržia asi 3-4 týždne, rýchlo múčnatejú.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj na pečenie, výrobu muštov, kompótov či výživ.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na stanovište a pôdu, nevyhovuje jej len ťažká, ílovitá pôda a lokality s neskorými jarnými mrazmi. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju p. Gilbert približne okolo r. 1905 a šíril ju škôlkar Charles Baltet z Troyes v departamente Aube. Bola pomenovaná po Charlesovi Grosdemangovi, profesorovi v Zahradníckej spoločnosti v Soissons. U nás sa množila aj pod nesprávnym názvom Čistecká banánová.

RAST: v mladosti bujne, v škôlke tvorí rovné kmene, na trvalom stanovišti stredne bujne až slabšie a rýchlo začína starnúť. Vytvára vzpriamenú, riedku korunu, ktorá neskôr vplyvom úrod prevísa.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Konferencia, Madame Verté, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (3.-4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), fľaškovité, mierne hranaté, nepravidelné, kalíšna časť je šikmo uťatá, povrch plodov je hladký, u väčších plodov niekedy mierne zhrbolený. Šupka je hladká, pololesklá, zelená až žltkastá s hnedočerveným až červeným pruhovaným líčkom, s množstvom drobných, zeleno obrúbených lenticiel, ktoré miestami splývajú v hrdzavé mramorovanie. Dužina je belavá až žltobiela, šťavnatá, krémová, jemná, rozplývavá. Chuť je sladká až veľmi sladká, jemne korenistá a kyselkavá, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva koncom novembra až v decembri a pri postupnom dozrievaní vydrží do konca januára. Po zbere sa dobre prepravuje, neotláča sa.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj univerzálne využiteľná na sušenie, pečenie, muštovanie, výrobu kompótov, džemov, pyré či destilátov. Dobre sa skladuje.

STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné a teplé stanovište a úrodné, hlboké, priepustné, výživné a vlahou dobre zásobené pôdy. Vhodná do teplých aj stredne teplých oblastí, s ohľadom na chrastavitosť otvorenejšie.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, netrpí kamienkovitosťou a škodcami.

PÔVOD: pravdepodobne Malá Ázia, Irán a Turecko, veľmi rozšírená je v Libanone a Sýrii, nazývaná aj "moruša trnavská", "moruša pukanská" či "moruša turecká".

RAST: relatívne pomalý, do výšky 8-10 m na našom území a aj do podobnej šírky. Pre staršie jedince je typický sklon k rozčesnutiu kostrových konárov, ktoré potom pri kontakte so zemou zakorenia a naďalej plodia. Má veľké tuhé, kožovité až drsné listy, ktorú sú zo spodnej strany chlpaté, čo je jeden zo znakov na jej odlíšenie od moruše bielej čiernoplodej. Semená moruše čiernej dosahujú na Slovensku len veľmi nízku klíčivosť, takže pestovanie podpníkov z moruše čiernej pre overené veľkoplodé genotypy je náročné. Nami ponúkané rastliny sú naštepené na podpník moruše bielej, s ktorou má moruša čierna horšiu afinitu ako s vlastným semenáčom, v neskoršom veku hrozí rozštiepenie v mieste štepenia. Preto je nutné strom vysadiť tak, aby bolo miesto štepenia 15 cm pod zemou, aby spravokorenil, teda aby vytvorila korene priamo zaštepená moruša čierna.

OPEĽOVACIE POMERY: má oddelené samčie a samičie kvety, ale oboje sú na jednom strome, hoci niekedy len jedného pohlavia na jednom konári. Je samoopelivá, kvitne od mája do júna.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: čierne, veľké súplodie (10-27 mm, až 16 g), sladkokyslé, vynikajúce, veľmi šťavnaté, po zbere ich treba veľmi rýchlo spracovať, lebo rýchlo kvasia a plesnivejú.

DOZRIEVANIE: od júla do augusta podľa polohy.

VYUŽITIE: výroba džemov, lekvárov v kombinácii s ovocím bohatým na pektín, sirupov, kompótov, zmrzliny, destilátu, do koláčov, zákuskov a závinov alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Sušenie pri nich musí prebiehať rýchlejšie ako v prípade moruše bielej, ale výsledné sušené plody sú veľmi chutné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Toleruje relatívne širokú škálu pôd od ľahkých až po ťažké ílovité a znáša aj kamenisté, suchšie pôdy, ale najlepšie sa jej darí v dobre odvodnených, no vlhkých, ľahších výživných pôdach v teplých vinohradníckych regiónoch južného Slovenska.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C (USDA zóna odolnosti 5). Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, takže väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom. Dobre znáša znečistenie ovzdušia. Je málo náchylná na choroby, len pri príliš vlhkom počasí môže trpieť antraknózou listov.