Všetky voľnokorenné

PÔVOD: Európa od Islandu až po S Afriky, Ázia mierneho pásma až po Japonsko.

 
RAST: rýchly, dosahuje výšky 15-30 m a šírky 10 m s nepravidelnou, riedkou korunou, dožíva sa aj 150, maximálne 200 rokov. Vytvára čast rozľahlé polykormony, teda výmladky, ktorými sa šíri na čo najsvetlejšie miesto.

 
OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, opeľovaný vetrom, kvitne od konca marca do apríla, najneskôr z európskych topoľov, pred vyrašením listov. Jahňady sú dlhé 5–10 cm, samčie sú dlhšie s červenými tyčinkami, samičie sú zelené a menšie.

 
PLODNOSŤ: skorá (už 5. rok od výsevu), vysoká, ale v rôznych oblastiach rôzne pravidelná a s malou úspešnosťou klíčenia. Najvyššia úspešnosť je na zhoreniskách, inak sa rozmnožuje najmä koreňovými výmladkami.

 
PLODY: tobolky v jahňadách s páperím.

 
DOZRIEVANIE: v máji a júni.

 
VYUŽITIE: Vhodný do medzí a vetrolamov ako rýchlorastúca výplňová drevina, do alejí pri vodných tokoch a brehových porastov, do brownfieldov, do agrolesníckych systémov. Z topoľov má najkvalitnejšie drevo, ktoré sa používa na výrobu zápaliek, dýh a celulózy. Kôra a listy sú mierne močopudné a podporujú vykašliavanie. Podobne ako iné druhy topoľov kôra z mladých konárikov obsahuje glykozidy salicín a populín, ktoré sa používajú proti horúčke a pri ochoreniach močového mechúra.

 
STANOVIŠTE: slnečné od nížin po hory, najčastejšie v pahorkatinách. Je tolerantná k širokej škále pH a vlhkosti pôdy, najlepšie sa jej darí na piesčitohlinitých, živných pôdach. Spolu s brezou rýchlo obsadzuje obnažené pôdy, čistinky, opustené pasienky.

 
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolný do -40 °C až -45 °C, tolerantný k širokej škále pH a vlhkosti pôdy.

PÔVOD: Ďaleký východ, Korea, severovýchodná Čína ako prirodzene sa vyskytujúca forma. V roku 1856 ho Carl Johann Maximowicz popísal ako Acer ginnala, v roku 1890 ho preklasifikoval ako Acer tataricum subsp. ginnala.

RAST: stredne bujný, tvorí nízky, obvykle krovitý strom dorastajúci do 10 až 15 m. Asi 6-10 x 4-6 cm veľké listy sú výrazne 3- až 5- laločnaté, čím sa odlišujú od niekedy takmer jednoduchých listov základného botanického druhu, pri ktorých bývajú často len pri báze naznačené dva laloky. Sú okrúhlo vajcovité a hrubo dvakrát pílkovité. Na jeseň sa pekne vyfarbujú dožlta alebo dočervena.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až júni vo visiacich stopkatých metlinách s belavými korunnými lupienkami.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: dvojnažky, s výrazne purpurovými krídlami v ostrom uhle.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: ako celoročne okrasný strom do parkov a záhrad, dobre znáša mestské prostredie.

STANOVIŠTE: uprednostňuje kvalitnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu na slnečnom stanovišti, ale rastie dobre aj v ťažkých ílovitých či suchých pôdach. Pôdy mu vyhovujú od mierne kyslých po mierne zásadité.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C, odolný voči suchu, vápenitým pôdam, znečisteniu ovzdušia a voči zasoleniu pôdy posypovou soľou.

Foto zdroj: oleg_kosterin

PÔVOD: druh pochádza z južnej Európy, severnej Afriky a Blízkeho Východu, kde rastie na suchých svahoch a v medziach. Odroda Bianco je starou svetložltou formou pochádzajúcou z Talianska, ale presné miesto vzniku nie je zdokumentované.  Synonymá: Bianco d'Italia, Moscatello, Italian White.

RAST: stredne bujný, je to nižší strom alebo ker, ktorý vo svojej domovine môže dorásť aj do 9 m, ale u nás skôr do 4 m výšky aj šírky v dospelosti. Je takmer beztŕnny, letorasty sú jemne plstnaté. Listy sú dlhé 4-7,5 cm, podobne široké, jednoduché, troj- až päťlaločnaté, laloky zubaté alebo celookrajové. Listy sú pevné, na líci takmer holé, na rube plstnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivý, hmyzom - najmä muchami - opelivý, jednodomý s obojpohlavnými, väčšími, bielymi kvetmi. Kvitne veľmi neskoro, ako jeden z posledných hlohov v júni či niekedy až začiatkom júla. 

PLODNOSŤ: skorá (do 3-4 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: na hloh stredne veľké až veľké (priemerne 2-4 cm, 10-15 g), plocho guľovité, často s výraznejším 5-dielnym oblým rebrovaním, s výrazným kalichom. Šupka je svetložltá, jemná, s menej výraznými lenticelami než napr. hloh bodkovaný Aurea. Dužina je relatívne šťavnatá, obsahuje až 5 semien, ktoré sú často tak blízko pri sebe, že sa dajú vypľuť naraz ako kôstka. Chuť je výborná, kyslastá až sladkokyslastá, osviežujúca, veľmi príjemná, chutnejšia v teplejších oblastiach a rokoch. 

DOZRIEVANIE: v polovici septembra až v októbri.

VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia svetlošedou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj okolíkmi svetložltých plodov. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky, kompóty, rôsoly, do koláčov. Liečivé využitie: plody sa sušia do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak. Technické využitie: drevo je veľmi ťažké, tvrdé, pevné s hustým zrnom, dá sa využiť na násady náradia, tĺčiky a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, teplé, najviac rodí na slnečnom mieste. Preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú hlinitú pôdu, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po zakorenení zvládne dobre aj premokrenú pôdu aj sucho, rastie dobre na vápenitých pôdach aj v ťažkom íli. Vzhľadom na čas dozrievania je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve do asi -24 °C aj v kvete do asi -4°C, hoci v kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Po zakorenení je dobre odolný voči suchu, zamokreniu pôdy, znečisteniu ovzdušia, vetru.

PÔVOD: stredná a južná Európa, stredná Ázia, severozápadná Afrika, Severná Amerika. Niekedy je považovaný za kultivar, inokedy za prirodzenú mutáciu európskeho druhu, možno zo severotalianského Lombardska, kde ho pestovali už v 18. storočí. Jeho atraktívny a najmä nezameniteľný habitus mu zabezpečil rýchle rozšírenie do všetkých klimaticky vhodných oblastí sveta, vysádza sa v Európe, Severnej Amerike aj vo východnej Ázii.

RAST: v mladosti pozvoľný, potom rýchlejší, dožíva sa zhruba 150 rokov. Vytvára mohutné stromy s úzkou, vretenovito valcovitou korunou, dorastá do výšky 30-40 m, šírky a kmeňom v priemere 1-2 m s výraznými koreňovými nábehmi. Borka je černavá , pozdĺžne rozpukaná. Konáre vyrastajú z kmeňa pod uhlom asi 20 stupňov a smerujú zvislo hore. Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, kosoštvorcové až vajcovité, dlhé 4-10 cm, obykle širšie než dlhšie, lysé.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až apríli, vytvára len samčie súkvetia - jahňady.

PLODNOSŤ: keďže tvorí len samčie jahňady, netvorí plody. Rozmnožujeme ho odrezkami, ktore výborne zakoreňujú.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: vhodný na výsadby pozdĺž vodných tokov a nádrží, znáša však aj suššie podmienky, vhodný aj do alejí či stromoradí, parkov, pri športových ihriskách. Púčiky sú liečivé a využívajú sa v tzv. gemmoterapii. Pôsobia proti skorbutu, antisepticky, podporne, močopudne, potopudne, podporujú vykašliavanie, pôsobia proti bolesti. Spolu s kôrou mladých konárikov bsahujú aj salicín, ktorý sa v tele rozkladá na kyselinu salicylovú, teda acylpyrín, ktorý znižuje horúčku.

STANOVIŠTE: slnečné. Jeho nominátny druh, topoľ čierny, prirodzene rastie v lužných lesoch. Je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Je výrazne svetlomilný. Preferuje dobre odvodnené, ale vlhké pôdy, ale zvládne širokú škálu pôd od piesčitých až po veľmi ťažké ílovité. Pôdu preferuje od mierne kyslej až po mierne zásaditú.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C.

PÔVOD: stredná Európa, severné oblasti južnej Európy, vzácne v západnej Európe, okrem toho aj v Rumunsku, v Bulharsku a v západnej časti Ukrajiny. Na východe areál druhu zasahuje až na Ďaleký východ a vyskytuje sa aj v Severnej Amerike. U nás sa vyskytuje roztrúsene až hojne najmä v pahorkatinách a horách, kde rastie v listnatých aj ihličnatých lesoch, na krovinatých stráňach, v roklinách a na rúbaniskách. Osídľuje vlhké, humózne, hlinité až kamenisté pôdy, bohaté na živiny. 

RAST: stredne bujný až umiernený, je to opadavý krík, dorastajúci rýchlo konečnú výšku 1–3 m, prípadne až 4 m, s priamymi alebo oblúkovito prehnutými, svetlohnedými konármi. Borka je hnedá až šedohnedá s výraznými lenticelami, dreň konárov je škoricovohnedá. Zložené, nepárno perovité listy sú dlhé 10–25 cm, jednotlivé lístky sú elipsovité až oválne, na okraji pílkované, na vrchole majú dlhú špičku a na bázi sú klinovité. Na jeseň sa sfarbujú do červena. Krík sa rozširuje odnožovaním. Rezom v predjarí odstraňujeme tieto odkopky, ak nechceme vytvoriť súvislý živý plot, staré a vyschnuté výhony.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v apríli až máji drobnými svetložltozelenými kvetmi vo vzpriamených, kužeľovitých metlinovitých súkvetiach.

PLODNOSŤ: skorá, vegetatívne rozmožené rastliny začínajú plodiť už v 2-3 rokoch veku, semenáče v 3-5 rokoch. V prípade nevymrznutia kvetov vysoká a pravidelná.

PLODY: malé (priemerne 4-6 mm, 0,15–0,35 g), guľaté, sýtočervené, hladké, lesklé, veľmi dekoratívne plody usporiadané v súplodiach dlhých 5-10 cm. Dužina je šťavnatá a obsahuje 3-5 semien. Za surova sú plody nejedlé a mierne jedovaté kvôli obsahu  kyanogénnych glykozidov, najmä sambunigrínu. Po tepelnej úprave a prepasírovaní semien sú jedlé. Chuť je kyslastá a mierne, ale príjemne horkastá.  

DOZRIEVANIE: v júni až júli, prípadne až v auguste podľa lokality.

VYUŽITIE: ker je dekoratívny na jar kvetom a v lete plodmi a počas celej vegetácie listami, je vhodný do menších aj väčších záhrad ako solitéra, ale aj do voľne rastúceho živého plotu, do parkov a inej mestskej zelene mimo oblastí silne znečistených prízemným ozónom, do medzí, včelníc či ako podrast vyšších stromov, k vodným plochám a tokom. Včely zbierajú na kvetoch peľ aj nektár. Kulinárne využitie: plody po uvarení v odokrytom hrnci aspoň 15-20 minút a prepasírovaní semien sú vhodné na kečupovo červený džem či svetlejšie želé, sirupu či vína.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, listy sú najlepšie vyfarbenéna plnom slnku. Toleruje širokú škálu pôd, ale preferuje vlhkú, humóznu, výživnú, neutrálnu až mierne kyslú hlinitú pôdu. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -37 °C až -40°C, kvety znesú slabšie mrazy do cca. -3 °C. Je stredne vetruodolná, je odolná voči ohryzu jeleňmi či srnami. Potrápiť ju v nevhodných podmienkach môže múčnatka, rakovina, listové škvrnitosti, roztoče či vošky.

PÔVOD: Česká republika, Střížovice, Ústav experimentální botaniky Akademie věd ČR, vyšľachtil ju v roku 1960 Otto Louda ako kríženca odrôd Lord Lambourne x Golden Delicious. 

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí stredne veľké, najskôr vysoko guľovité, neskôr široko guľovité, neusporiadané koruny. Tie sú najskôr riedke a neskôr sa zahusťujú a má sklon k prevísaniu konárov. Kratší plodnosný obrast vytvára až neskôr, spočiatku konáre dosť vyhoľujú. Má špecifické nároky na rez: prvé 2-3 roky používame klasický výchovný rez, neskôr prestávame so zakracovaním jednoročných výhonov a podĺa potreby zmladzujeme až do dvojročného dreva. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi a je dobrým opeľovačom. Kvitnúť začína skoro až stredne skoro, kvitne dosť dlho. Vhodné opeľovače napr.: Auralia, Bláhovo oranžové, Clivia, Gloster, Golden Delicious, Idared, James Grieve, Jonathan, Melrose, Spartan atď.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredná a neskôr vyššia, pravidelná, plodí na koncoch výhonov. Priemerne 12-18 t/ha.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 180-230 g), guľovité, bez rebier, veľkostne aj tvarovo vyrovnané. Šupka je tenká až stredne hrubá, hladká, stredne lesklá, stredne mastná, bez osrienenia, žltá s prekrytím karmínovočerveným pruhovaním, ktoré niekedy splýva v súvislé líčko. Dužina je krémovobiela až žltkastá, mäkká až stredne tuhá, jemná až stredne hrubá, chrumkavá, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, harmonická, aromatická, osobitná.  

DOZRIEVANIE: zber od 2. polovice septembra do začiatku októbra podľa oblasti, konzumne dozrieva v októbri, vydrží uskladnená v chlade do januára, v chladnejších oblastiach aj dlhšie. Dá sa obrať naraz, ale kvôli lepšiemu vyfarbeniu plodov je lepšie oberať prebierkovo. Pri dozretí plody nepadajú, takže treba dávať pozor, aby neprezreli na strome.

VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače vrátane včiel medonosných. Plody sú výborné na priamy konzum, ale dajú sa použiť aj na spracovanie na výživy, džemy, sušenie, kompóty, prípadne muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vzdušné. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlahou a živinami dostatočne zásobenú hlinitú pôdu, v ílovitej trpí rakovinou. Je vhodná najmä do stredne teplých, prípadne chránených chladnejších polôh, keďže v teplých skoro prezrieva.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a stredne až vyššie voči múčnatke, málo voči rakovine. Je citlivá, podobne ako jej rodičovská odroda Lord Lambourne, na vírusovú gumovitosť. 

PÔVOD: botanický druh buk lesný je považovaný za „kráľa lesov“ mierneho klimatického pásma Európy. Jeho previsnutá forma, teda Pendula, je prirodzenou mutáciou, pravdepodobne nájdenou v Anglicku v 19. storočí. Je to skôr skupina rôznych foriem, s užšou aj širšou korunou, nami množená forma je tá širšia, pripomína skôr hríb či stan než fontánu.

RAST: stredne bujný až umiernený, je to opadavý strom, ktorý dorastá približne do výšky 10-15 m. Vytvára husto vetvenú, prevísajúcu korunu, pripomínajúcu stan či hríb. Kmeň je rovný, so svetlosivou hladkou kôrou. Dlhoveký strom - dožíva sa 200 až 400 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je pravdepodobne samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý - samčie a samičie kvety sú oddelené, ale vyskytujú sa na tom istom jedincovi. Kvitne od apríla do mája.

PLODNOSŤ: je neskorá, samostatne stojace stromy vstupujú do plodnosti v 30-40 rokoch. Buk neplodí každoročne rovnako, ale vykazuje tzv. semenné roky v intervale približne 2–8 rokov. Úroda v semenných rokoch môže byť až 1500–4000 semien na m², v rokoch s nižšou produkciou aj len 16-17 % z tohto množstva. Úrodnosť je výrazne ovplyvnená klimatickými podmienkami (teplé a suché leto podporuje tvorbu kvetných púčikov).

PLODY: hnedé, lesklé, trojboké nažky = bukvice (priemerne 1,5–2,0 cm, 0,2–0,3 g) uložené v ostnatých čiaškach. Dužina je olejnatá, škrobovitá, pripomínajúca jadro orechov. Chuť je oriešková, jemne sladkastá a jemne horkastá kvôli trieslovinám. Surové bukvice obsahujú mierne toxickú látku fagín, po tepelnej úprave sa toxicita výrazne znižuje.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Plody dozrievajú približne 5–6 mesiacov po odkvitnutí.

VYUŽITIE: Často sa vysádza ako solitérna drevina v parkoch a stromoradiach. Má významnú ekologickú hodnotu. Kulinárne využitie: mladé listy tesne po rozvinutí sú jedlé, vhodné ako súčasť šalátov. Majú veľmi jemnú, kyslastú chuť. Tepelne upravené, teda najmä pražené, bukvice sú jedlé. Majú príjemnú sladkastú chuť, sú však malé a náročnejšie na spracovanie. Semená možno sušiť a mlieť na prášok, ktorý sa používa ako prídavok k obilným múkam pri výrobe chleba, koláčov a iných pekárenských výrobkov. Sú tiež bohaté na olej - obsahujú približne 17–20 % jedlého oleja, ktorý je stabilný a nežltne. Tento olej je svojou jemnosťou prirovnávaný k olivovému oleju. Používa sa ako olej do šalátov aj na tepelné spracovanie potravín. Technické využitie: drevo je pleťovo ružovej až naružovelo hnedej farby, bez výrazne vyvinutého pravého jadra, tvrdé, ťažké. Na vonkajšie použitie je nevhodné. Využíva sa najmä na výrobu ohýbaného nábytku, ďalej na dyhy, preglejky a parkety. V stredoveku sa používalo aj na výrobu dreveného uhlia.

STANOVIŠTE: slnečné, ale dobre znáša aj zatienenie, po tise a jedli najlepšie z európskych drevín. Je vhodný pre ľahké, stredne ťažké aj ťažké pôdy, pričom uprednostňuje dobre priepustné, mierne vlhké pôdy. Z hľadiska pôdnej reakcie toleruje mierne kyslé, neutrálne aj mierne zásadité pôdy a je schopný rásť aj na silne kyslých i silne alkalických pôdach. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve približne do -25 °C. Kvety sú citlivé na neskoré jarné mrazy. Je veľmi dobre tieňuvzdorný. Je odolný voči silnému vetru, avšak neznáša prímorské podmienky. Znáša dobre aj znečistené ovzdušie, čo ho predurčuje na použitie v mestskom a prímestskom prostredí. Je relatívne dobre odolný voči škodcom a chorobám. Napáda ho červec bukový (Cryptococcus fagisuga) hubové patogény rodu Armillaria spp. spôsobujúce hnilobu koreňov či rakovina kôry spôsobená ražovkou (Neonectria ditissima).

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Anglicko, Waltham Cross, Hertfordshire, bojavená okolo roku 1858 ako púčiková mutácia na plnokvetej ružovej forme hlohu obyčajného (C. laevigata var. rosea-plena) na záhrade pána Christophera Boyda, namnožil ju William Paul zo škôlky Paul & Son Nursery a na trh uviedol v roku 1866.

RAST: stredne bujný, spočiatku vzpriamený, neskôr rozložitejší, dorastá do výšky 4-8 m a šírky 4-6 m. Konáre sú tŕnité. Má hlboko vykrajované, tmavozelené jednoduché listy, ktoré sa na jeseň vyfarbujú do rôznych odtieňov od žltej cez oranžovú do červenohneda.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne podľa lokality v máji až júni plnými tmavoružovými až purpurovými kvetmi.

PLODNOSŤ: skorá, kvôli plnokvetosti nižšia.

PLODY: malé guľovité až plocho guľovité malvice usporiadané v riedkych metlinách. Šupka je tenká, v plnej zrelosti červená až tmavočervená. Dužina je žltá a múčna, obvykle obsahuje 2 semená. Chuť je mierne sladká, horkastá. 

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: najmä kvetmi, ale aj listami či plodmi dekoratívny kultivar vhodný do parkov, záhrad, prípadne alejí. Plody sú potravou pre vtáctvo. Kulinárne využitie: Surové plody nie sú pre nás veľmi chutné, ale dajú sa spracovať na džemy, ovocné kože, vysušiť a pomlieť a pridať k múke či použiť do čaju. Veľmi chutné sú čerstvo rozvité lístky s orieškovou príchuťou v šaláte. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čínskeho čaju, opražené semienka ako náhrada kávy. Liečivé využitie: plody obsahujú veľa bioflavonoidov a pôsobia pozitívne na krvný obeh, znižujú krvný tlak a pomáhajú obnoviť normálny rytmus srdca, v kombinácii s ginkom zlepšujú prekrvenie mozgu. Rozširujú cievy, pôsobia ako proti kŕčom a ukľudňujúco. Podobne pôsobia aj kvety a spolu s plodmi sa používajú v podobe čajov alebo tinktúr.

STANOVIŠTE: svetlomilná a teplomilná drevina, porastie aj v polotieni, ale tam nebude tak plodná. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorný po dobrom zakorenení. Náchylný na bakteriálnu spálu, chrastavitosť.

PÔVOD: Česká republika, Šlachtiteľská stanica Valtice, vyšľachtená ako výber z potomstva voľne opelenej odrody Elberta, registrovaná bola v roku 1994.

RAST: bujný až veľmi bujný, polovzpriamený. Má stredne dlhé letorasty s kvetnými pukmi po celej dĺžke.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, stredne dlho. Kvety sú zvončekovitého tvaru.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, vyžaduje hlbší rez a prebierku plodov pri preplodení.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké, guľaté, nesúmerné, veľmi dobre veľkostne vyrovnané. Šupka je hrubá, silne prilieha k dužine, je stredne husto plstnatá, zelenobiela s menším sýtočerveným líčkom na slnečnej strane. Dužina je zelenobiela, stredne tuhá až tuhá, nevláknitá, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť kyslosladká až sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až výborná. Náchylnosť k praskaniu kôstky je veľmi nízka až nízka.  

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 6 dní po Redhaven, teda obvykle od 2. augustového týždňa. Nie je náchylná k opadu plodov pred zberom alebo len veľmi slabo.

VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače vrátane včiel medonosných, plody sú vhodné na priamy konzum aj zaváranie na kompóty a ďalšie spracovanie na džemy, džúsy, výživy či destiláty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Ideálna je hlboká, dobre odvodnená a prevzdušnená, ale dostatočne vlhká pôda bohatá na živiny, stredne ťažká. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh pre pestovanie broskýň.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch počas zimy. Je dobre odolná voči praskaniu plodov počas dažďa. Je stredne tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans). 

PÔVOD: Belgicko, semenáč bieloplodých aj čiernoplodých moruší bielych.

RAST: bujný, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, pokiaľ je to semenáč so samčími aj samičími kvetmi. Niekedy sa medzi semenáčmi môžu vyskytnúť aj jedince čisto len so samčími kvetmi a tie plody netvoria. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná, pokiaľ ide o semenáč so samčími aj samičími kvetmi.

PLODY: biele alebo čierne, variabilnej veľkosti a tvaru. Chuť je sladká.

DOZRIEVANIE: obvykle skoré, v priebehu júna, ale môžu sa vyskytnúť jedince s neskoršou či dlhšou dobou dozrievania.

VYUŽITIE: stromy sú veľmi vhodné na vysadenie do voľnej krajiny do alejí k cyklocestám a poľným cestám, na pastviny, medze apod. Plody sú vhodné na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie či výrobu zmrzlín, sirupov, likérov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: relatívne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Variabilná odolnosť voči antraknóze.

PÔVOD: východná Ázia - Japonsko, Južná Kórea, Čína. Samotný divorastúci druh bol vedecky prvýkrát opísaný na základe japonského herbárového materiálu, ktorý koncom 18. storočia zozbieral švédsky lekár a botanik Carl Peter Thunberg; ten mu dal druhové meno palmatum podľa dlanitého tvaru listov. Druh bol introdukovaný do Anglicka v roku 1820. Pod menom Atropurpureum sa množí viacero rôznych klonov, originálny je ten z Van Houtteho škôlky v Holandsku, ktorý v roku 1857 popísal a znázornil Cripps vo Flore des Serres.

RAST: pomaly až stredne rýchly. Je to listnatý opadavý malý strom alebo veľký ker s hustým, kríkovitým vzrastom. Typická dospelá výška a rozpätie koruny je 4–8 metrov, ktoré strom dosahuje približne za 10–20 rokov, hoci mnohé záhradné exempláre zostávajú výrazne menšie. Vytvára elegantnú, zaoblenú, jemne rozkonárenú korunu. Listy má 5- až 7-početné, mladé sú karmínovočervené, neskôr, počas leta sa menia na bronzové či purpurovozelené a na jeseň opäť sčervenajú do šarlátovej. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne cudzoopelivý, primárne hmyzom opelivý, s drobnými, nenápadnými červenopurpurovými kvetmi, ktoré sú morfologicky obojpohlavné, no funkčne sa medzi jedincami líšia. Správajú sa heterodichogamicky: teda pri niektorých jedincoch rozkvitajú samčie kvety skôr než samičia (proterandria), kým pri iných je to naopak (protogýnia). Kvitne v apríli súbežne s rašiacimi listami.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY:  purpurovo sfarbené dvojnažky, čo je v súlade s celkovým purpurovým pigmentovaním rastliny.

DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, v septembri až v októbri.

VYUŽITIE: ako solitérny malý strom/ker pre svoje sfarbenie listov, využíva sa v mestských a nádvorných záhradách, parkoch a keďže dobre znáša rez, je obľúbený u bonsajistov.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň, chránené pred vetrom. Svetlo výrazne ovplyvňuje sfarbenie listov: najhlbšie purpurové sfarbenie sa vyvíja na stanovišti s väčším množstvom svetla, zatiaľ čo v tienistejších polohách listy zelenajú. Plné slnko znesie len pri dostatočnej vlhkosti, inak hrozí popálenie listov. Preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú, piesočnatú, hlinitú až hlinitoílovitú pôdu, pokiaľ možno mierne kyslú až neutrálnu. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný do cca. -17 °C až -23 °C v dreve. Skoro sa rozvíjajúce kvety a mladé listy však zostávajú zraniteľné voči neskorým jarným mrazom a vysychavým vetrom. Môže sa vyskytnúť verticíliové vädnutie, spálenie listov javora, hubová choroba spôsobená podpňovkou, vošky, húsenice a štítnička pagaštanová. 

Foto zdroj: NeilMorrell, 

PÔVOD: Severná Amerika. Do Európy bol introdukovaný začiatkom 17. storočia. Linné pomenoval rod po Jeanovi Robinovi, ktorý bol so synom Vespasienom medzi prvými, kto drevinu v Európe zaviedol a pestoval. Rozsiahle výsadby v strednej Európe sa začali koncom 18. a začiatkom 19. storočia.

RAST: v mladosti veľmi bujný. Dorastá zvyčajne do 12 až 18 m s priemerom kmeňa 30 až 75 cm. Na lepších stanovištiach dosahuje 30 m a priemer kmeňa nad 122 cm. V Európe sa zvyčajne dožíva 60 až 100 rokov, európsky rekord však presahuje 300 rokov. Kmeň býva obvykle zakrivený. Koruna je riedka a nepravidelná, tvorená krivoľakými konármi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý. Kvety sú obojpohlavné a voňavé, s bielou až krémovou korunou, usporiadané v previsnutých strapcoch dlhých 10 až 20 cm. Kvitne v máji až júni a doba kvitnutia je krátka, približne 10 dní.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, do plodnosti vstupuje skoro (4-6 rokov po výsadbe).

PLODY: struky dlhé 5–10 cm, tmavohnedé, zostávajú na strome cez zimu a obsahujú 4–10 semien. Semená sú tmavé, fazuľovitého tvaru, dlhé 3–5 mm, s tvrdým, nepriepustným osemením. Semená a všetky časti stromu okrem kvetov sú jedovaté!

DOZRIEVANIE: struky dozrievajú v septembri a októbri. Otvárajú sa na strome a semená sa rozširujú od septembra do apríla.

VYUŽITIE: cení sa najmä ako významná medonosná drevina. Kulinárne využitie: poskytujú ovocne voňavý med a kvety sú sladké a jedlé zasurova alebo vyprážané v cestíčku. Za priaznivého počasia môže včelstvo z jedného stromu nazbierať až 8 kg medu, za nepriaznivého 4–6 kg. Technické využitie: Drevo je trvanlivé, odolné voči hnilobe kmeňa a hmyzu. Cení sa ako palivové drevo pre vysokú výhrevnosť. Výmladkové hospodárenie je najefektívnejším spôsobom obhospodarovania. Využíva sa na kolíky a stĺpiky, stavbu lodí, podlahy, nábytok, banské výdrevy, železničné podvaly a dyhu. Zlepšovanie pôdy: prostredníctvom symbiotických baktérií rodu Rhizobium v koreňových hľúzkach dokáže viazať 23–300 kg dusíka na hektár ročne. Vysádza sa na protieróznu ochranu, rekultiváciu narušených pôd, ako vetrolam a ako prípravná (krycia) drevina. Koreňové výlučky inhibujú rast mnohých rastlín.

STANOVIŠTE: slnečné, netoleruje zatienenie. Najlepšie rastie na vlhkých, živných, hlinitých pôdach alebo na pôdach vápencového pôvodu. Je veľmi citlivý na slabo odvodnené alebo zhutnené, ťažké pôdy a nevhodné sú aj extrémne suché stanovištia. Prachovité a piesočnato-hlinité pôdy sú vhodnejšie než ílovité. Je vhodný nahjmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: extrémne zimné mrazy drevinu ľahko poškodzujú. Zo škodcov ju môžu napádať bzdochy, drevokazné parazitické huby, múčnatka, či listová škvrnitosť. 

BOTANICKÁ POZNÁMKA: všetky časti okrem kvetenstiev sú jedovaté, najmä kôra a semená. 
Hlavnými toxínmi sú toxalbumíny, teda jedovaté rastlinné bielkoviny (lektíny). Najvýznamnejšie sú robín a fazín. Ďalej sa uvádza glykozid robitín a alkaloid robinín. Lektíny pôsobia podobne ako ricín z ricínovníka: blokujú tvorbu bielkovín v bunkách, čo vedie k ich odumieraniu a k poškodeniu sliznice tráviaceho traktu. 

• Kôra je najjedovatejšia časť. Obsah robínu v nej stúpa na jeseň.
• Semená sú tiež výrazne jedovaté.
• Listy, konáriky a korene sú menej jedovaté, no nie neškodné.
• Kvety (kvetenstvá) sú netoxické alebo podstatne menej toxické. Preto sa agátové kvety tradične využívajú v kuchyni.

Toxicita pre ľudí: Otravy ľudí sú zriedkavé. Najčastejšie ide o deti, ktoré žujú kôru alebo jedia semená zo strukov. Typické príznaky sú nevoľnosť, vracanie, slabosť, sčervenanie tváre a malátnosť. Väčšina tráviacich príznakov sa objaví do 6 hodín po požití a môže viesť k dehydratácii. Vzácne boli opísané aj ťažšie prejavy, napríklad poškodenie pečene a kŕče. Závažnosť zrejme závisí od množstva a od toho, ako dôkladne bol materiál rozžutý.

Toxicita pre zvieratá: Otravou môžu byť postihnuté všetky druhy zvierat vrátane psov, mačiek, hovädzieho dobytka, hydiny a papagájov. Najcitlivejšie sú kone, ktoré často ohlodávajú kôru z nudy alebo pri nedostatku krmiva. Otravy domácich miláčikov sú nepravdepodobné. Hlavné riziko sa týka hospodárskych zvierat a koní. Smrteľná dávka pre koňa sa uvádza na 150 g kôry. 

Foto Zdroj:  Hans

PÔVOD: Japonsko, najmä pobrežné časti ostrovov Honšú, Kjúšú, Šikoku, kde rastie vosvetlých lesoch, krovinách, násypoch a rôznych svahoch. Prvýkrát ho popísal Justus Carl Hasskarl v roku 1844 v Catalogus Horti Botanici Bogoriensis.

RAST: stredne bujný, hustý. Je to stálezelený alebo poloopadavý ker, typicky dosahujúci výšku 2,5–4 m a šírku 1,5–2,5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má elipsovito-vajcovité, 3-6 cm dlhé, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, mierne kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až v júli. Silne aromatické kvety majú zrastenú korunnú trúbku dlhšiu než rozprestreté korunné laloky, čím sa odlišujú od príbuzného vtáčieho zobu obyčajného (L. vulgare) a sú opeľované rôznym hmyzom, predovšetkým včelami medonosnými a motýľmi.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.

PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, mierne jedovaté, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovohnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. 

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná najmä do živých plotov či na tvorbu bonsajov. Plody sú jedlé pre vtákov. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Znáša širokú škálu podmienok. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do -17 až -23 °C, ale dobre regeneruje, kvitne neskoro takže obvykle uniká neskorým jarným mrazom, odolný voči suchu, vetru, zasoleniu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Stredná, západná a južná Európa od južnej Británie a Francúzska až po Španielsko na juhu po Macedónsko na východe. Rastie tam najmä na okrajoch vápnomilných bučín či v svetlomilných dubinách. Prvýkrát ju popísal Heinrich Johann Nepomuk von Crantz v roku 1763. Synonymá: jarabina mukyňa, mukyňa obyčajná, Aria edulis.

RAST: stredne bujný, vytvára krásne guľovité koruny. Je to strom či ker dorastajúci do výšky cca. 5-15 m a šírky 8 m. Borku má šedú až tmavošedú, v mladosti hladkú, neskôr najmä na bázi kmeňa rozbrázdenú. Listy sú striedavé, podlhovasté, tenké, na líci väčšinou lesklé a na rube zelenošedo plstnaté s 11-12 pármi postranných žiliek, listy sú na okraji dvojito pílkovité alebo zubaté, niekedy až plytko laločnaté, dlhé 6-12 cm a široké 4-8 cm. Menia farbu od svetlozelených na jar cez tmavozelené v lete po žlté na jeseň. Stromy sa dožívajú asi 100-200 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvety sú biele, veľké cca. 1,5 cm, rozkvitajú v okolíkoch s priemerom 5-10 cm v máji až júni.

PLODNOSŤ: neskorá, vo veku 10-20 rokov od vyklíčenia, v záhradách a na otvorenom priestranstve skôr než v zápoji lesa.

PLODY: sú malé malvice (s priemerom 8-15 mm), guľovité či elipsovité. Šupka je šarlátovočervená až tmavočervená, zriedkavejšie oranžová s množstvom lenticiel a s vytrvalými vzpriamenými kalíšnymi cípmi. Dužina je obvykle múčna. Chuť je príjemne sladkokyslá, chutnejšia ešte po uhniličení. 

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra, ak ich nezjedia vtáci, ostávajú na strome aj počas zimy.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny strom či ker s pravidelnou guľovitou, úhľadnou korunou, okrasný aj listami s výrazným rozdielom farby na líci a rube, kvetmi na jar a červenými plodmi a žlto vyfarbenými listami na jeseň, je vhodný do väčších záhrad, parkov, alejí, medzí a vetrolamov, jedlej lesnej záhrady. Opad listov zlepšuje pôdu a je to dobrý pioniersky druh na vápenité, plytké pôdy a veterné lokality. Kvety obsahujú veľa peľu aj nektáru, je dobrou medonosnou drevinou, plody sú obľúbené u vtákov. Kulinárne využitie: Plody sú jedlé zasurova, najmä po uhniličení alebo spracované na džemy a želé po prepasírovaní či kompóty. Liečivé využitie: kvety aj plody majú močopudné a laxatívne účinky. Nálev sa používa aj pri bolestivej menštruácii či zápche. Technické využitie: drevo je tvrdé, ťažké, s hustou textúrou, používa sa na trámy. Stromy dobre regenerujú po výmladkovom hospodárení.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, lepšie kvitne a plodí na plnom slnku. Je nenáročná na pôdu, znesie aj kyslú piesočnatú, plytkú vápenitú či ťažkú ílovitú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -26,2 až -28,9 °C, prípadne až do -34 °C.  Po zakorenení je dobre odolná voči vetru, suchu a vysokým teplotám. Z chorôb ju môže potrápiť rakovina (Neonectria ditissima) či bakteriálna spála (Erwinia amylovora), zo škodcov voška jarabinová (Dysaphis sorbi) či priadzovček jarabinový (Argyresthia conjugella).

PÔVOD: Maďarsko+Nemecko, Franz Späth z berlínskej škôlky L. Späth v r. 1870 vybral perspektívny náhodný semenáč v Kadoszbegu v Maďarsku a o štyri roky neskôr ho uviedol na trh pod menom svojej manželky Anny Späth.

RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí riedke, rozložité koruny

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 55 g), guľovité až široko elipsovité, zrastovou jazvou rozdelené na dve nerovnaké polovice. Šupka je tuhá, pevná, purpurovo červená až modravo červená, po celom plode sú roztrúsené bodky, prechádzajúce niekedy v čiarky. Dužina je sviežo žltozelená až zlatožltá, pevná, veľmi šťavnatá a odlučiteľná od kôstky v závislosti od polohy a miery vyzretia v daný rok. Chuť je niekedy výborná, inokedy mdlá, po teplom lete v kvalitnej pôde je sladká, vyvážená, jemne pikantná a aromatická.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, koncom septembra, začiatkom októbra.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj výrobu kompótov či džemov a lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Pôdu preferuje výživnú. Je vhodná do teplých a stredne teplých, chránených polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, prejavuje sa u nej len na listoch a v minimálnej miere na plodoch. Na moniliózu plodov je stredne citlivá a najnáchylnejšia je na červenú škvrnitosť listov sliviek.

PÔVOD: druh pochádza takmer z celej Európy, S Iránu, S Turecka až po Kaukaz. Kultivar Frans Fontaine pochádza z Holandska, kde bol nájdený ako semenáč na ulici v meste Eindhoven vyznačujúci sa štíhlejším vzrstom. Okolo roku 1983 bol pomenovaný po holandskom dendrológovi a krajinnom architektovi Fransovi Fontaineovi.

RAST: stredne bujný rast, v dospelosti dosahuje výšku asi 8-12 m a šírku 3-4 m. Koruna je úzko, "stĺpovito" či vajcovito-pyramidálna a mladosti hustá, s vekom sa mierne rozširuje do široko oválneho tvaru, ale ostáva úzka. Konáre sú výrazne vzpriamené, kmeň je ryhovaný a sivý. Listy sú sýtozelené, tmavšie než u odrody Fastigiata. Veľmi dlho do jesene ostávajú zelené, neskôr sa prefarbia na sýtožlto.

OPEĽOVACIE POMERY: sterilný, tvorí len samčie kvety, kvitne v apríli až máji súčasne s rašením listov alebo tesne pred ním.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: krásne sa vyníma aj ako solitéra v parkoch, záhradách či v skupine v alejách a vetrolamoch, dá sa použiť aj na živý plot. Opadom zlepšuje vlastnosti pôdy. Liečivé využitie: listy sa dajú použiť externe do obväzu na hojenie rán, zastavujú krvácanie. Technické využitie: Jeho drevo je veľmi tvrdé (najtvrdšie a najťažšie spomedzi európskych drevín - asi 750 kg/m³), mechanicky pevné, tradične sa používalo na výrobu ozubených kolies a mlynských prevodov, mäsiarskych klátov, násad na náradie, klavírnych mechaník a krájacích dosiek. 

STANOVIŠTE: je nenáročný na svetelné podmienky - znáša hlbší tieň lepšie než väčšina veľkých drevín. Rastie v širokom rozpätí pôdnej reakcie (kyslé až zásadité pôdy vrátane vápencových) na hlinitých, ílovitých aj piesočnatých pôdach za predpokladu dostatočnej priepustnosti. Toleruje ťažké íly a občasné zhutnenie pôdy, čo je dôvodom jeho využitia v mestskom prostredí. Znáša všetky expozície - chránené aj exponované polohy. Neznáša trvalé zamokrenie ani dlhotrvajúce sucho v mladom veku.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný až do -34 °C, dobre vetruodolný, dobre zakorenený znáša sucho či vyššie teploty. Vážnymi škodcami ani chorobami spravidla netrpí; občas sa môže vyskytnúť rakovinovec červený (Nectria cinnabarina), múčnatka (Phyllactinia guttata), škvrnitosť listov rodu Cercospora, červce a zriedkavo rakovina na oslabených stromoch. Na zamokrených pôdach je náchylný na hnilobu koreňov spôsobenú rodom Phytophthora.